Keď ide o všetko, vieme sa dohodnúť

Ako hodnotíte momentálne rakúske aktivity v súvislosti s jadrovou energetikou? - No, očakávali sme, že vzrušená atmosféra, ktorá vládla v Rakúsku počas predvolebnej kampane, pokiaľ ide o otázky jadrovej bezpečnosti, sa po voľbách zmierni, alebo že nadobudne aspoň trošku racionálnejší charakter. Do určitej miery sa tak stalo, ale každý deň sme svedkami niektorých vyhlásení z rakúskej strany, ktoré predsa len ešte dávajú pod otáznik pozvanie Slovenska na rokovanie o plnoprávnom členstve v EÚ, ktoré by malo byť potvrdené v Helsinkách 11. decembra na summite európskej rady. Posledné takéto vyhlásenie odznelo z úst ministerky ochrany spotrebiteľov Barbary Prammerovej. Viem, že o týchto otázkach sa ďalej rokuje. Pre nás je veľmi dôležité, že naše rozhodnutie bolo akceptované a pozitívne hodnotené v správe, ktorú publikovala Európska komisia 13. októbra. Aj v ďalších rozhovoroch, ktoré sme mali s poprednými predstaviteľmi Európskej komisie vrátane človeka najpovolanejšieho, priamo komisára pre otázky rozširovania Güntera Verheugena, vieme, že tieto dátumy sú z hľadiska ostaných členských štátov EÚ prijateľné a akceptovateľné. Tie vyhlásenia rakúskych politikov a dokonca niektoré extrémne, že použijú právo veta a budú blokovať pozvanie Slovenska, domnievam sa, sú nežiaduce. Nám by malo ísť predovšetkým o to, že v budúcnosti Slovensko a Rakúsko budú žiť naďalej vedľa seba, že budeme susedia, nech už to bude akokoľvek, aj keď budeme v EÚ či nie a že by sme sa z tohto základného pohľadu mali pozerať na našu budúcu spoluprácu. Tým chcem povedať, že otázka jadrovej bezpečnosti je síce dôležitá otázka, ale je to iba jedna z otázok širokého komplexného záberu našej dvojstrannej spolupráce. A my máme záujem na pokračujúcej výbornej spolupráci s Rakúskom. Veľmi si vážime, čo pre nás urobili, že nám vlastne pomáhali z mnohých stránok pokiaľ ide o naše integračné procesy a naozaj by nás veľmi mrzelo, keby sa táto jedna otázka stala natoľko dominantnou, že by proste, neváham to použiť, aj keď to znie možno pateticky, že by bola osudovou
pre ďalší budúci rozvoj krajiny, ako je Slovensko. Ja osobne si myslím, že rakúska vláda neprijme takúto pozíciu v Helsinkách. Keď sledujem informácie z Rakúska, tak som už zachytil, že rakúsky kancelár Viktor Klima povedal niečo iné ako ministerka B. Prammerová, takže ja iba dúfam, a na to, samozrejme, využijeme všetky ďalšie kontakty, ktoré budeme mať s Rakúskom dovtedy - diplomatické, politické a všetky ďalšie -, ale rovnako aj kontakty s ostatnými členskými štátmi EÚ, v ktorých chceme takisto lobovať, aby sa potvrdili akceptovateľné termíny zo strany komisie týchto našich termínov - 2006 a 2008. Takže si myslím, že slovenská vláda postupovala maximálne seriózne, že vzala do úvahy tak rakúske stanovisko, ako aj stanovisko Európskej komisie. Musíme, samozrejme, vychádzať aj z našich domácich podmienok, z našej hospodárskej situácie. Po uvážení všetkých aspektov som presvedčený, že rozhodnutie vlády bolo zodpovedné, a preto sa budeme snažiť presvedčiť rakúsku stranu, aby to takto chápala. Keď si zoradíme fakty, zistíme, že pred rokom sa dialo niečo podobné. Nemáte obavy, že by mohlo dôjsť k obdobe jablkovej vojny, ako mala Česká republika, ale aj k niektorým ďalším problémom, najmä v súvislosti s agrokomplexom v rámci EÚ? My, samozrejme, chceme vstúpiť do EÚ, chceme akceptovať maastrichtský proces, a to je dnes dosť zneužiteľné. Nie je už taký ústretový ako kedysi, dnes to skôr vyzerá na výberové konanie. - Záleží, z akého uhla sa na to pozeráte. Môže to vyzerať aj tak, ako ste povedali, že vlastne naši rakúski susedia a členské štáty EÚ veľmi dobre vedia, že otázka pozvania alebo nepozvania, či priradenia Slovenska do prvej skupiny alebo nepriradenia, je pre súčasnú slovenskú vládu osudovou, kľúčovou. Neváham použiť aj takéto slová, pretože po roku svojho pôsobenia vláda potrebuje ústretový signál,
aby mohla obyvateľstvu povedať: robili ste dobre, že ste volili túto vládu, lebo dovedie Slovensko do EÚ skôr alebo rýchlejšie, ako tá predchádzajúca. Myslím, že tento fakt hral veľmi dôležitú úlohu aj v tom, že na Slovensku sa na voľbách zúčastnilo také veľké množstvo obyvateľstva a že hlasovali preto, lebo chceli zmenu vlády. Helsinský summit z tohto hľadiska bude pre nás naozaj kľúčový. Ak by Slovensko nepreradili do skupiny rokujúcich krajín, to by bol asi dôvod na vyslovenie tézy, že vláda nie je asi dôveryhodná, alebo že sklamala očakávania, lebo nenaplnila ambície, ktoré vyhlasovala, keď nastúpila do úradu. Navyše, za tých dvanásť mesiacov, a môžem to povedať aj z vlastnej skúsenosti - prakticky všetky zahraničné cesty alebo rokovania so zahraničnými predstaviteľmi, ktoré sme mali - každý z nich vítal zmenu vlády na Slovensku z hľadiska, že toto je vláda, ktorá má reálne predpoklady priviesť krajinu do EÚ i NATO. Pozitívnejší signál sme už očakávali pred rokom vo Viedni, lenže vtedy to bol naozaj krátky čas, keby sme však ani teraz po roku pôsobenia nepochodili, potom by sme mohli mať veľké problémy
doma. Myslím si, že z rozhovorov, ktoré vedieme s jednotlivými členskými štátmi EÚ - je to už teraz na nich, aby prijali či odmietli odporúčanie, ktoré vypracovala komisia. Počuli sme, čo hovoril komisár G. Verheugen, ja som bol v Španielsku, tam sa veľmi jasne vyjadrovali, vieme aké je stanovisko Portugalska i Nemecka, nás však ubezpečujú, že Helsinský summit prijme odporúčanie Európskej komisie. To, čo ste hovorili, to áno, to môže byť určitá taktika, to môžu byť rôzne politické hry, ale keď ide o takýto zásadný, kľúčový problém, ja si myslím, že v tom sa musí prejaviť zodpovednosť všetkých štátov EÚ. Možno som optimista, ale nemyslím si, že bezdôvodne. Výsledok z Helsínk bude však pre váš rezort, po roku pôsobenia, vlastne osudným dňom? - Áno, presne tak.
(Pokračovanie)
Peter Kasalovský