|
|
||||||||||||||||
| Utorok 16.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Súhra platby a predajaKvalita od riadiacej práce až po pestovateľa Poľnohospodárske družstvo Čachtice, orientované na špeciálnu rastlinnú výrobu a svojou veľkosťou patriace medzi stredne veľké podniky, po svojej transformácii v roku 1992 nielenže chytilo druhý dych, ale svoje základné imanie navýšilo zo 134 mil. Sk na terajších 213 mil. Sk. Až po výkrm Dlhoročný predseda Ing. Ján Rehora, CSc. stavil na filozofiu investovania a technologickej modernizácie, ktoré prinášajú prvé výsledky v podobe konkrétnych ekonomických i pestovateľských úspechov. Za posledných desať rokov ročne priemerne investujú 15 mil. Sk, odpisy ročne predstavujú 9 mil. Sk. Zdroje väčšinou smerujú do ovocinárskej výroby, v ktorej patria medzi najproduktívnejších na Slovensku. Od roku 1992, keď vysadili prvé plantáže bezviróznych odrôd jabloní so závlahou, dnes už prinášajú čistý ekonomický efekt. Aj v tomto roku majú pripravených 15 hektárov na rekultiváciu sadov broskýň a také isté množstvo pripravujú aj na výsadbu desiatky odrôd jabloní. Táto investícia sa oplatí, veď z hektára nemajú problém zozbierať 25 ton jabĺk. V živočíšnej výrobe investície smerovali do vybudovania výkrmne brojlerov hydiny a prebudovanie chovu ošípaných od základného stáda až po výkrm. Z dvojtisíc hektárovej výmery je 1600 hektárov ornej pôdy a 66 hektárov zaberajú sady jabloní, 60 hektárov sady broskýň a 15 hektárov sady marhulí. Práve tu v Čachticiach sa ako jedni z mála neprestali venovať pestovaniu chmeľu. Úroda zatiaľ z 50 hektárov bezviróznej výsadby chmeľu a novej odrody s vyšším obsahom horkých látok je určená predovšetkým pre nemeckého odberateľa i družstvo Slovenský chmeľ Horná Streda. Ctíme si každú zmluvu, lebo v dnešnom nedefinovanom a nevyrovnanom prostredí si dobrého odberateľa treba udržať a korektne s ním rokovať, hovorí Ing. J. Rehora na margo charakteru dnešných dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Ďalších desať hektárov pre túto plodinu pripravujú do budúceho roka. Posledné roky tiež dosahujú vynikajúce výsledky v pestovaní vínnej révy. Hrozno predávajú do vinárskych závodov v Nitre a Pezinku. Tento rok dopestovali na 30 hektároch 271 ton štyroch odrôd zdravého a kvalitného hrozna, pričom dosiahli vyššie hektárové výnosy ako vlani, teda 9,05 t/ha. Nový sklad Na ornej pôde pestujú prevažne obilniny v rozsahu bežnom v poľnohospodárskych podnikoch - necelých 50 percent tvorí pšenica a jačmeň jarný. Desaťročný priemer úrody pšenice hovorí o šiestich tonách na hektár. Kukuricu osivovú, zrno a siláž pre živočíšnu výrobu dopestujú na 60 - 70 hektároch ročne, zvyšok plodín tvorí 200 hektárov cukrová repa, 100 hektárov hrach a iné technické plodiny ako slnečnica a ozimná repka, podľa ročných osevných postupov. Venujú sa výrobe osív, obilnín a kukurice, osivo obilnín čistia, moria a expedujú jednotlivým zmluvným odberateľom. Úsek živočíšnej výroby tvoria uzavreté obraty stáda - chov hovädzieho dobytka v počte 200 kusov dojníc a k tomu zodpovedajúci odchov jalovíc a výkrm býkov, chov 250 kusov matečných ošípaných a k tomu predvýkrm a výkrm ošípaných. Začali i s chovom hydiny, 20-tisíc kusov brojlerov je jednorazový zástav. Pomocné činnosti zahŕňa výroba všetkých druhov kŕmnych zmesí pre živočíšnu výrobu a dva bitúnky sú určené pre ošípané a na výkrmovú hydinu. Priemerná ročná dojivosť kráv dosahuje 5500 litrov. Tohtoročná úroda je už uskladnená v novom klimatizovanom sklade s kapacitou 280 ton. Investíciu 4,5 mil. Sk chcú splatiť do konca roka. Keďže úrodu rozpredajú malospotrebiteľom, manažment už teraz rieši otázku širšieho uplatnenia, aby sa investícia vrátila a oplatila - preto skúšajú pestovanie poľnej zeleniny ako karfiolu, kapusty a chcú rozširovať výsadbu ovocných stromov. Ich plody priniesli PD Čachtice okrem finančného efektu i ocenenie morálne, odrody jabĺk Golden delicius a Jonagold získali na tohtoročnej 4. celoslovenskej súťaži o najkrajšie jablko, spojenej s výstavou v Bojniciach, druhé a štvrté miesto. Rok prelomu Podľa predsedu bol jednou z najlepších investícií kapitálový vstup družstva do novomestskej mliekarne, čím došlo k obojstranne korektnej a výhodnej spolupráci v oblasti dodávok mlieka i platieb. Veď práve tie sú najväčším problémom súčasnosti. Ján Rehora považuje tento rok za veľmi náročný a prelomový. Bude potrebné presadiť sa ešte vyššou kvalitou a efektívnosťou výroby. V porovnaní s inými podnikmi máme vysokú nezamestnanosť, okolo dvesto ľudí, čo vyplýva na jednej strane predovšetkým z našej špecializácie na ovocinárstvo, pestovanie chmeľu, z vinohradu a na druhej strane i zo širokej škály produkcie v ostatných oblastiach rastlinnej i živočíšnej výroby a z pomocných činností. Naše dobré ekonomické výsledky a kvalitné výstupné produkty sú však podmienené výbornou manažérskou prácou vedúcich technických pracovníkov na všetkých dvanástich strediskách. Aj tento rok tak ako vlani, keď vykázali 2,5 mil. Sk zisku, skončia s plusovým hospodárskym výsledkom. Zora Petrášová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
