Lákanie investorov Záujem o telekomunikácie a energetiku Od začiatku privatizačných procesov infraštruktúrnej siete v Chile koncom 70. rokov až po posledné predaje brazílskych štátnych gigantov, na prvom mieste záujmu domácich a zahraničných investorov boli a sú elektrárne a telekomunikácie. Miliardy dolárov pripísané na položky štátnych rozpočtov vytlačili tieto dva sektory na prvé miesta investičného záujmu v Brazílii, Mexiku, Argentíne a Chile. Pritom stále ešte zostávajú v zálohe elektrárenské spoločnosti v dvoch najväčších krajinách Brazílii a Mexiku, kde je privatizácia týchto odvetví ešte len v plienkach. Po prvých atraktívnych predajoch brazílskych spoločností je na rade mexická elektrárenská firma CFE S.A. s majetkom odhadovaným Standard & Poor´s na 40 mld. USD. Príťažlivosť doteraz odpredaných podnikov najlepšie dokladá v niektorých prípadoch až 200-percentné preplatenie základnej ceny na príjem privatizačných ponúk. Nie všetky krajiny a hlavne sektory sa tešia podobnému záujmu. Problémy s prilákaním čerstvého kapitálu sú dvojakého charakteru. Jedným je menší záujem napríklad o vodárne, kanalizácie a menej frekventované úseky cestnej siete. Druhým je malá geografická rozloha a nedostatočné makroekonomické a právne záruky. Príkladom je Ekvádor, trpiaci nestabilnými hospodárskymi podmienkami a potrebnými zárukami. S problémami malej rozlohy a limitovaného trhu zápasia stredoamerické štáty. Receptúra uplatňovaná investormi v týchto končinách je v prepojení podnikov viacerých štátov. Takto sa riešil problém energetiky v Kostarike, Hondurase, Salvadore a Paname a kumulatívne vytvorenie trhu s 30-miliónovou spotrebiteľskou kapacitou. Kompenzáciou pre investorov v týchto regiónoch je neregulovanie ziskov v týchto tzv. strategických sektoroch, čo neplatí v iných latinskoamerických štátoch, napríklad v Chile. Prítomnosť súkromného sektora v komplexnom investičnom rozvoji infraštruktúr je však stále limitovaná, a tak hlavnú iniciatívu v tomto smere vyvíjajú vlády na medzinárodné inštitúcie. Ich prevaha v porovnaní so súkromným sektorom je v percentuálnom pomere 70:30. Až 95 percent cestných sietí, vodárenskej a kanalizačnej štruktúry v Latinskej Amerike je v rukách štátu. Chile prebralo iniciatívu aj v pritiahnutí záujmu súkromného kapitálu pre menej atraktívne vodárne, kanalizácie a cestné komunikácie. Riešením, podporeným napríklad aj Svetovou bankou, je poskytovanie subvencií na pritiahnutie záujmu súkromných investorov. Chile túto metodiku už zaviedlo v rekonštrukcii cestnej siete na extrémnych koncoch územia. Francúzska Suez Lyonnaise des Eaux a španielska Grupo Ferrovia prebrali projekt rekonštrukcie Panamerickej autostrády vyžadujúci si investíciu 2,3 miliardy USD. Pavel Šípka Santiago
|
Amsterdam | prehánky | 11 |
Atény | oblačno | 21 |
Belehrad | zamračené | 9 |
Berlín | zamračené | 9 |
Bratislava | zamračené | 9 |
Brusel | oblačno | 11 |
Budapešť | zamračené | 8 |
Bukurešť | polojasno | 9 |
Frankfurt | dážď | 8 |
Helsinki | prehánky | 8 |
Istanbul | prehánky | 15 |
Kodaň | oblačno | 12 |
Kyjev | oblačno | 1 |
Lisabon | zamračené | 18 |
Londýn | polojasno | 13 |
Madrid | oblačno | 14 |
Miláno | oblačno | 15 |
Moskva | sneženie | -3 |
Oslo | oblačno | 10 |
Paríž | oblačno | 11 |
Praha | dážď | 9 |
Rím | polojasno | 17 |
Sofia | oblačno | 9 |
Štokholm | oblačno | 11 |
Varšava | oblačno | 9 |
Viedeň | občasný dážď | 9 |
Záhreb | zamračené | 9 |
Ženeva | dážď | 9 |
|
|
|