Poľnohospodárstvo asociovaných krajín a EÚ pred rokovaním WTO Stretnutie vrcholných predstaviteľov agrorezortov dvanástich krajín strednej a východnej Európy, Malty a Cypru, ktoré sa v piatok konalo v Bratislave, potvrdilo podľa komisára Európskej komisie (EK) pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo Franza Fischlera snahu štátov usilujúcich sa vstúpiť do EÚ o zladenie svojich prístupov k agrárnej politike s postupmi fungujúcimi v rámci únie. Konferencia prispela aj k vyjasneniu si a skoordinovaniu postupov EÚ a asociovaných členov pred nadchádzajúcim rokovaním Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré bude v americkom Seattli. Tam by mali európske krajiny vystupovať s rovnakými globálnymi záujmami pre stanovenie si budúcich mantinelov v agropotravinárskom obchode. Európa by mala podľa F. Fischlera presadzovať stratégiu multifunkčného významu tohto odvetvia, teda aj ochranu životného prostredia a rozvoj vidieka. Ako uviedol komisár EK, možnosti slovenského poľnohospodárstva vo vzťahu k EÚ a začlenenia sa do nej sú celkom dobré. Samozrejme, že treba, aby SR pokračovala v snahách dosiahnuť u svojich výrobkov štandardy únie. Napríklad v potravinárskom priemysle, ale aj čo sa týka hygienických štandardov pri spracúvaní mlieka. Únia je pripravená od budúceho roka začať so SR spoločný program, ktorý bude slúžiť na poskytnutie investícií pre poľnohospodársky sektor. Podľa F. Fischlera každý kandidát by si mal sám stanoviť rýchlosť a spôsob, akým chce aplikovať reformy. Je však jasné, že podmienky musí splniť každý rovnako. Európska únia nie je spoločnosť, ktorá niekoho núti, aby do nej vstúpil. Ak niekto chce byť členom EÚ, musí mať záujem na rýchlom plnení pravidiel tohto spoločenstva. Únia je pripravená rokovať o problematike exportných dotácií, prístupe na trh a ochrane štátnych trhov. V zmysle jej rozširovania sa vedú rokovania aj o tom, že EÚ musí robiť ústupky kandidátskym štátom napríklad pri znižovaní colných sadzieb. Podľa ministra pôdohospodárstva SR P. Koncoša je poľnohospodárstvo veľmi zložitou súčasťou ekonomiky aj v rámci samej EÚ. Bez prehnaného idealizovania však už dlhší čas reprezentuje najefektívnejšie zintegrovanú oblasť jej hospodárstva. Pokiaľ ide o otázky prístupu na trh, podpory domácej výroby a dotácie exportu, SR má rovnaké negociačné zámery ako EÚ, a preto minister predpokladá vzájomnú podporu. Žiaduce by bolo prerokovať s EÚ napríklad uvažovaný zákaz transportu živých zvierat, čo by mohlo mať dosahy na náš vývoz do týchto štátov. Problematickou oblasťou je aj vzťah k rozvojovým krajinám, z ktorých mnohé uplatňujú neprimerane vysoké colné sadzby a otvorené sú aj ďalšie otázky. Úroveň exportu do únie ovplyvňujú tak produkčno-kapacitné možnosti nášho agrárneho sektora, ako aj kvalitatívne požiadavky EÚ pri presadzovaní sa na jej trhu i opatrenia obchodného a neobchodného charakteru, napríklad veterinárne. Otvoreným problémom ostávajú exportné dotácie poskytované Európskou úniou. Negatívne to ovplyvňuje pozíciu SR pri dovoze, ako aj vývoze agrokomodít na tretie trhy. Pokiaľ ide o hľadanie kompromisov pred konferenciou WTO v Seatli, Slovensko sa nachádza v delikátnej pozícii. Na jednej strane je tu politický motív jednotného vystupovania s EÚ, na druhej strane Bratislava a Brusel v danej fáze rozširovania únie nemajú z hľadiska agropolitiky celkom totožné záujmy. Európska únia pred Seatlom čelí nátlaku takmer celého sveta, aby pristúpila k liberalizácii trhu poľnohospodárskych produktov. EÚ sa však len veľmi ťažko vzdáva subvencií , ako aj početných mimotarifných, najmä zdravotných noriem na potraviny. Na mimoriadnom marcovom berlínskom summite EÚ sa členské krajiny tak dohodli, že sa v rokoch 2002 až 2006 dodrží ročný rámec agrárnych výdavkov vo výške 40,5 miliardy EUR. Po zložitých rokovaniach tu únia predsa vykročila k určitej liberalizácii: garantované ceny hovädzieho mäsa sa znížia o 20 percent a obilnín o 15 percent. Ceny sa tak síce priblížia k svetovým, no stále ich nedosiahnu. No, aj v Berlíne Francúzsko zablokovalo reformu trhu s mliekom, čo jasne ukazuje, ako bolestivá je liberalizácia agrotrhu pre EÚ. Ďalšími zreteľnými indikátormi tohto javu sú obchodné vojny EÚ, či už s USA (banány, hormóny), alebo v rámci samej únie (neochota Francúzska zrušiť zákaz dovozu britského hovädzieho). Slovensku, vzhľadom na relatívne nízke clá na agrokomodity, ako aj menšie subvencie poľnohospodárom, by naopak prospela výraznejšia liberalizácia trhu, najmä zo strany väčších ekonomík vrátane EÚ a USA. Vladimír Turanský Rastislav Boldocký
Na celom území Slovenska predpokladáme prevládanie mierne dráždivého počasia, ktoré môže podmieniť zvýšený výskyt niektorých zdravotných ťažkostí u meteosenzitívnych ľudí. Zhoršenie zdravotného stavu sa môže prejaviť u osôb s ochoreniami pohybového systému, predovšetkým reumatického pôvodu. Slabo zvýšený môže byť sklon k bolestiam hlavy, zhoršeniu ekzematóznych kožných ochorení, zvýšeniu únavy a u psychicky labilných jednotlivcov k depresívnym stavom.Zajtra predpokladáme ústup uvedených zdravotných ťažkostí, zvyšovať sa môže výkonnosť a schopnosť sústredenia sa. Ľudia s nízkym tlakom krvi môžu reagovať sklonom k migrénam a pocitom závratu.(zč)
Dnes bude polooblačno až oblačno a miestami prehánky, väčšinou snehové. Najvyššia denná teplota 0 až 4 stupne. Severozápadný až severný vietor 5 až 10, v nárazoch a na horách okolo 15 m/s. Teplota vo výške 1500 m -7 stupňov. V utorok a stredu bude jasno až polooblačno. Zrána ojedinele hmla. Chladno. Nočná teplota -2 až -6, v horských dolinách -7 až -11, na Orave a na miestach so snehom okolo -13 stupňov, najvyššia denná teplota na 0 až 4, na severe okolo -2 stupne. Slnko vyjde zajtra o 7.01 a zapadne o 16.12 hod.
Odber plynu
Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak
Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 11. 11. 1999 Bratislava 101,29, Sliač 99,14, Košice 100,11, Poprad 94,54, za 12. 11. 1999: Bratislava 101,38, Sliač 99,27, Košice 100,22, Poprad 94,60, za 13. 11. 1999: Bratislava 100,40, Sliač 98,46, Košice 99,53, Poprad 93,77..
