|
|
||||||||||||||||
| Piatok 12.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kam kráčaš slovenská informatika?Keď na počítačovej konferencii, ktorú koncom júla 1999 v New Orleanse zorganizovala spoločnosť Computer Associates, šéf a spoluzakladateľ CA Charles Wang vyhlásil: V podnikaní je revolúcia a informačné technológie sú v nej ťažkým delostrelectvom, prijalo 25-tisíc účastníkov konferencie jeho slová s pobaveným súhlasom. Legendárny čínsky emigrant, ktorý stál v roku 1980 pri zrode jednej z najväčších softvérových firiem na svete, tak svojím príznačným jazykom pomenoval situáciu, keď práve revolučný rozvoj informačných technológií sa stáva určujúcim zdrojom rastu vyspelých ekonomík, a rovnako aj zdrojom bohatstva firiem a ľudí, ktorí pôsobia v tejto oblasti. Dnes už nikoho neprekvapuje, že z desiatich najbohatších Američanov piati pôsobia v oblasti informačných technológií, a na špici rebríčka najbohatších ľudí planéty sa so svojimi nedostihnuteľnými miliardami ocitol Bill Gates. Práve zakladateľ a šéf Microsoftu nie svojimi miliardami, ale pozoruhodným článkom Laying a Foundation for Human History ma podnietil k úvahe o tom, či štát ako Slovenská republika, má šancu uspieť v tejto informačnej revolúcii, zastať spolu s vyspelými štátmi na prahu utvárajúcej sa informačnej spoločnosti, prijať jej výzvy, alebo zostať aj v tejto oblasti len nádenníkom veľkých svetových firiem. Príklad Taiwanu V spomenutom článku Billa Gatesa, ktorý je reflexiou nad knihou amerického profesora fyziológie Jareda Daimonda o osudoch ľudských spoločností, je termín náhodnej výhody spojený s poznaním, že v ranej histórii ľudstva boli technické výdobytky vždy spojené s výskytom určitých rastlín, zvierat a s celkovými geografickými podmienkami. Takáto náhodná výhoda, spojená s technickou inováciou, je považovaná za podmienku rozvoja a prosperity jednotlivých historických spoločností, aj celých kontinentov. Tento Daimondov poznatok o určujúcej úlohe technickej inovácie v rozvoji dejinných spoločenstiev považuje Bill Gates aj za kľúč k obrovskému pokroku, ktorý po druhej svetovej vojne dosiahlo napríklad Japonsko. Ako ďalší príklad takejto náhodnej výhody, založenej na technickej inovácii, možno v osemdesiatych rokoch podľa môjho názoru - uviesť Taiwan. A v ďalšom tisícročí sa ním pravdepodobne stane Čína. Ale vrátim sa k Taiwanu, ktorý je dôkazom, že takúto náhodnú výhodu, a výhodu veľmi demokratickú, ktorú v druhej polovici dvadsiateho storočia neponúka ľudstvu už privilégium výskytu prírodného bohatstva, veľkosť krajiny či priaznivá geografická poloha, ale rozvoj informačných technológii, môže pre svoj ekonomický rast využiť každá krajina, teda aj krajina, ktorá žije v tieni teritoriálnej veľmoci, má neveľké územie a obmedzené prírodné i ľudské zdroje rozvoja. Taiwan je pre mňa zároveň príkladom rozvoja informatiky v úzkej súčinnosti so štátom. Taiwanská vláda už pred osemnástimi rokmi prijala strategické rozhodnutie prioritne rozvíjať oblasť informačných technológii. A dnes je taiwanský technologický priemysel porovnávaný so Silicon Valley. (Podľa Forbes 98). Silicon Valley Taiwan Verejne obchodované Verejne obchodované technologické spoločnosti technologické spoločnosti 240 120 Počet spol. uvedených na burzu r.1997 Počet spol. uvedených na burzu r.1997 39 24 Trhová kapitalizácia Trhová kapitalizácia 534 mld. USD 100 mld. USD Obrat spolu Obrat spolu 169,5 mld. USD 27 mld. USD Zisk spolu Zisk spolu 13,7 mld. USD 3,48 mld. USD Zamestnanci Zamestnanci 377 596 72 000 Počet IT miliardárov USD Počet IT miliardárov USD 33 3 Aj v čase ekonomických problémov iných ázijských tigrov vykazovala taiwanská ekonomika ustavičný ekonomický rast. V roku 1997 bola taiwanská burza s 1,3 trilióna obchodov tretia najväčšia na svete hneď po New Yorku a Londýne, ale pred Tokiom. Toto impozantné miesto na burzovom rebríčku súvisí s tým, že tretina Taiwancov vlastní akcie svojich národných spoločností a obchoduje s nimi. Devízové rezervy Taiwanu predstavujú viac ako 80 mld. USD. Strojcom taiwanského zázraku sa stala skupina domácich technokratov, vedená absolventom Cambridge K. T. Leem. Práve on pred 18 rokmi presvedčil taiwanskú vládu, že na prácu a suroviny náročný priemysel, priemysel s veľkými vstupnými investíciami a malou mierou pridanej hodnoty nemá na ostrove, ale ani v celej svetovej ekonomike budúcnosť. A tak sa Taiwan vydal cestou vlastného rozvoja informačného know-how, čo mu postupne zabezpečilo aj vysokú exportnú schopnosť, zamestnanosť obyvateľstva s dobrými osobnými príjmami a kvitnúci kapitálový trh. Aké dôležité a pre rozvoj národnej ekomoniky takmer osudové je prijať správne strategické rozhodnutie v oblasti rozvoja informačných technológii, svedčí porovnanie taiwanskej cesty s Indiou, ktorá namiesto rozvoja vlastných projektov v oblasti IT, v prevažnej miere len predáva svetu svoje programátorské kapacity bez vytvárania vlastných finálnych produktov. A tak zatiaľ čo priemerný ročný príjem indického programátora je 3500 - 4100 USD, programátori v úspešných taiwanských spoločnostiach, napríklad v Taiwan Semiconductor si prídu na viac ako 50-tisíc USD ročne. Pričom príjem skúsených inžinierov vrátane opcii na akcie dosahuje až 500-tisíc USD ročne. V duchu prijatej formulácie o využití náhodnej výhody sa tak Taiwan zaradil medzi krajiny, ktoré úspešne prekročili prah informačnej spoločnosti. Indická cesta Rozvoj v Indii išiel bez významného vládneho programu a kapitálového vstupu, Taiwan je modelovým príkladom rozvoja informatiky v úzkej súčinnosti so štátom. Indické spoločnosti obchodované v Indii sa opierajú predovšetkým o komparatívnu výhodu lacnej pracovnej sily. Najznámejším príkladom je spoločnosť Infosys, ktorá je od jesene obchodovaná v Indii aj na NASDAQ, kde má trhovú kapitalizáciu 6,2 mld. USD pri obrate 120 mil. USD. Spoločnosť nemá vlastný produkt a špecializuje sa na offshore programovanie. Ostatné spoločnosti založené a riadené indickými vlastníkmi sú obchodované buď v USA, alebo v Indii. Poradie kapitalizácie prvých piatich spoločností riadených indickými zakladateľmi obchodovaných v USA vyzeralo v máji 1999 nasledujúco: Trhová kapitalizácia v mil. USD 1. Exodus Communications 2730,350 2. i2 Technologies 1911,680 3. Infospace.com 1781,360 4. Microchip Technologies 1755,490 5. Aspect Development 707,730 a v Indii: Trhová kapitalizácia v mil. USD (1 USD = 43,475 IR) Wipro 4219,180 Infosys 2156,640 NIIT 1667,340 Satyam Computers 982,070 HCL Infosys 467,540 Údaje: Siliconindia, máj 1999 Z porovnania trhovej kapitalizácie spoločností nie je zrejmý významný rozdiel v dynamike. Zatiaľ čo Infosysu trvala cesta z Indie na NASDAQ 18 rokov, v 80. rokoch obdobie existencie IT spoločnosti v USA pred IPO bolo v priemere 5 - 6 rokov a dnes je to v prípade internetových spoločností, medzi ktoré patrí aj väčšina spoločností vlastnená Indmi obchodovaných v USA, dva roky. Logicky sa vynára otázka, kam v tejto oblasti patrí Slovensko? Čo Slovensko? Po novembri 1989 sa štartovacia úroveň slovenských spoločností, či skôr iba jednotlivcov, ktorí sa chceli venovať rozvoju informatiky, líšila zväčša len v tom, či začínali s firmou v pivnici alebo v garáži (v Corinexe sme začínali v práčovni). Dnes sú na Slovensku viaceré spoločností, ktoré majú za sebou niekoľkoročný úspešný vývoj a predstavujú reálnu koncentráciu technologického know-how, s ktorým sa môžu uplatniť nielen na domácom, ale aj na zahraničných trhoch. Rovnakou realitou je existencia silných zahraničných spoločnosti, ktoré si založili na Slovensku vlastné softvérové domy. Tie pre ne pripravujú celé know-how a, samozrejme, aj patentové práva zostávajú v zahraničných spoločnostiach. Nemajú zväčša záujem o spoluprácu na marketingu a predaji produktov domácich výrobcov, pretože strategicky potrebujú základné technologické postupy držať pevne v rukách. Zisky z predaja sa uplatňujú v zahraničí a platová úroveň našich inžinierov v týchto firmách je úmerná ich zameniteľnosti na projektoch. Základným predpokladom úspešného rozvoja v oblasti informačných technológii aj na Slovensku je predovšetkým prijatie systémových opatrení. Za najdôležitejšie opatrenie v tomto smere pokladám rozvoj kapitálového trhu, ktorý reálne ocení podnikateľského ducha a perspektívu jednotlivých spoločností. Ďalším dôležitým praktickým krokom by bolo zavedenie takých opatrení, ktoré by umožnili lepšie uplatňovať domáce technológie v konkurenčnom boji nielen doma, ale aj na zahraničných trhoch. Je nevyhnutné získať prvé referencie a atesty na tieto technológie hlavne doma, aby zahraniční dodávatelia domácu technológiu v primeranej miere akceptovali, a tam, kde je lepšia, ju pri svojich technologických riešeniach využívali aj v tretích krajinách. Spoločnosť Corinex Group sa v tomto smere zamerala na technologické riešenia v oblasti telekomunikačných a dátových služieb, kde možno v budúcnosti očakávať najväčšie zmeny. Praktickým výsledkom je skončený vývoj riešenia poslednej míle, ktoré je dnes v úvodnom nasadení v Európe aj v USA a telekomunikačný billing Corinexu ponúkaný dnes spoločnosťami GeneralDatacomm a SUN Microsystems. Rozbieha sa tiež celosvetový predaj v oblasti mikrovlnných rádií pre dátové spojenie a produktov CorNet, ktoré sú vo svete cenovo najdostupnejšími riešeniami na prevádzku internetu. Naším problémom, ale ten sa rovnako týka aj ďalších slovenských spoločností pôsobiacich v oblasti IT, je skutočnosť, že nemáme zatiaľ vybudovanú širšiu medzinárodnú sieť na predaj a chýbajú nám aj skúsenosti s medzinárodným marketingom. Preto sme v poslednom čase investovali nemalé prostriedky do tejto oblasti, a s cieľom získať prístup na trhy v USA a v Severnej Amerike sme založili spoločnosť Corinex Global Corp. so sídlom vo Vancouveri v Kanade. Vo Vancouveri aj preto, že v posledných rokoch sa toto mesto pre mnohé nadnárodné spoločnosti stalo nástupiskom na čínsky trh, jeden z najperspektívnejších trhov v oblasti IT na svete. Pred desiatimi rokmi boli prvé slovenské softvérové spoločnosti v pozícii, keď prakticky s prázdnymi rukami (a vreckami) začali na domácom trhu súperiť s bohatými nadnárodnými spoločnosťami. V tom čase sa ešte len začínal budovať prenos nových technických informácii, spoločnosti nemali prakticky žiadne obchodné skúsenosti. Ale postupne sa podiel týchto spoločností na trhu upevňoval, rástli odborné skúsenosti, aj skúsenosti s konkurenciou. Počas realizácie projektov sme sa presvedčili, že produkty nestačí len vybrať a nainštalovať, ale zároveň treba zvyšovať ich funkčnosť, či vedieť navrhnúť a vyvinúť nové s lepšími technickými a cenovými parametrami. Ukázalo sa, že kým štátne a mnohé sprivatizované spoločnosti stagnovali alebo neprežili, spoločnosti založené ľuďmi, ktorí mali svoju víziu a dokázali jej obetovať často veľmi veľa, mali obdobnú dynamiku rastu ako najúspešnejšie privátne spoločnosti v USA. A napriek súčasnej recesii, spôsobenej nie ich vnútornými problémami, ale stratou dynamiky celej slovenskej ekonomiky, stoja na prahu novej etapy svojho rozvoja. Je zrejmé, že v uplynulom desaťročí sa celý tento proces na Slovensku dial bez akejkoľvek významnejšej súčinnosti štátu. Naopak, v poslednom období sa domáca informatika do značnej miery spolitizovala, čo má za následok deštrukciu tejto oblasti, zatiaľ čo spoločnosti Maďarska a Poľska sú práve v tomto období uvádzané na zahraničné kapitálové trhy. Ale ani po desiatich rokoch nie je rozhodnuté, či nás čaká nádenníctvo v službách nadnárodných spoločností, alebo zastaneme ako rovnocenný partner vyspelých krajín na prahu informačnej spoločnosti. Inteligentné trhy Vyspelý svet si uvedomuje, aké efekty prinášajú investície do oblasti informačných technológii. V USA investície spoločností do nových technológii vrátane informačných systémov stúpli za posledných päť rokov na 45 percent z celkového objemu investovaného kapitálu. Tento trend nasledujú v Európe aj v Ázii. Mimoriadne rýchlo rastú investície do tejto oblasti v Číne. Kým začiatkom storočia vládli v ekonomike magnáti uhlia, ocele a ropy, ľudia komunikovali osobne a bohatstvo krajiny reprezentovali lesy, ropa a oceľ, dnes o rozvoji krajiny, jej bohatstve rozhoduje informatika. Aj Slovensko musí prijať tento trend, ktorý sa stane určujúcim znakom budúceho tisícročia. V informatike sa ustavične otvárajú nové oblasti, ktoré sú investične prijateľné aj možnostiam slovenskej ekonomiky. Je zrejmé, že začať budovať základňu na výrobu mikročipov, kde každá nová generácia stojí miliardy dolárov, nie je pre Slovensko schodná cesta. Ale príklady mnohých spoločností, ktoré začínali s investíciami niekoľko miliónov dolárov a v priebehu niekoľkých rokov sa hodnota týchto investícia zmnohonásobila, svedčia o tom, že takáto miera investovania je reálna a realizovateľná aj na Slovensku. Mesačník Fortune priniesol prehľad investícii spoločnosti Kleiner Perkins do oblasti informačných technológii v dnes už známych firmách ako Netscape, Rambus, Citrix Systems, ktorých návratnosť bola štyridsať- až päťdesiat-, no v spoločnosti Netscape až osemdesiatnásobná. Celková investícia Dátum Súčasná Návratnosť mil. USD investície hodnota mil. USD v roku 1998 @Home 6,4 1995 559 87x Netscape 5,0 1995 559 80x Amazon.com 8,0 1996 352 44x Excite 3,0 1994 218 72x Rambus 2,8 1990 144 51x Citrix Systems 3,3 1989 131 40x Keď si uvedomíme, koľko miliárd korún bolo po roku 1989 na Slovensku uvoľnených zo štátneho rozpočtu na sanovanie starého, najmä strojárskeho priemyslu, ľahko pochopíme, o čo efektívnejšie by boli tieto peniaze pracovali, keby sa boli investovali do oblasti rozvoja informatiky, keby namiesto postsocialistických kapitánov priemyslu a vlajkových lodí ekonomiky postavil štát svoju rozvojovú stratégiu na ľuďoch s moderným manažérskym myslením a jej realizáciu by zveril spoločnostiam, ktoré dokážu pritiahnuť do krajiny zahraničný kapitál, získať si dôveru veľkých investorov a ponúknuť na svetové trhy vlastné know-how. Náhodná výhoda, ktorá v minulých epochách dynamizovala rozvoj historických spoločností, sa práve vďaka vstupu informatiky na svetovú scénu stala určujúcim faktorom rozvoja aj malých, predtým chudobných a slabo rozvinutých krajín. Vo vznikajúcej informačnej spoločnosti, aby som sa ešte raz zaštítil B. Gatesom, je rozhodujúcim zdrojom ľudská inteligencia, zručnosť a schopnosť rozhodovať. A týchto zdrojov má dosť každý región. Má ich aj Slovensko, a teda len na nás záleží, či zotrváme v historickej úlohe večného nádenníka, alebo prijmeme výzvu informačnej spoločnosti, premeníme našu pracovitosť a vysokú vzdelanostnú úroveň na inteligentný softvér a s ním vstúpime na trh budúcnosti. Zostaneme v garáži? Zapojenie sa do medzinárodnej deľby práce neznamená len predaj podnikov do zahraničia, ale aj rozvoj vlastného vývoja, výrobných možností a služieb a ich uplatnenie v medzinárodnom meradle. Slovensko má dostatok schopných nadšencov, ktorý vyvinú technológie v garáži podľa vzoru amerických podnikateľov. Tí majú však potom prístup k značným finančným zdrojom. V roku 1997, ktorý bol typický na uvádzanie spoločností na kapitálový trh, ich bolo 624 a získalo sa v nich 43 mld. USD. Takzvaní anjelskí investori, ktorých je v USA asi 250-tisíc, ročne investujú medzi 25 až 30 mld. USD. Vládou podporované zdroje Federal Government Venture Capital pre Small Business Investment Companies a Specialized Small Business Investment Companies manažujú viac ako 6 mld. USD (ich zdroj napríklad použil v začiatkoch Intel a Apple). Inštitucionálni rizikoví investori disponujú ďalšími 5 - 7 mld. USD. Problém Slovenska je skrátiť cyklus medzi garážovým štádiom spoločnosti a jej internacionalizáciou. V súčasnosti na Slovensku neexistuje žiadna reálna koncepcia rozvoja toho najcennejšieho a zároveň zatiaľ najdostatkovejšieho čo máme ľudského umu. Naopak, rok 1999 znamenal rozkolísanie hospodárskych výsledkov IT spoločností a znížil ich šance na získanie zahraničného kapitálu. A to práve v čase, keď aj spoločnosti z okolitých postkomunistických krajín vstupujú na zahraničné obchodné a kapitálové trhy. Corinex Group vytvára v týchto dňoch prostredníctvom spoločnosti Technology Ventures založenej firmou Capital Partners program na financovanie nápadov a myšlienok z oblasti IT, ktorej cieľom je posúdiť možnosť presadenia sa produktov malých IT spoločností na zahraničných trhoch a v spolupráci so silnými zahraničnými partnermi nájsť pre takéto spoločnosti financovanie a odbyt. Je zrejmé, že aj keď prostriedky získané Corinexom Group od slovenských klientov pôjdu takýmto spôsobom do rozvoja informatiky Slovenska, že takýto projekt musí byť súčasťou širokého hospodárskeho programu vlády, ktorého vznik môže súkromná spoločnosť iniciovať, obohatiť, ale nie nahradiť. Ing. Peter Sobotka, CSc. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
