Peking jednou nohou vo WTO Po 13 rokoch rokovaní a šiestich dňoch tvrdých rokovaní s americkými zástupcami podpísala v pondelok v Pekingu Čína prelomový dokument s USA, ktorý jej urovnáva rozhodujúci kus cesty k členstvu do Svetovej obchodnej organizácie. Čína sa v dohovore zaviazala, že zníži colné tarify o priemerných 23 percent, zvýši kvóty na dovoz agrárnych komodít a umožní hladší prístup na čínsky trh pre americké banky, poisťovacie spoločnosti, telekomunikačné firmy a hollywoodsku produkciu, ktorej import sa má zdvojnásobiť. Súčasne súhlasí s obmedzeniami svojich textilných vývozov do USA. Dokument podpísala povereníčka USA pre obchod Charlene Barshefsky a čínsky minister obchodu Š´ Kuang-šeng.
Po piatkovom maratóne hrozilo, že sa rokovania skončia bezvýsledne, potom však zasiahol čínsky premiér Ču Žung-ťi a v sobotu čínska strana predložila nové návrhy. Americká delegácia sa zišla na ambasáde USA, dala si priniesť pizzu a do noci čínsku pozíciu študovala. V nedeľu ráno o pol piatej sa po nočnom rokovaní ministrov dosiahol dohovor. Š´ Kuang-šeng ho označil za výhruvýhru, teda zisk pre obidve strany. Americký prezident, ktorý je práve v Ankare, dohovor na zhromaždení personálu veľvyslanectva USA v Turecku označil za mimoriadne dôležitý krok a veľmi dobrý deň pre americkú diplomaciu, ktorý mu umožní presvedčiť kongres, aby udelil Číne trvalú doložku najvyšších výhod. Po týchto slovách zhasla v loptovej sále hotela, kde hovoril, elektrina a Clinton poznamenal: Niekomu sa to zrejme neveľmi páči. Washington je však spokojný, lebo, ako poznamenal Clinton, otvorenie čínskej ekonomiky vytvorí bezprecedentné príležitosti pre amerických farmárov, robotníkov a firmy na čínskom trhu, prinášajúc prosperitu aj čínskemu ľudu. Clinton súčasne upozornil na širšiu súvislosť dohovoru, keď poznamenal, že začleňuje Čínu do globálneho systému problémov nerozširovania jadrových zbraní cez regionálnu bezpečnosť až k ochrane životného prostredia a ľudských práv. Možno teda predpokladať, že šesť dní čínsko-amerických rokovaní zahŕňalo nielen obchodné vzťahy, ale aj zásadné geopolitické otázky, ako je problém Taiwanu, strategických zbraní a koncepcií i politickej spolupráce obidvoch veľmocí. Zdá sa, že je to svojho druhu bodka za americkým výkričníkom zhodených bômb na čínsku ambasádu v Belehrade. Práve táto trstenica prerušila rokovania o vstupe Číny do WTO na päť dlhých mesiacov. Ak aj Čína hodnotí uzavretý dohovor ako výhru, potom ráta s prílevom nových amerických investícií a modernizáciou svojich kľúčových štátnych podnikov. Zvýšená zahraničná konkurencia je však hrozbou pre jej vplyv na nezamestnanosť, ktorá rastie a dosahuje v mestách už 8 percent pracovnej sily. Peking si však zrejme verí a členstvo vo WTO považuje za šancu. Aby sa však Čína stala jej členom, musí dospieť k podobnej dohode ešte s Európskou úniou a získať áno všetkých 135 členských krajín, z ktorých už tri desiatky vrátane Japonska vyjadrili súhlas. Je isté, že do 30. novembra, teda do Seattlu, sa to nepodarí, uvažuje sa však, že by tam Čína mohla participovať ako prizvaný hosť. Jaroslav Brabec
