|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 11.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Až keď hosť bude pánomBrzdou sú detské choroby vidieckeho turizmu Z analýzy OECD vyplýva, že Slovensko je vidieckou krajinou. Typ osídlenia je na jednej strane pomerne rozptýlený, na druhej koncentrovaný, pričom väčšina ľudí žije práve v rozptýlených oblastiach. Podľa odborníkov nielen slovenský, ale i európsky vidiek je v kríze, ktorú poznačila migrácia, veľa dedín v SR je dnes doslova vyľudnených. Vidiecky parlament Na Slovensku až 47 % obyvateľstva žije v podhorských a horských oblastiach. Podľa Ing. Jely Tvrdoňovej, riaditeľky Agentúry pre vidiecky turizmus v Nitre, keď začali Spojené štáty podporovať drobný podnikateľský sektor, až o 20 % zvýšili zamestnanosť. Aj preto sa kladie dôraz na regionálne aktivity, osobitne orientované do procesu mladých ľudí. Novým nástrojom, ako podporiť aktivity v prospech rozvoja vidieka, je vidiecky parlament, ktorý sa v súčasnosti formuje s cieľom združiť mimovládne organizácie, samosprávy, aby sa na tejto platforme stali partnermi pre vládu, najmä pri rozdeľovaní finančných zdrojov pre mikroregióny. Práve partnerstvá na úrovni vidieckych mikroregiónov budú mať budúcnosť. Príkladom môže byť napríklad Rakúsko, kde sa niektoré oblasti lokálnymi zdrojmi pripravujú na vstup do EÚ vytvorením trhov, finalizáciou na rôznom stupni, diverzifikáciou aj poľnohospodárskej pôdy. V SR má vidiecka báza už konkrétne výsledky, napríklad na Orave, v Novoti, Zázrivej, Terchovej a jedným z prvých bol mikroregión Čierny Balog. Čakanie na zákon Ministerstvo hospodárstva vypracovalo materiál zaoberajúci sa bariérami v cestovnom ruchu, predovšetkým v oblasti legislatívy, administratívy, otázke vedomostnej, podnikania, ale i klientelizmu. Viaceré programy malého a stredného podnikania majú skôr, podľa Ing. Mariána Bujnu z ministerstva hospodárstva, podporný trend. Pre mnohých podnikateľov sú podmienky na získanie úverov v súčasnosti neprijateľné, dotácie suplujú nepružnú činnosť bankových domov. Cestovný ruch naberá na progrese v tých oblastiach, kde zaniká veľký priemysel, potláča sa poľnohospodárska výroba. Práve v horských a podhorských oblastiach by sčasti mohol byť riešením takýto postup. Podmienky, podľa názoru Ing, Júliusa Hudeca zo Zväzu vidieckeho turizmu a agroturizmu, sú odlišné ako napríklad v Nemecku či Rakúsku, kde sa zachovali farmy, a tie podmienili rozvoj agroturistiky. U nás je táto forma možná tam, kde družstvá vznikli neskoro, alebo vôbec nie (Huty, Veľké a Malé Borovo, kde sú osamotené usadlosti). Je dôležité čo najrýchlejšie spracovať kontaktné plány na rozvoj miest a obcí, pretože v SR tretina obyvateľov býva práve v obciach do 2000 obyvateľov. Horské a podhorské obce sa opäť stávajú príťažlivými pre turistov. Na Oravu sa vracajú návštevníci z ČR a Poľska. Už v roku 1939 malo Slovensko Zákon o cestovnom ruchu, kde boli definované spôsoby a povinnosti, za akých podmienok dochádza k združovaniu s cieľom efektívneho a dynamického rastu obcí. Aj preto je nový zákon taký prepotrebný. Hovorí sa, že Slovensko, známe pohostinnosťou, sa z tejto kategórie vytráca. Staré známe motto: Hosť - náš pán, sa opäť musí stať základným krédom. Eva Berčíková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
