Vláda neplní sľuby

- Predstavenstvo konštatovalo, že úroveň komunikácie s vládou a vládnymi činiteľmi je neporovnateľne lepšia ako s minulou vládou, ale efekt je ten istý. V súčasnosti sa v zásade nestretávame s tým, že by sa návrhy alebo riešenia, ktoré predkladáme, zamietali vo verbálnej diskusii. Výstupy sú nulové,
to znamená, že zostávame pri konštatovaniach, dohody sa nedostávajú do reálneho života. Teda, ktoré sú tie najzásadnejšie výhrady?
- V prvom rade je to zhoršovanie sa celého ekonomického prostredia. Za obdobie 12 mesiacov pôsobenia terajšej vlády podnikateľské prostredie znovu upadlo. Upadlo v dôsledku zhoršenia sa situácie na finančnom trhu. A tak ani pre obdobie budúceho roka nemožno očakávať nejaké výrazné zlepšenia, či už v prístupnosti úverov, ceny úverov a podobne. Dôsledok je ten, že podniky obmedzujú svoje aktivity, prepúšťajú ľudí, no a svojím spôsobom sa znižuje aj export. Ale štatistiky ukazujú opak. Podľa nich v porovnaní s minulým rokom export začína dynamicky narastať… - Predstavenstvo SOPK vôbec nesúhlasí s názorom, že export zo SR sa zvýšil. Keď sa zvýšil, tak iba numericky, zásluhou kurzu koruny. Ale už v dolárovom vyjadrení a vo vyjadrení masy tovarov, ktoré sa vyviezli, export klesol. Čiže, zasa sa len nachádzajú čísla, cez ktoré možno dokazovať úspechy, ktoré nezodpovedajú pravde. Exportnú pozíciu podnikov sústavne negatívne ovplyvňujú dva faktory - nedostatok kapitálu a vysoké daňové zaťaženie. Dokonca aj v rámci krajín V4 je daňové zaťaženie
podnikateľov v SR najvyššie. Vysoké úroky na úvery a daňové odvody eliminujú konkurenčnú schopnosť slovenských výrobkov. Názory na výšku daňového zaťaženia sa však rôznia aj medzi členmi slovenskej vlády. Kým ministerka financií B. Schmögnerová navrhuje 35-percentné daňové zaťaženie, podpredseda vlády I. Mikloš chce presadiť zníženie jej návrhu o 6 %. Čo na to SOPK? - V nadväznosti aj na prípravu štátneho rozpočtu na budúci rok sa predstavenstvo zhodlo v názore, že návrh ministerky financií na 35-percentné daňové zaťaženie je absolútne nedostačujúci, a nezmení situáciu v rovine podnikateľskej, ale ani v rovine príjmov štátneho rozpočtu. Čiže, ako taký je vlastne zbytočný. Podporujeme návrh, aby zníženie dosiahlo úroveň 29 %. Hoci ideálne by bolo, keby kleslo aspoň o desať bodov oproti návrhu ministerky B. Schmögnerovej. Ale podľa našich diskusií s podnikateľmi, aj zníženie daňového zaťaženia na 29 % by už malo dosť pozitívny vplyv na finančné hospodárenie firiem. V súvislosti s daňovým zaťažením mnohí podnikatelia, ale aj mimovládne organizácie poukazujú na potrebu aj daňovými úľavami podporiť rozvoj istých oblastí, ktoré znamenajú perspektívu. Skúsenosti z vyspelých európskych krajín potvrdzujú, že napríklad v energetike sa inak nerozbehne využívanie obnoviteľných zdrojov energie či racionalizácia jej spotreby. Hoci dane môžu výrazne prispieť k reštrukturalizácii celej ekonomiky, súčasný stav presviedča, že ju skôr brzdia. - Opäť je tu prísľub z ministerstva financií po nástupe novej vlády, že urobí návrh na celkovú daňovú reformu. Návrh však stále nie je na svete, a tak sa zmeny zákonov pripravujú bez toho, aby bol jasný celý kontext. Podľa môjho názoru už v tomto roku mali pripraviť návrh na celkovú reformu
daňového systému, a potom paralelne prijímať zákony, ktoré v určitých oblastiach budú zvyšovať zaťaženie, ale v ostatných zasa znižovať. Zatiaľ je namieste len konštatovanie, že MF SR vôbec nerobí finančnú politiku štátu, ale sa stáva daňovým úradom. Pritom funkcia daňového úradu má byť iba v kontexte celkovej štátnej finančnej politiky. Treba si tiež uvedomiť, že podnikatelia nečakajú od štátu, aby za nich podnikal, čo štát často chce robiť. Podnikatelia nečakajú od štátu ani aby im dával finančné prostriedky na podnikanie, ale aby im ani nevytváral horšie podmienky, ako majú ich konkurenti. Od štátu tiež čakajú, aby zabezpečil stabilitu legislatívy. V podnikaní sa musí uvažovať strednodobo a nie zo dňa na deň. Nechceme nadštandardné prostredie, chceme však konkurenčné prostredie, porovnateľné so susednými krajinami. Keď ho štát vytvorí, tak podnikatelia sú schopní garantovať rast ekonomiky, a teda aj dostatočné zdroje pre štátny rozpočet. Približne na konci jari predstavenstvo SOPK spracovalo celý komplex podnetov na riešenie problémov v makro- i mikroekonomike. Pri prezentácii ste vtedy spomenuli, že podľa prísľubu kompetentných pri predkladaní rozpočtu na rok 2000 už budú známe východiská aj na rok 2001. Zatiaľ o nich nikto nehovorí. Prečo? - Jednoducho, opäť nie sú spracované. Ešte v lete, v rámci stretnutia predstavenstva SOPK s ministerkou financií, odznel prísľub, že minimálne východiská rozpočtu na rok 2001 ministerstvo financií predloží. Pôvodne sme navrhovali, aby sa rozpočet robil na dva roky. Aj keď je to bežný postup vo vyspelých ekonomikách, ministerstvo financií v súčasnosti nie je pripravené túto požiadavku splniť. Vtedy sme vlastne ustúpili a povedali - dobre, keď bude rozpočet, nech sú jeho súčasťou aspoň východiská na rok 2001. Preto teraz pri diskusiách o štátnom rozpočte nesplnenie sľubu kritizujeme. Bez jasných východísk nemožno vidieť súvislosti prijímaných opatrení. Potom skutočne celá príprava rozpočtu vyzerá len ako lepenie dier,
ktoré sa bude znova opakovať aj o rok. No keby sa včas vysvetlilo, že je potrebné urobiť isté, aj nepopulárne kroky, lebo už pri príprave ďalšieho rozpočtu bude východisková situácia lepšia, aj podnikatelia by boli ústretovejší. Kým však nie je istá súvislosť medzi rozpočtami zakotvená, nemožno navrhované kroky považovať za systémové. SOPK už dlho upozorňuje na fakt, že slovenská ekonomika je podkapitalizovaná. Východiskom je vstup zahraničných investorov do slovenských firiem. Štatistiky však ukazujú, že prílev zahraničného kapitálu v tomto roku je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne nižší. Kde vidíte príčiny tohto stavu? - Objektívne sa ukazuje, že z hľadiska prílevu zahraničného kapitálu je tento rok jeden z najhorších od vzniku SR. Znie to možno paradoxne, lebo zahraničie uvítalo politickú zmenu po voľbách, ale v samej ekonomike sa to výrazne neprejavilo. Príčin je viacero. Jednak vláda neprišla s víziou, čo vlastne chce so slovenskou ekonomikou počas svojho vládnutia urobiť. Okrem obecných formulácií ničím nedokázala upútať potenciálnych zahraničných investorov. Po druhé, čakalo sa na opatrenia na podporu zahraničných investícií. Ukázalo sa však, na čo sme včas upozorňovali, že tie, ktoré sa spracovali a schválili, sú absolútne nedostatočné. Je najvyšší čas si uvedomiť, že nie cez úpravu mikroklímy sa priťahujú zahraniční investori. Hlavne nie strategickí, ktorých tu chceme mať dlhodobo. Treba zmeniť to, o čom sme hovorili, čiže podnikateľské a investičné prostredie na Slovensku. Ďalší problém, ktorý musí riešiť vláda, je otázka byrokracie a korupcie. No, a treba si konečne uvedomiť, že rôzne kauzy,
ktoré sa doslova kontinuálne vynárajú, zneisťujú celé prostredie. Do takéhoto prostredia sa veru seriózny a najmä strategický investor nepohrnie. Zdena Rabayová