Slovensko v zlatom strede rebríčka úplatkárstva Korupcia je jednou z najzávažnejších prekážok ekonomického rozvoja krajín strednej a východnej Európy. Vyplýva to z pravidelnej výročnej správy Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) o procese tranzície v exkomunistickom bloku. V správe sa uvádza, že hoci veľa krajín obmedzilo priame zásahy štátu do ekonomiky a súkromných spoločností, stále sa im nepodarilo znížiť neformálnu daň, ktorú firmy musia platiť vo forme úplatkov a času stráveného v rokovaniach s vládnymi úradníkmi. Podľa výskumu v 3000 podnikoch v regióne, je Gruzínsko podľa percentuálneho vyjadrenia celkových úplatkov k ročným príjmom spoločnosti na prvom mieste s 8,1 percentami, nasleduje Arménsko (6,8) a Ukrajina (6,5). Slovensko sa v tejto kategórii medzi 20 reformnými krajinami umiestnilo na 13. mieste s 3,7 percentami. Z okolitých krajín je v tejto kategórii najmenej skorumpované Poľsko (2,5), Maďarsko sa s 3,5 percentami nachádza približne na úrovni SR, zatiaľ čo Praha je neslávnym lídrom v rámci Vyšehradskej štvorky, keď české firmy na úplatky dávajú až 4,5 percenta ročných príjmov. Kuriozitou je, že podniky v krajinách, ktorým sa často vyčíta deficit demokracie, dávajú na úplatky pomerne málo. Chorvátsko je s 2,1 percentami ročných príjmov dokonca na čele rebríčka poctivých, zatiaľ čo v Bielorusku toto číslo predstavuje 3,1 percenta. Štatistiky hovoria, že viac sa podpláca v krajinách SNŠ (5,7 percenta príjmov) ako v strednej Európe, na Balkáne a v baltických krajinách (3,3 percenta). Korupcia omnoho viac zaťažuje novoformované firmy, ktorým uberá 5,4 percenta ročných príjmov, naopak, veľké spoločnosti nemusia až tak často využívať biele koverty (2,8). EBOR aj preto uvádza úplatky ako nezanedbateľnú brzdu rozvoja nových podnikov a nových pracovných miest. Podľa banky by však práve nové spoločnosti mali byť dôležitým motorom rastu. No pre tieto spoločnosti je ťažko dosiahnuť úspech v prostredí, kde majú ťažkosti so zaobstarávaním si licencie, financií či základných služieb, akými sú napríklad telekomunikácie. Pokiaľ ide o výdavky na korupciu, správa nezaznamenala výraznejšie rozdiely medzi veľkými štátnymi a veľkými súkromnými spoločnosťami. Nepriamo z toho vyplýva, že privatizácia neovplyvňuje dávanie úplatkov alebo inými slovami, že súkromné spoločnosti nemajú sklon k podplácaniu. EBOR tvrdí , že korupcia prekvitá najmä v krajinách so slabou centrálnou vládou, akými sú Arménsko, Azerbajdžan či Gruzínsko. No každodenne sa s ňou stretávajú napríklad aj v strednej Európe. Analýza hovorí, že až 34,6 percenta slovenských firiem často dáva úplatky. V Poľsku ich je 32,7 percenta, v Maďarsku 31,3 percenta a v Česku 26,3 percenta. Podľa odborníkov ide o prvú správu, v ktorej sa až takto otvorene hovorí o probléme korupcie. Domnievajú sa, že EBOR k tomuto dotlačili posledné aféry v Rusku. Po týchto údajoch sa čoraz jasnejšie ukazuje, že makroekonomickú stabilitu, liberalizáciu a privatizáciu už nemožno považovať za dostatočné záruky budovania úspešnej trhovej ekonomiky. Podľa správy musia vlády posilňovať inštitúcie podporujúce trh, ako sú férové a transparentné zákony, súdy, ako aj úrady kontrolujúce obchodnú súťaž. Podčiarkujem, že slabé inštitúcie sú hlavnou prekážkou ekonomického rastu v mnohých krajinách v tranzícii, uviedol prezident EBOR Horst Köhler.
