|
|
||||||||||||||||
| Piatok 12.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
Roky planých diskusiíKomentuje Ivan Mitošinka Desať rokov debatujeme o reforme zdravotníctva, zdravotného poistenia. Za desať rokov sa vo vládach vystriedalo osem ministrov zdravotníctva, ale predložili iba dva zásadné dokumenty smerujúce k reforme poistného systému. Oba prešli pripomienkovým konaním. A výsledok? Sme tam, kde sme boli. V rozpakoch sa obzeráme po okolitom svete, v ktorom pracujú s niekoľkými systémami zdravotného poistenia. To i tamto by sa nám v biede hodilo. Lenže zdravotníctvo a zdravotné poistenie je alergické na unáhlené rozhodnutia. Nemôžeme jednoducho skákať z jedného systému do druhého ako sa nám zapáči. Na ktorý systém sa upneme, závisí od politického rozhodnutia. Mali by mu predchádzať kvalifikované stanoviská odborníkov, samých lekárov. Je tu však aj ďalší háčik: na to, čo požadujú právne normy - ústavou začínajúc, zákonmi a všeobecne záväznými predpismi končiac - chýbajú finančné zdroje. Štátna pokladnica je prázdna, a tak sa vynárajú ďalšie otázky. Siahne sa na rozsah zdravotnej starostlivosti? Asi áno. Siahneme na dostupnosť a kvalitu? To nechce nikto! Je isté, že sa nevyhneme novému zákonu o zdravotnom poistení. Odpovie na otázky, aké výhody by mal systém pripoistenia či doplnkového poistenia? Aký vplyv bude mať na občana? Dostane vyššiu zdravotnú starostlivosť? A čo samy nemocnice a poisťovne, budú schopné prejsť na nové formy? Najslabším ohnivkom v reťazi zdravotnej starostlivosti je pluralita poisťovní, ktorá odčerpáva peňažné prostriedky. Ide o zjavný rozpor s tým, čo sa prezentovalo pred rokmi, že totiž práve pluralita zdravotných poisťovní je kľúčom na odstránenie neduhov zdravotníctva. Slovensku vraj celkom postačí jedna poisťovňa, ktorá bude lepšie hospodáriť s peniazmi (!). Tu nejde len o zdravie, ale aj o peňaženky už aj tak finančne zdecimovaných ľudí. Na vyššiu zainteresovanosť dnes občan jednoducho nemá. Tak či tak tento proces nebude ani krátky ani lacný. Skôr naopak. Uvažuje sa aj o viaczdrojovom financovaní zdravotníctva. Pokiaľ však nedôjde k zmene daňového systému, tak je všetko iba fikciou. Ľahko sa vysloví názor, že v budúcnosti občan zaplatí na zdravotnú starostlivosť z celkového koláča 25 percent. Celkom inak vyzerá prepočet na jednotlivca a rodinu za rok. Ide o tritisíc a dvanásťtisíc korún. Súhlasím, že finančná infúzia do systému by na okamih zdravotníctvo oživila, po krátkom fungovaní by však pacient opäť upadol - ako každoročne - do korunového bezvedomia. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |