Stavbárov zbedačila vláda
Komentuje Peter Farárik
Redukcia investícií do veľkej infraštruktúry zamávala ekonomikou stavebných firiem možno viac, ako si to dnes dokážeme pripustiť. Narušilo sa konkurenčné prostredie, výrazne sa zvýšila nezamestnanosť a pre silne podkapitalizované stavebné firmy sa otvorila zlá odrazová platforma. Asi polročné meškanie platieb v objeme vyše 4 mld. Sk , ktoré stavebným firmám zúčastneným na diaľničnom programe financovaného zo štátnej pokladnice chýbali na účtoch, znamenalo, že vlastnými zdrojmi úverovali štátneho investora. Na základe toho neboli schopné udržať pracovnú silu, pričom len z veľkého stavebníctva odišlo v tomto roku asi 20-tisíc zamestnancov. Viac ako polovica pracovných síl podľa údajov Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska stratila prácu dlhodobo, o čom svedčí aj málo optimistický výhľad na oživenie odvetvia v budúcom roku. Veľké stavebné firmy na vzniknutú situáciu zareagovali presunom aktivít na menšie stavby, dokonca s objemom investícií na úrovni dvoch miliónov korún, čím vytláčajú z trhu menších podnikateľov. To neraz vedie k odpredaju majetku menších firiem často pod cenu. Čo je však najhoršie, recesiou v stavebníctve sa znižuje aj celková zamestnanosť. Stále sa nedarí dostatočne rozbehnúť ani bytovú výstavbu, ktorá na seba viaže ďalšie pracovné príležitosti. Pre mnohé firmy sa získanie zákazky stalo otázkou prežitia a nie vždy sa potom konkurenčný boj nesie v znamení pravidiel. V situácii výrazného deficitu finančných zdrojov na bežných účtoch mnohé stavebné firmy strácajú možnosť zapojiť sa vo väčšej miere do verejných súťaží, ktoré by im mali zabezpečiť prácu do blízkej budúcnosti. Špecifikom toho je najmä zahraničný trh, kde sa v takom prípade vyžaduje zloženie nčných garancií. Dovoliť si to nemôžu ani väčšie firmy, čím sa znižuje schopnosť podnikateľov pôsobiť na zahraničných trhoch a v konečnom dôsledku sa zhoršuje zahraničnoobchodná bilancia Slovenska. Dá sa celkom pochopiť, že firmy, ktorým štát neuhrádzal faktúry, neboli schopné odvádzať do fondov povinné dávky. Na druhej strane však podľa platnej legislatívy musia pri účasti vo verejnej súťaži preukázať, že majú tieto záväzky splnené. Časť týchto firiem teda stráca možnosti uchádzať sa o zákazku i na domácom trhu a navyše im hrozí aj uplatnenie exekučného práva. Ak pritom doplníme túto rovnicu, vychádza nám, že štát, ktorý pôvodne neplatil cez inú inštitúciu, prispieva na druhej strane ku krachu firmy. Očakávať, že aj v stavebníctve sa v dohľadnom čase vyriešia problémy vstupom zahraničných investícií, je aspoň pre najbližšie obdobie iluzórne. Ak sa zahraničné investície obyčajne pripravujú aspoň v polročnom časovom horizonte a dnes na stole niet hotových projektov, je málo pravdepodobné, že niekedy v júni na budúci rok bude stavebníctvo opäť na nohách. Skôr je potrebné, aby vláda SR prijala také opatrenia, ktoré by čo najskôr sprístupnili finančné zdroje, alebo aspoň obmedzili tvrdosť exekúcií. V tom slova zmysle, že prvým krokom by boli dohody o splátkových kalendároch a až potom by došlo aj na exekučné vymáhanie podlžností.
|
|
| Amsterdam | oblačno | 9 |
| Atény | oblačno | 14 |
| Belehrad | oblačno | 7 |
| Berlín | polooblačno | 5 |
| Bratislava | polooblačno | 5 |
| Brusel | oblačno | 10 |
| Budapešť | polojasno | 5 |
| Bukurešť | prehánky | 9 |
| Frankfurt | oblačno | 6 |
| Helsinki | snehové prehánky | 1 |
| Istanbul | oblačno | 14 |
| Kodaň | oblačno | 4 |
| Kyjev | oblačno | 5 |
| Lisabon | polojasno | 15 |
| Londýn | oblačno | 12 |
| Madrid | polooblačno | 10 |
| Miláno | prehánky | 12 |
| Moskva | sneženie | -3 |
| Oslo | oblačno | 4 |
| Paríž | polooblačno | 10 |
| Praha | polojasno | 5 |
| Rím | prehánky | 15 |
| Sofia | oblačno | 9 |
| Štokholm | oblačno | 0 |
| Varšava | polooblačno | 3 |
| Viedeň | oblačno | 6 |
| Záhreb | oblačno | 9 |
| Ženeva | oblačno | 7 |
|
|
|
