|
|
||||||||||||||||
| Streda 17.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Keď ide o všetko, vieme sa dohodnúť(Dokončenie z 12. 11.) Aj keď je tendencia trochu znevažovať Helsinský summit z jednoduchého dôvodu. Stále žijeme v predstave, že Slovensko je čosi viac ako niektoré krajiny, či už ako Lotyšsko, Bulharsko atď., tie, ktoré sú v tej skupine ako my, nehovoriac už o Malte, Cypre. Ste presvedčený, že obyvateľstvo Slovenska žije problémom EÚ a NATO? - Nie, to si nemyslím. Obyvateľstvo Slovenska žije svojimi každodennými problémami, starosťami, ktoré sú ťažké, zložité. Pokiaľ ide o členstvo v EÚ, aj keď treba, samozrejme, ľuďom ďalej vysvetľovať a už podrobnejšie, čo to konkrétne znamená, že predsa len už majú určitú predstavu o EÚ, vedia, že je to o zamestnaní, o pracovných povoleniach, o štúdiu pre mladých ľudí a podobne. Takže z tohto hľadiska, podľa mňa, predsa len vedia, čo asi môžu očakávať od vstupu do EÚ. Na druhej strane treba ľuďom férovo vysvetľovať, že to je jedna strana mince, a tá druhá je, že to bude omnoho tvrdšie, konkurenčnejšie prostredie, a to, že naši ľudia budú môcť ísť pracovať do ďalších krajín bez nejakých pracovných povolení, že to isté sa bude vzťahovať aj na robotníkov litovských alebo estónskych, že budú takto chodiť na Slovensko. Takže, bude to situácia, v ktorej sa uplatnia možno iba tí najlepší. V tejto súvislosti je namieste otázka, poslanec Peter Weiss sa tým minule zaoberal v nejakom nočnom vysielaní rádia. Hovoril o svojej vízii, o budúcnosti európskej, ale trochu inak, o diferencovanejšom prístupe, o zmena pravidiel hry v rámci EÚ, ktoré sa už očakávajú roky, aj o hlasovacej mašinérii. Je dnes predstava našej vlády o tom, čo nás čaká, povedzme v priemete desiatich rokov z hľadiska zmien v rámci EÚ? Niet krajiny, ktorá by nemala výhrady k niečomu, a hlavne je tu obava z východnej časti Európy. - Máme zhruba obraz o tom, ako to bude vyzerať, nemáme úplne presné prepočty, pretože tie sa budú odvíjať od EÚ. Od nej bude závisieť, akým spôsobom dokončí svoje interné veci, pretože my stále hovoríme o tom, kedy budeme pripravení vstúpiť a kedy nás budú prijímať. Všetky otázky rozhodovacieho procesu, váhy hlasov jednotlivých krajín, to si bude musieť vyriešiť EÚ a k ďalšej vlne rozširovania dôjde až vtedy, keď sa tieto otázky uzavrú. Ale bez ohľadu na to, ako to bude, myslím si, že členstvo v EÚ bude pre Slovensko priaznivé, že je to prakticky jediná možná cesta, pretože aj keď to bude ťažké, procesy v Európe tak, ako sa budú formovať, určite budú priaznivejšie, ako keby sme zostali stáť stranou. Nedávno som mal zaujímavý rozhovor s talianskym ministrom zahraničných vecí. Veľmi obsiahlo hovoril o vývoji Európy, o tom, ako je dôležité byť účastníkom tohto procesu, čím skôr ste súčasťou hry, tým je to priaznivejšie. Veľmi realisticky hovoril o tom, že ani výhody, na ktoré ľudia čakajú, tým, že sa stanú členom EÚ, neprídu hneď. Môže to istý čas trvať, budú aj problémy, ale tento vývoj nemá alternatívu. Keď človek nemá alternatívu, je to dosť nepríjemné. Je potom otázkou, či naša dnešná hospodárska úroveň nám dáva predpoklady na integrovanie sa. Kedysi o rozširovaní G. Soros spomínal rok 2007, potom J. Santer rok 2010, už sa spomína rok 2015. Predpokladám, že sa toho dožijeme obidvaja, že bude nejaká integrovaná Európa ako taká, ale predsa len, nejestvuje iná alternatíva? Kedysi prezident Mitterrand hovoril o procese vzájomného približovania sa a zrovnoprávnenia všetkých krajín v rámci Európy. Kladiem otázku, či napriek všetkému sa nedajú vzťahy v Európe usporiadať bez podriadenosti? - Keď hovorím, že nemáme alternatívu, tak mám na mysli, že nemáme takú alternatívu, ktorá by sa rovnala kvalite tejto. Samozrejme, že alternatíva je - nestať sa členom EÚ. Keby v Helsinkách padlo slovo nie, predpokladám, že nikto na niečom takom na ministerstve nepracuje? - Nie. Len nedávno sa televízne štáby pýtali viacerých politikov či sú ochotní odstúpiť, keď Slovensko nebude pozvané v Helsinkách? Ja som povedal, možno áno. My nemáme to, čomu Američania hovoria určitý plán pre každú konkrétnu situáciu. Nad takýmto plánom nepracujeme. To je pravda. Nemyslíme si, že Slovensko je z tých krajín z druhej skupiny nejaké výnimočnejšie, keď sa porovnávame s Lotyšskom či s Litvou a podobne. V tomto roku, po zmene vlády na Slovensku, sme sa stretávali s ohromne sympatickými vyjadreniami, a nielen vyjadreniami, ale naozaj sa situácia zmenila, a berú nás za partnerov. Rokujú s nami, ale po dobrej správe z Helsínk na budúci rok, dobrá politická atmosfére opadne, s ňou nemôžeme počítať, na to zabudnime, tam nás už budú hodnotiť tvrdo, podľa výsledkov. A to, že predtým tu bola nejaká vláda, a že prišla táto vláda, že tá je politicky lepšia, proeurópsky orientovaná, na to zabudnime. Ako na to reagujú kolegovia vo vláde? - Zdá sa, že to rovnako vnímajú, veď keď neprijmeme počet zákonov, ktoré musíme v rámci harmonizácie práva prijať, tak budeme tvrdo kritizovaní. Treba však o tom hovoriť všade, nielen vo vláde, na jednotlivých rezortoch, veď od malej úradníckej práce sa tiež veľa odvíja. Treba zmeniť 55-tisíc rôznych predpisov. Na to treba kvalifikovaný personál, ktorí dokáže obhájiť, čo tvrdí. Musíme sa stať dôstojným partnerom, aby sme obhájili slovenské záujmy, veď pri rokovaní sú vždy dvaja. Nemožno povedať, že niekto nás dobehol, áno, lebo sme sa nechali dobehnúť. Niekedy ste v nezávideniahodnej pozícii, najmä v súvislosti s výletmi niektorej časti nášho obyvateľstva do cudziny, hovorí sa tomu rómske etnikum. Nenašiel som štát, kde by Cigáni boli bratí ako národnostná menšina. Mám zlý pocit, že v tomto sme výnimkou, lebo národnostná menšina, prípadne národ, je daná okrem iného územím. Dostávame sa do neriešiteľného problému, v zahraničí nám hovoria, musíte riešiť Cigánov, ale my sa dostávame do zlej pozície voči ostatným občanom. To máme uprednostňovať Cigánov len preto, že sú Cigáni? Boli sme asi jediní, čo sme protestovali proti R-ku, niekto hovorí o dehonestovaní, ale je tu nejaké etnikum, no tak si to etnikum z hľadiska vzdelanosti iných návykov musím označiť. Nedá sa nič robiť. Nedali ste vo vláde podnet na skončenie osobitnej starostlivosti? Naše letky lietajú do Bruselu, teraz budú mať TBC, chystá sa skupina, že ich tu nechcú liečiť na TBC. - Toto je vážna otázka, jej politická citlivosť je aj v tom, že v rámci jej publikovania sa budú prijímať aj také dokumenty, ako je partnerstvo na vstup, kde sú vytýčené krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úlohy, ktoré sa musia plniť. Táto otázka je pre Slovensko zapísaná, takže už od nej neutečieme. Nie sme však jediní, je to aj v ostatných štátoch. Nemôžeme to aj Francúzom spätne zapísať? - Snažíme sa presadiť, že ide o európsky problém, a viete, že niektoré krajiny sa k tomu aj hlásia, Francúzi asi nie, ale Španielsko to berie úplne normálne. Nemyslím si, že budeme stále riešiť rómsku otázku, koncepciu vláda schválila v septembri. Myslím si, že je komplexná, obsahuje konkrétne projekty, má finančné zabezpečenie projektov, no a v našich rozhovoroch so zahraničím hovoríme, že nech nečakajú, že túto otázku vyriešime za týždeň, mesiac či rok. Jednoducho, to nie je len slovenská záležitosť, a že možno by bola dobrá aj medzinárodná spolupráca. Od EÚ očakávame zjednotenie azylovej legislatívy, aby zodpovedala súčasnej situácii. V niektorých krajinách je stále ešte z päťdesiatych rokov a otvorene si povedzme, že to je už absolútne anachronizmus, keď z vtedy bipolárne rozdeleného sveta niekto utiekol z totalitného režimu, tak bol na druhej strane vítaný a dostával výborné existenčné podmienky, aby to platilo aj teraz. Naši Rómovia sú natoľko inteligentní, že si zistia, kde je to tak, a už cestujú. Keby im išlo o život v EÚ, tak Rakúsko je vedľa, nemusia ďaleko utekať. Premiér je v USA, nie je síce prezidentom, ale predsa len sme očakávali, že pôjdete s ním. Čo je na príčine, že ste zostali doma? - Mám veľa práce a program, ktorý má premiér, si nevyžaduje účasť ministra zahraničných vecí. Je to pracovná návšteva pri príležitosti osláv výročia nežnej revolúcie. Ako hodnotíte naše vzťahy so Spojenými štátmi? - Naše vzťahy hodnotím ako dobré, prakticky vo všetkých oblastiach. V politickej sme nadviazali dialóg na zodpovedajúcej úrovni, rovnako v ďalších oblastiach. Máme záujem, aby sa dobré politické vzťahy výraznejšie premietli aj do väčších a intenzívnejších hospodárskych kontaktov, aby sme prilákali potenciálnych investorov, aby sa z nich stali reálni. Vzájomné vzťahy sa zmenili na partnerské, teraz by mali vyústiť k hmatateľnejším výsledkom. Bude azda platiť, že nie hora k Mohamedovi, ale Mohamed k hore? - Prezident Clinton na budúci rok navštívi Slovensko, predpokladám, že to bude oficiálna návšteva. O pár dní navštívi Slovensko ministerka zahraničných vecí M. Albrightová, bola tu aj Hillary Clintonová, aj keď to nebola oficiálna návšteva, viete, aké sú dôležité ženy, nielen v politike, ale aj inde, či už v osobnom alebo rodinnom živote. Takže politický dialóg sa dostáva na žiaducu úroveň, nech je akokoľvek, tak za posledné dva mesiace sa náš predseda vlády stretáva s americkým prezidentom, a to prvé stretnutie, pri ktorom som bol, bolo normálne trištvrtehodinové rokovanie, ktoré bolo naozaj zo všetkých stránok plnohodnotné. Keďže máme informácie o ministerke M. Albrightovej, a teraz sa intenzívne dáva dohromady štátny rozpočet, vyzerá to tak, že financie na armádu nám chýbajú. Ako to vnímate z vašej pozície? - Ja sa na to pozerám tak, že podporujem ministra obrany, ktorý hovorí veľmi otvorene, že jeho rezort nemá dostatok financií na to, aby sme plnili tie predsavzatia, ktoré sme si vzali aj tým, že sme si vypracovali národný program na prípravu na členstvo v NATO. Keďže Slovensko sa chce stať hybnou silou druhej skupiny alebo ďalšej vlny rozširovania, musíme rátať s tým, že to, čo sme si do toho programu zapísali, budú kontrolovať, no a keď nebudeme mať na to dostatok financií, tak potom obstojíme zle. Moje hľadisko je, že keď hovoríme o týchto základných otázkach orientácie Slovenska, tam sa ozaj nedá nič robiť, len to, že sa musia peniaze nájsť a musia sa na to vyčleniť. Ste síce minister zahraničných vecí, čiže by ste mali byť stále niekde v zahraničí, ale máte dnes veľmi silnú popularitu doma. Azda jeden z najsilnejších kreditov spomedzi členov vlády. To je otázka neoficiálna, samozrejme. Do akej miery ste vy ako člen Demokratickej únie v SDK? Myslíte si, že takýto hybrid je udržateľný? - Je to zložité. Keď sa o tom rozprávame v zahraničí, partneri sa na to pýtajú, každý aj v zahraničí chápe, že koalícia, to nie je ružová záhrada, po ktorej sa dá chodiť a obdivovať ruže a vdychovať ich vôňu, že to je niečo ťažšie, zložitejšie, to nemusíme vysvetľovať, to každý pokývne hlavou, že to chápe, má svoje živé skúsenosti. Myslím si, že táto vláda v tomto zložení vydrží štyri roky, a keď hovorím, že si to myslím, tak preto, lebo som bol na mnohých ťažkých rokovaniach, kde sa hovorilo o zásadných veciach, a keď už naozaj ide o podstatu, tak som presvedčený, že sa vždy dohodneme. Ale musí vzniknúť veľmi zložitá situácia, a takých ich bolo niekoľko, a tam práve vidieť, že každá politická strana, každá súčasť alebo komponent vládnej koalície pristupujú k tomu zodpovedne a že nájdu riešenie. Som realistický optimista, a preto verím, že to takto bude aj v budúcnosti a že vydržíme celé funkčné obdobie. Ale pravdou je, že je to veľmi ťažký a bolestný proces, že sa učíme, že mnohé veci dozrievajú, že ešte to nie je hotová politická scéna, ktorá môže fungovať ako jedno zohraté družstvo. Postupne sa to však naučíme, znovu opakujem, keď už ide o všetko, tak sa vieme dohodnúť, lebo doba je taká. Peter Kasalovský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
