|
|
||||||||||||||||
| Utorok 16.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odzbrojí WTO rozvojový svet?Diametrálne odlišné predstavy o novom kole rokovaní WTO Svetová obchodná organizácia, ktorá je už päť rokov agentúrou globalizačného úsilia 35-tisíc nadnárodných koncernov, má dva týždne pred otvorením tretej ministerskej konferencie WTO v Seattli vážne programové problémy. Ekonomicky silné štáty, Európska únia, USA a Japonsko by chceli, aby sa v Seattli rozbehlo nové kolo rokovaní o radikálnom otvorení hraníc pre tovar a služby pri nadštandardnej ochrane investícií a intelektuálneho vlastníctva, tzv. Kolo milénia. Bič na liberalizačného tátoša už leží v podobe príslušných návrhov na stole. Inú predstavu majú rozvojové krajiny. Predchádzajúce Uruguajské kolo rokovaní podcenili, pristali, aj formou kompromisov, na početné návrhy priemyselných štátov a teraz na to doplácajú. Rozvojový svet nechce v Seattle odštartovať nové kolo liberalizačných dohôd, ale tzv. Rozvojové kolo, či len reparáciu Uruguajského kola. Ukázalo sa, že aplikácia dohôd Uruguajského kola zhoršila postavenie rozvojového sveta vo svetovej ekonomike a výrazne prispela ku krízam vo východnej Ázii a v Brazílii. Globalizácia podľa projektu nadnárodných firiem nerieši nijaký z fatálnych problémov ľudstva masovú nezamestnanosť, raketový rast biedy a bohatstva, ekonomické zaostávanie rozvojových štátov ani deštrukciu životného prostredia. Ženevská Medzinárodná organizácia práce odhaduje počet nezamestnaných a čiastočne zamestnaných vo svete na miliardu ľudí, čo je 30 percent práceschopného obyvateľstva. Nedávno sa francúzsky prezident priznal, že ho vydesila informácia, podľa ktorej majetok troch najbohatších mužov sveta presahuje spoločne HDP 35 chudobných krajín s ich 600 miliónmi obyvateľov. Generálny riaditeľ Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rubens Ricupero sa zasa v diskusii s predstaviteľmi MMF, Svetovej banky, ILO a WTO pozastavil nad faktom, že do nového storočia vstúpi svet s disparitou 150:1 medzi príjmami pätiny najbohatších a pätiny najchudobnejších pozemšťanov. Rozsiahle ekologické katastrofy v poslednom čase hovoria samy za seba. Nijaká medzinárodná organizácia ani hegemónne krajiny nemajú žiadny socioekonomický projekt, ako si s týmito superproblémami poradiť. Odkazy, že to vyrieši liberalizovaný globálny trh, sa menia na prázdnu rétoriku. Namiesto koncepcie oslobodzujúcej svet od slepých uličiek sa núka slobodný pohyb tovaru a kapitálu, motivovaný maximálnym ziskom. Takáto globalizácia je pre svet nebezpečná a WTO, ktorá sa stala jej rukojemníkom, stráca rešpekt. Ekonomicky rozvinuté krajiny chcú v Seattli presadiť taký program pre Kolo milénia, ktorý by zaviazal rozvojové štáty zmeniť radikálne svoju ekonomickú politiku a príslušné zákony. V tomto smere sa angažuje najmä Európska únia. Jej tri hlavné návrhy smerujú k vypracovaniu dohody o investíciách, o konkurenčnej súťaži a o vládnych objednávkach. Problém investícií Dohoda o investíciách je trochu zriedenou replikou neslávne známej Multilaterálnej dohody o investíciách (MAI), ktorú členské štáty OECD museli vlani v apríli uložiť na ľad pre veľký odpor rozvojového sveta. MAI legislatívne i ekonomicky kodifikovala nadvládu zahraničných investorov nad vládami recipientov týchto investícií. Podľa pozmenených návrhov EÚ by boli členské štáty WTO povinné pripustiť zahraničnému kapitálu stopercentné vlastníctvo domácich firiem. Vlády by stratili možnosť regulovať prílev priamych zahraničných i portfóliových investícií a repatriáciu tohto kapitálu. Vlády by boli povinné priznať zahraničným firmám national treatment, národné podmienky, teda rovnaké alebo lepšie prostredie, ako majú domáce firmy. Súčasne by sa mala opustiť požiadavka výkonnosti technologický transfer, zamestnanie domácich odborníkov, určité percento domácich súčiastok pri montážnych výrobách, reinvestícia ziskov , ktorou vlády zaväzujú zahraničné firmy, keď tie vstupujú do ekonomiky rozvojovej krajiny. Rovnaké podmienky pre nerovnakých Na prvý pohľad ide o rovnaké podmienky pre domáci i zahraničný kapitál. V skutočnosti je to však cesta na likvidáciu prevažne malých, kapitálovo, technologicky a marketingovo slabých firiem v rozvojovom svete, lebo východiskové pozície nadnárodných koncernov a domácich firiem sú neporovnateľné. Rovnako to platí o požadovanej dohode o konkurenčnej súťaži. EÚ žiada, aby prax uplatňovaná na jej integrovanom teréne národné podmienky a nediskriminácia sa preniesla aj do praxe WTO. Mali by sa zrušiť výhody, ktoré majú niektoré domáce firmy či vládne agentúry v rozvojových štátoch na import a distribúciu určitých tovarov a služieb. V Kole milénia treba urovnať hraciu plochu, argumentuje EÚ. Návrh znie liberalisticky, jeho uplatnenie by však napokon privodilo monopolizáciu trhov v rozvojových štátoch. Boj o štátne objednávky Ani požiadavka rovnakých šancí pri vládnych objednávkach v rozvojovom svete nie je z iného cesta. Ide o lukratívny biznis dodávok tovaru a realizácie projektov pre verejný sektor. Jeho rozsah je niekedy väčší ako celkový import do rozvojovej krajiny. Ak krajina nepodpísala príslušnú viacstrannú dohodu, stoja vládne objednávky mimo dosahu WTO. Vlády tak môžu stimulovať rozvoj domácich firiem. V prípade, že by sa vládne objednávky dostali pod dáždnik WTO, boli by žalovateľné pred jej orgánmi. V Seattli bude tentoraz oveľa zložitejšie presadiť predstavy Európskej únie, zamerané proti národným záujmom rozvojových štátov, najmä ak tam zasadne aj Čína. Ku konfliktným otázkam patrí aj snaha zbaviť ekonomicky slabšie krajiny ich komparatívnej výhody lacnej pracovnej sily antidumpingovým argumentom o sociálnom štandarde či ekologických faktoroch. Rozvojové štáty, predovšetkým India, Malajzia a Egypt budú žiadať, aby sa plnila najmä liberalizačná dohoda Uruguajského kola v agrobiznise a začali sa konečne uplatňovať preferenčné zásady voči rozvojovým krajinám. Jaroslav Brabec |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
