Vysoké školy: dobré, ale načo?
Komentuje Eleonóra Bujačková
Podľa vlaňajšej správy Svetovej banky Slovensko vydáva na vzdelanie pomerne dosť peňazí a naši občania trávia v učebniach skoro toľko času ako obyvateľstvo vyspelého Západu. Zaskočilo to aj slovutných analytikov Svetovej banky, keď investujeme toľko do školstva, prečo naša ekonomika nekvitne rovnako ako vo všetkých krajinách, ktoré si vzdelanie vážia? Vysvetľujú si to jednoducho. Pravdepodobne univerzity stratili akékoľvek väzby k spoločnosti a ekonomike. Možno je teda naše vysoké školstvo dobré, v každom prípade je však samoúčelné a málo efektívne a investície do vzdelania zatiaľ priveľmi nepomáhajú ekonomickej prosperite. Zásadný rozdiel medzi nami a svetom netreba dlho hľadať. Na Západe sú univerzity otvorené (môže na nich študovať v zásade každý, koho to napadne), u nás uzavreté (každoročne je stanovený numerus clausus, smerné číslo, koľko záujemcov môže byť prijatých). Priaznivci uzavretých systémov tvrdia, že vyšší počet prijatých uchádzačov by mohol zásadne ovplyvniť kvalitu výučby. Ale otvorený systém bude zrejme praktickejší, pretože každý z občanov si môže vybrať svoj odbor. Aj u nás už mnohí experti zdôrazňujú, že dostupným vzdelaním sa zvyšuje všeobecná vzdelanosť národa, čo zase núti ambicióznu mládež podávať lepšie výkony. Z praktického hľadiska má uzavretý systém ešte jednu chybu. Na jedno miesto sa neraz hlási viac ako desať záujemcov. Niektorí predstavitelia vysokých škôl radi pripomínajú, že je to iba optický klam, pretože mnohí adepti si podávajú prihlášky na viac škôl, v skutočnosti uspeje skoro polovica záujemcov. Týždne nervozity a desiatky tisíc záporných verdiktov odrádzajú väčšinu populácie, a tak je výsledkom fakt, že Slováci nevyberajú svoju vzdelávaciu a teda aj životnú dráhu podľa ekonomickej rozvahy, záľuby či nadania, ale berú prvú ponuku, ktorá im príde pod ruku. Je pravdou, že politici a ekonómi považujú za veľký problém, že mnohí absolventi škôl či učilíšť nenájdu po skončení prácu u vyučených strojárov, murárov či poľnohospodárov je to každý piaty. Každý rok ide o desaťtisíce mladých ľudí, ktorí prežijú hlboké sklamanie z toho, že ich spoločnosti odmieta. Preto dnes hľadajú cestu, ako im pomôcť a cestou dotácií pre nich vyrábajú pracovné miesta, aby si nepripadali zbytoční a vôbec sa naučili chodiť do práce atď. Ešte väčší počet mladých ľudí každoročne neuspeje na prijímacích skúškach a v ich sklamaní nikto problém nevidí. Ale aj táto nespravodlivosť môže prosperite spoločnosti značne uškodiť. Nie sme totiž dosť bohatí na to, aby sme si mohli dovoliť numerus clausus na školách. Pritom je isté, že cesta k otvoreným vysokým školám nebude jednoduchá. Nebola ani pred tridsiatimi rokmi na Západe. Vtedy s iniciatívou vyšli priemyselníci, ktorí žiadali kvalitnú pracovnú silu, mnohé západné firmy dokonca nové školy samy otvorili. U nás zatiaľ zástupcovia priemyselných zväzov a podnikov žiadajú skôr málo kvalifikovanú a lacnú pracovnú silu. A pokiaľ ide o bežných občanov a politikov, tí sú so stavom vysokého školstva spokojní a nič zatiaľ zmeniť nehodlajú.
|
|
| Amsterdam | oblačno | 11 |
| Atény | slnečno | 19 |
| Belehrad | hmlisto | 9 |
| Berlín | oblačno | 7 |
| Bratislava | hmlisto | 7 |
| Brusel | oblačno | 11 |
| Budapešť | oblačno | 8 |
| Bukurešť | polooblačno | 8 |
| Frankfurt | oblačno | 8 |
| Helsinki | dážď | 4 |
| Istanbul | slnečno | 14 |
| Kodaň | prehánky | 5 |
| Kyjev | polooblačno | 3 |
| Lisabon | polooblačno | 18 |
| Londýn | prehánky | 12 |
| Madrid | oblačno | 16 |
| Miláno | dážď | 12 |
| Moskva | oblačno | -2 |
| Oslo | prehánky | 2 |
| Paríž | polooblačno | 12 |
| Praha | oblačno | 6 |
| Rím | dážď | 16 |
| Sofia | polooblačno | 7 |
| Štokholm | prehánky | 5 |
| Varšava | polooblačno | 3 |
| Viedeň | oblačno | 6 |
| Záhreb | oblačno | 8 |
| Ženeva | hmlisto | 7 |
|
|
|
