Hospodársky denník
USD41,795 Sk
EUR43,456 Sk
CHF27,03 Sk
CZK1,192 Sk
  Štvrtok  11.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Lákanie investorov


Záujem o telekomunikácie a energetiku
Od začiatku privatizačných procesov infraštruktúrnej siete v Chile koncom 70. rokov až po posledné predaje brazílskych štátnych gigantov, na prvom mieste záujmu domácich a zahraničných investorov boli a sú elektrárne a telekomunikácie. Miliardy dolárov pripísané na položky štátnych rozpočtov vytlačili tieto dva sektory na prvé miesta investičného záujmu v Brazílii, Mexiku, Argentíne a Chile. Pritom stále ešte zostávajú v zálohe elektrárenské spoločnosti v dvoch najväčších krajinách Brazílii a Mexiku, kde je privatizácia týchto odvetví ešte len v plienkach. Po prvých atraktívnych predajoch brazílskych spoločností je na rade mexická elektrárenská firma CFE S.A. s majetkom odhadovaným Standard & Poor´s na 40 mld. USD. Príťažlivosť doteraz odpredaných podnikov najlepšie dokladá v niektorých prípadoch až 200-percentné preplatenie základnej ceny na príjem privatizačných ponúk. Nie všetky krajiny a hlavne sektory sa tešia podobnému záujmu. Problémy s prilákaním čerstvého kapitálu sú dvojakého charakteru. Jedným je menší záujem napríklad o vodárne, kanalizácie a menej frekventované úseky cestnej siete. Druhým je malá geografická rozloha a nedostatočné makroekonomické a právne záruky. Príkladom je Ekvádor, trpiaci nestabilnými hospodárskymi podmienkami a potrebnými zárukami. S problémami malej rozlohy a limitovaného trhu zápasia stredoamerické štáty. Receptúra uplatňovaná investormi v týchto končinách je v prepojení podnikov viacerých štátov. Takto sa riešil problém energetiky v Kostarike, Hondurase, Salvadore a Paname a kumulatívne vytvorenie trhu s 30-miliónovou spotrebiteľskou kapacitou. Kompenzáciou pre investorov v týchto regiónoch je neregulovanie ziskov v týchto tzv. strategických sektoroch, čo neplatí v iných latinskoamerických štátoch, napríklad v Chile. Prítomnosť súkromného sektora v komplexnom investičnom rozvoji infraštruktúr je však stále limitovaná, a tak hlavnú iniciatívu v tomto smere vyvíjajú vlády na medzinárodné inštitúcie. Ich prevaha v porovnaní so súkromným sektorom je v percentuálnom pomere 70:30. Až 95 percent cestných sietí, vodárenskej a kanalizačnej štruktúry v Latinskej Amerike je v rukách štátu. Chile prebralo iniciatívu aj v pritiahnutí záujmu súkromného kapitálu pre menej atraktívne vodárne, kanalizácie a cestné komunikácie. Riešením, podporeným napríklad aj Svetovou bankou, je poskytovanie subvencií na pritiahnutie záujmu súkromných investorov. Chile túto metodiku už zaviedlo v rekonštrukcii cestnej siete na extrémnych koncoch územia. Francúzska Suez Lyonnaise des Eaux a španielska Grupo Ferrovia prebrali projekt rekonštrukcie Panamerickej autostrády vyžadujúci si investíciu 2,3 miliardy USD. Pavel Šípka
Santiago

Amsterdamprehánky11
Atényoblačno21
Belehradzamračené9
Berlínzamračené9
Bratislavazamračené9
Bruseloblačno11
Budapešťzamračené8
Bukurešťpolojasno9
Frankfurtdážď8
Helsinkiprehánky8
Istanbulprehánky15
Kodaňoblačno12
Kyjevoblačno1
Lisabonzamračené18
Londýnpolojasno13
Madridoblačno14
Milánooblačno15
Moskvasneženie-3
Oslooblačno10
Parížoblačno11
Prahadážď9
Rímpolojasno17
Sofiaoblačno9
Štokholmoblačno11
Varšavaoblačno9
Viedeňobčasný dážď9
Záhrebzamračené9
Ženevadážď9

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.