|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 15.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Družstevné banky ponúka príležitosťIstota, výhodný úrok a dostupný úver - tak znie slogan, ktorým sa v súčasnosti množstvo komerčných bánk snaží osloviť slovenskú verejnosť. Vo väčšine prípadov je však prax úplne odlišná. Pre mnoho bánk totiž nie je financovanie v objemoch do 10 miliónov korún príliš rentabilné. Dostupnosť úveru je teda pre malých podnikateľov a obyvateľstvo dosť problematická. Kto z nás má odvahu spočítať, koľko malých živnostníkov alebo nepodnikateľskej verejnosti túto formu bankovej služby v skutočnosti využije? V súčasnosti neexistuje veľa riešení tohto problému. Jedno z nich však ponúka družstevné bankovníctvo. Prvoradá je dobrovoľnosť Korene družstevníctva siahajú do prvej polovice 19. storočia. Duchovným otcom bol anglický utopista Robert Owen, ktorý sa snažil o vytvorenie nového sveta, spoločnosti rovnosti a spravodlivosti. Treba si uvedomiť, že prvé družstvá boli zakladané v období nedostatku, a to buď ekonomického, alebo sociálneho. Ľudia sa spájali s účelom vytvoriť niečo, čo by prispelo k všeobecnému prospechu. Hlavnou myšlienkou teda nebolo len nakladanie s peňažnými prostriedkami, ale snaha o zlepšenie života každého jednotlivca. Postupne začali spontánne vznikať rôzne typy družstiev, ako napr. spotrebné, sporiteľné a úverové, výrobné alebo roľnícke družstvá. Všetky však spájali štyri základné princípy, ako sú dobrovoľnosť, rovnosť, svojpomoc a vzájomnosť. Prvou lastovičkou v kategórii sporiteľných a úverových družstiev v regióne Európy bol Gazdovský spolok, ktorý založil vo februári 1845 v Sobotišti Samuel Jurkovič. Úlohou tohto združenia bolo prijímať peňažné vklady od svojich členov, za čo im v prípade potreby poskytovalo finančnú výpomoc so 6-percentným úrokom. Uvedomme si, že v spomínanom období peniaze požičiavali len úžerníci, ktorí však požadovali až 50-percentný úrok. Družstevné bankovníctvo teda bolo výhodnou alternatívou získania potrebných prostriedkov. V roku 1894 bolo na Slovensku 34 sporiteľných a úverových družstiev, ktoré združovali viac ako 11-tisíc členov. Za viac ako 50 rokov sa ich počet rozrástol až na 879 so štvrť miliónom družstevníkov. V roku 1947 existovalo u nás aj ďalších 1500 družstiev iného typu, s viac ako 300-tisícovou členskou základňou. Pomerne úspešný rozvoj družstevného bankovníctva, ktoré prostredníctvom princípov vzájomnej svojpomoci prispievalo aj k rozvoju regiónov, však prerušil rok 1948. Sporiteľné a úverové družstvá boli totiž spolu s roľníckymi pokladnicami a Živnozväzom začlenené do Ľudového peňažného ústredia (ĽPÚ). V procese poštátnenia sa ĽPÚ spojilo s Poštovou sporiteľňou a následne sa transformovalo na dnešnú Slovenskú sporiteľňu, čím vlastne zanikli. Jeden člen - jeden hlas Podľa medzinárodných štandardov základným pravidlom každého družstva je dodržiavanie členského princípu, podľa ktorého by sa na jednotlivých rozhodnutiach spomínanej organizácie mal každý člen podieľať rovnakým dielom, a to prostredníctvom jediného hlasu. A hoci je možné zvýšiť majetkový podiel člena v tejto organizácií, stále platí jednoduché pravidlo: Jeden člen - jeden hlas. Dôsledným uplatňovaním tohto princípu teda nemôže dôjsť k ovládnutiu spoločnosti úzkou skupinou majoritných vlastníkov, pretože jednotlivé rozhodnutia o budúcich aktivitách musia byť podporené väčšinou hlasov. Tým sa zabezpečuje, že družstvo bude stále pracovať v prospech väčšiny svojich členov. Silná spätná väzba, ktorá umožňuje členom kontrolovať aktivity družstva, vytvára predpoklad efektívneho fungovania sporiteľných a úverových družstiev. Množstvo podnikateľských subjektov sa totiž v súčasnosti pokúša prelomiť začarovaný kruh slabého výkonu vlastníckych práv, keďže vo väčšine prípadov sa majitelia vôbec nestarajú o hospodárenie s vloženými finančnými prostriedkami. Svetová úspešnosť V okolitých európskych krajinách vývoj pokračoval. Malé svojpomocné organizácie postupne prerástli do fungujúcich bánk, ktoré hoci aj naďalej dodržiavajú družstevné princípy, sú porovnateľné s ostatnými bankovými inštitúciami. Sporiteľné a úverové družstvá vo svete pochopili, že aj keď každé z nich je v domácom regióne dostatočne silné a stabilizované, nemôže ponúknuť určitý typ služieb vzhľadom na ich nákladnosť. Výsledkom snahy o udržanie konkurencieschopnosti bolo v niektorých krajinách založenie tzv. centrály, ktorá oproti jednotlivým hráčom medzibankového trhu krajiny vystupuje zvyčajne ako klasická komerčná banka. Vzťah centrály a družstiev je postavený na obojstranne výhodnom obchodovaní. Družstvá sa sústreďujú na tzv. retailové bankovníctvo a centrála zabezpečuje časť služieb v oblasti veľkoobchodu. Okrem čisto finančných aktivít centrála zabezpečuje aj iné typy služieb, ako napr. reklamu, vydávanie interných novín, školenie pracovníkov alebo právne poradenstvo, ktoré prispievajú k výraznému znižovaniu prevádzkových nákladov každého z družstiev. Centrála plní aj kontrolnú funkciu. V niektorých prípadoch vo vzťahu k centrálnej banke krajiny totiž dohliada na plnenie pravidiel obozretného bankového podnikania stanoveného centrálnou bankou. V prípade, ak družstvá začnú mať problémy alebo nepodnikajú adekvátne so zverenými prostriedkami, centrála môže podniknúť také kroky, aby bola dosiahnutá náprava. Tento trend je charakteristický nielen pre ekonomicky zdatné krajiny, ako sú napr. Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Francúzsko, Kanada alebo USA. Aktivity zamerané na obnovu a rozvoj spomínaného typu bankovej inštitúcie sú totiž v posledných rokoch viditeľné aj v Maďarsku, Českej republike, Litve a Poľsku, pričom ich prístup k tejto problematike je podložený rozdielnymi sociálno-ekonomickými podmienkami. Finančné služby na mieru Treba zdôrazniť, že spotrebné a úverové družstvá pracujú predovšetkým zo zdrojmi zhromaždenými ich členmi v danom regióne a používajú ich na financovanie potrieb svojich členov. Uplatňovanie základných princípov umožňuje družstevným bankám pracovať veľmi hospodárne. Pozitívne na to vplýva predovšetkým odbúranie zbytočne veľkej administratívy, ktorá zvyčajne zhltne najväčší podiel výdavkov. K tomu výrazne prispieva aj znalosť lokálneho prostredia, ktorej prostredníctvom môže sporiteľné a úverové družstvo svojim zákazníkom poskytovať služby šité na mieru. Zdá sa, že vzhľadom na spomínané charakteristiky by družstevné bankovníctvo mohlo vytvárať vhodný doplnok k existujúcim bankovým službám na Slovensku. Zabezpečenie vhodnej legislatívy je len otázkou času a ochoty. Veronika Joštiaková k článku je pripojená tabuľka v Excelli : Reuter - dokumenty - Veronika - družstvá.xls |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
