|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 11.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nová úloha Ruska vo sveteHasiť v islamskom svete to, čo NATO bude monitorovať Globálnu vojnu vystriedali menšie konflikty, často lokálne, ktoré majú svoj pôvod v ekonomickej, environmentálnej či politickej rovine, je však dôležité dobre si uvážiť zmeny v medzinárodnom právnom poriadku. Zo stovky vojen v poslednej dekáde bolo len desať medzištátnych, pričom 90 % obetí boli civilisti. Dokonca český denník Lidové noviny nedávno vyčíslil, že od roku 1948 zorganizovala OSN okolo 50 mierových misií, z toho 37 v posledných 10 rokoch. Od roku 1946 do roku 1989 prijala BR OSN 683 rezolúcií, od roku 1989 dokonca až 581. Už z toho je zjavné, že sa skracuje (v porovnaní so začiatkom 90. rokov) čas rozhodovania od identifikácie krízy k zásahu. Históriu výbušnosti moslimského sveta pozná Západ už dlho. Veď pred vyše deviatimi storočiami si to práve križiaci zo západnej Európy namierili na Palestínu, aby si späť od moslimov dobyli kresťanskú svätyňu. Moslimovia z Čečenska a Dagestanu dnes môžu napriek prísľubom Azerbajdžanu či Pakistanu rátať s plnou podporou Saudskej Arábie. Napriek postaveniu dlhoročného spojenca USA v moslimskom svete by však Západ teraz mohol dostať tvrdú odvetu. Nikto totiž nevie predpovedať, kam vývoj na Kaukaze bude smerovať. Hoci, predpoklad, by sme načrtnúť mohli. S rozpadom ZSSR mala do zabudnutia upadnúť aj ideologická nezlučiteľnosť dvoch spoločenských systémov. Lenže ani teraz by NATO nepotešilo vzkriesovanie Ruska, resp. SNŠ ako centra príťažlivosti v Euroázii. Aj preto je východná politika NATO zameraná na priberanie čo najväčšieho počtu strategických (teda nie všetkých) okolo Ruska stojacich kandidátov, ktorá je zasa vyvažovaná reintegračnými snahami (nielen typu Rusko-Bielorusko). Dôvodom ťaženia NATO je pomalé vytlačenie Ruska zo strednej a z východnej Európy. Nielen pokiaľ ide o prijímanie, resp. prísľub prijatia malých štátov tohto priestoru do NATO, ale aj pokiaľ ide o vzťahy EÚ - Rusko, ktorá deklarovala zbytočný posun v akomkoľvek uvažovaní o budúcom členstve Ruska v únii. Na druhej strane, len čo je Rusko vytláčané na východ, resp. aj na juh, vytvára sa od Čierneho mora až po Čínu pásmo najväčšej nestability. NATO fakticky buduje Rusku diaľnicu do oblastí ako Zakaukazsko, Stredná Ázia, Stredný východ, čím ho posúva bližšie k arménsko-azerbajdžanskému konfliktu pre Náhorný Karabach, konfliktu o kurdskej otázke či oblasti kolízie medzi Tadžikmi. Taliansky denník La Repubblica však nedávno pripomenul, že by nebolo rozumné, keby USA a vôbec západné krajiny rozhodli nejako voči Rusku ťažiť. Nielen pre nedodržanie sľubov o rozširovaní aliancie smerom na východ, ale aj pre ekonomicko-politickú krehkosť a možnú zúrivosť ruského medveďa. V močiari konfliktov Každý si však musí uvedomiť, a Rusko by malo byť medzi prvými, že v hre nie je len strata prístupu k ropným a plynovým žriedlam Kaspiku pri trvalej strate Čečenska. Cesta na juh by sa skončila veľmi rýchlo, a rovnako aj na východ by Rusko bolestne zapadlo v močiari konfliktov. Rusko má riešiť súčasný konflikt primerane. OBSE len spätkuje primať Moskvu aspoň k dialógu. Kremľu sa vsugerúva potreba robiť v danej časti sveta geopolitického strašiaka, pretože na policajta vybavenie, bohužiaľ, nemá. Arabský svet, ktorý podporuje islamizmus, má svojho veliteľa. Spomínanú Saudskú Arábiu, pradávneho spojenca USA. Tie si aj preto môžu dovoliť monitoring oblasti bez angažovania sa, a to či už samy, či cez NATO alebo OSN a OBSE. No a tretím geopolitickým cieľom by podľa analytikov mal byť možný záujem Západu na konfrontácii Ruska a islamského faktoru vo svetovej politike. Islamský faktor je značne ťažký kaliber v medzinárodnej politike. Veď nemožno zabúdať, že islam pohlcuje 50 štátov sveta, zasnúbila sa s ním miliarda veriacich, moslimskú komunitu nájdeme vo viac ako 120 štátoch sveta. A sem patrí aj Rusko, kde islam vyznáva 20 miliónov občanov. Islam sa tvrdo derie dopredu v rámci celosvetovej politiky. Väčšina z konfliktov sa odohráva v pásme nestability (severná Afrika až Stredná Ázia), ktorého hlavnú časť tvorí kríženec moslimského sveta a postsocialistického priestoru (nielen bývalý ZSSR, ale fakticky aj bývalá Juhoslávia). A to sme len na skok k extrémistickému islamu moslimského severu (Kaukaz, Stredná Ázia, Rusko). Čečensko, Tadžikistan a Dagestan potvrdzujú, že islamskí radikalisti podporujú dlhotrvajúce konflikty na Kaukaze a v Strednej Ázii, a vôbec im neprekáža, ak Rusko či južné štáty SNŠ vytvárajú paraván, ktorý ho oddeľuje od západného civilizovaného sveta. To, že západná Európa naťahuje bezpečnostné nitky do Afriky, na Balkán, do Macedónska či Albánska, nie je pre výnimočnosť týchto oblastí, ale pre vytvorenie štruktúry bezpečnosti blízkej NATO. Je však potrebné, aby sa NATO miešalo do geopolitických krvavých hier v priestore Euroázie? Sú racionálne snahy o izoláciu RF v Európe a snahy robiť z Ruska strašiaka v postsovietskom ázijskom priestore? Rusko žiada návrat OBSE k jej pôvodným hodnotám zastrešujúcej bezpečnostnej organizácie Európy, no na druhej strane nenadradzovanie zásady nezasahovania do záležitostí štátu zásadou ľudských práv. Kedy zasiahnuť Je dnes totiž ťažké určiť hranicu miery porušenia ľudských práv, pri ktorej by malo spoločenstvo v prospech nich intervenovať a postaviť ich tak na piedestál priorít, dokonca aj suverenite štátu a zásade nezasahovania do jeho vnútorných záležitostí. Tým zásadám, ktoré sú podľa medzinárodného platného práva nadradenejšie zásade ľudských práv. OSN čelilo tomuto problému počas kosovskej krízy, čelí mu vo východnom Timore a váha zainteresovať sa preň v Čečensku. Rusko je bokom od úvah o využití kosovského precedensu a vytvorenia z Čečenska akéhosi ďalšieho protektorátu EÚ. Zrejme aj pre jeho postavenie v minulosti, jeho stáleho členstva BR OSN a jadrovej vybavenosti. Vypracovanie doktríny medzinárodného spoločenstva, ako ju presadzuje britský premiér T. Blair, ktorá by upravovala zásady humanitárnej intervencie, nemusí byť najšťastnejším riešením. Veď je smiešne, že napr. OBSE monitoruje porušenie demokracie a ľudských práv, resp. priamo práv menšín - národnostných, etnických či jazykových v strednej a východnej Európe, ale nekontroluje napr. Severné Írsko, či, pokiaľ ide o jazykové menšiny, Francúzsko a Španielsko. Americký prezident Bill Clinton radí medzi tri piliere boj s chudobou, proti masovému zabíjaniu a genocíde a zbraniam hromadného ničenia, predvedenie sa Senátu pri (ne)ratifikácii CTBT však nemohlo v ruskom protipóle zanechať chválospevný ohlas. Istanbulský summit OBSE vážne rozhodnutie o pritlačení Ruska neprijme. Je zrejmé, že ani NATO sa nechce kúpať v moslimskom kotle, ktoré medzi prísady pred dvoma mesiacmi zahrnulo aj 300 obyvateľov ruskej metropoly. Avšak taktika nejednoznačného medzinárodného definovania boja s vnútroštátnym terorizmom môže nebezpečne vplývať nielen na vývoj v predvolebnom Rusku, ale aj na celkový vývoj expanzie extrémistickej časti moslimského sveta. Slávka Blazseková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
