|
|
||||||||||||||||
| Streda 17.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prečo treba zmeniť daňový systém?(Dokončenie zo 16. 11.) Teraz predpokladajme, že parlament schváli presun bremena dane úplne na podnik, a to tak, že celú daň zaplatí zamestnávateľ (16 Sk) a znížiac daň z výplatnej listiny zamestnanca na nulu. Ak je mzda znovu 100 Sk, potom náklady podniku (mzda platená) budú 116 na deň a zamestnancov príjem sa zvýši na 100 Sk. Rozdiel je znovu 16 Sk. Vláda dosiahla svoje - fondy sociálneho zabezpečenia získali 16 Sk. Pozor na účinok Toto však nie je rovnovážna situácia (na ktorej stavia ekonomická teória). Pri denných nákladoch práce 116 Sk pre podnik možno očakávať, že dopyt po práci bude menší ako v prípade ak tieto náklady sú 108 Sk na deň. Podobne, pri príjme robotníka 100 Sk, množstvo ponuky práce bude väčšie, ako keď mzda po zdanení je 92 Sk. Bude teda prebytok ponuky práce na trhu práce, a tento prebytok bude tlačiť na pokles miezd. Dokedy bude mzda klesať? Po hlbšej úvahe na základe zákona ponuky a dopytu prídeme k záveru, že mzda po zdanení vo výške 92 Sk je tá mzda, ktorá nastolí rovnováhu. Ak je 92 Sk mzdou zamestnanca, podnik bude mať pracovné náklady rovné 108 Sk, teda tá úroveň, ktorá bola pred zmenou. Podniky budú vykazovať taký dopyt po pracovnej sile, ako ho vykazovali, keď sa daň z výplatnej listiny delila na polovicu. Robotníci budú dostávať rovnakú čistú mzdu, teda 92 Sk. Čiže aj ponuka pracovnej sily bude rovnaká, ako bola pred zmenou. Vidíme, že ekonomicky nezdôvodnený zásah do dane môže mať za následok zmarenie zámeru tvorcu daňového systému. Naša daň z výplatnej listiny si vyžaduje zmenu. Dá sa očakávať vplyv tejto zmeny na zníženie nezamestnanosti. Zámer tvorcu daní zdaniť podniky (preniesť na ne bremeno daní) tým, že zvýši jeho podiel alebo zdaniť robotníka tým, že zvýšime jeho podiel účasti na dani z výplatnej listiny (príspevky na sociálne zabezpečenie), sa môže minúť účinku. Kto v skutočnosti platí, závisí od incidencie dane. Kto nesie bremeno dane z výplatnej listiny? Tak, ako je to známe aj pri iných daniach, incidencia dane z výplatnej listiny závisí od elasticity funkcií dopytu a ponuky po pracovnej sile. V prípade ponuky pracovnej sily, prax dokazuje, že množstvo ponúkanej pracovnej sily nie je veľmi responzívne (nereaguje promptne) na cenu práce, a to u väčšiny populačných skupín. Ponuka práce je skoro vertikálna. V dôsledku toho pracovná sila ako skupina len málo zmení ponuku ako dôsledok bremena dane z výplatnej listiny. Zamestnávatelia sa správajú inak. Podnik pokladá jeho diel na dani z výplatnej listiny ako dodatočné náklady využívania faktora práca. Teda, keď príspevky na sociálne zabezpečenie rastú, podniky sa budú snažiť substituovať lacnejšie faktory výroby (kapitál) za prácu, kedykoľvek je to možné. To vlastne redukuje veľkosť dopytu po práci, znižujúc mzdu, ktorú dostávajú robotníci (zamestnanci). A toto je spôsob, ako sily trhu presúvajú časť bremena dane z výplatnej listiny z podniku na robotníkov. Podnik to nebude Všimnime si prípad, keď funkcia ponuky práce má kladný sklon, množstvo ponuky práce bude klesať, ak sa mzda znižuje, a takto môžu robotníci presunúť časť bremena späť na podniky. Ale podniky môžu presunúť toto bremeno na spotrebiteľov, a to zvýšením svojich cien. Poznáme to z teórie aj praxe, že ceny na trhu dokonalej konkurencie rastú, keď sa zvýšia náklady (napríklad náklady práce). Preto je diskutabilné tvrdenie, že podniky preberú značnú časť bremena dane z výplatnej listiny. Asi to budú, koniec koncov, robotníci a spotrebitelia, ktorí nesú bremeno. Preto je dôležité jeho odborné posúdenie. Uvedené problémy naznačujú potrebu zmien. Nie je dôležité uvádzať nedostatky všetkých platných zákonov. Skúsenosti našej praxe, ale aj teória, indikujú potrebné zmeny. Možné riešenie celkovej koncepcie daňového systému bez nevyhnutnej, a tu neuvažovanej detailzácie, musí vychádzať z dôkladnej ekonomickej analýzy a opierať sa o takéto riešenie. Úlohy vlády Čo by malo byť východiskom fiškálnej politiky? Hlavným ekonomickým cieľom vlády musí byť vysoká a stabilná úroveň ekonomického rastu a zamestnanosti. Vláda musí mať záujem na tvorbe spravodlivej spoločnosti, v ktorej sa bude každý podieľať na vyššej životnej úrovni a väčšej príležitosti získať zamestnanie. Okrem toho trh totiž zlyháva, a teda nepôsobí adekvátne v oblasti poskytovania verejných tovarov (výchova, zdravie, obrana, požiarnici...). Je známe, že bez intervencie vlády by verejné tovary neboli v požadovanej miere ľuďom poskytované. Ľudia by však nemali byť vylúčení z úžitku, ktoré tieto tovary poskytujú. Dnes je samozrejmé, že veľká časť výdavkov vlád sa venuje na financovanie verejných tovarov a služieb, pretože tým spoločnosť zabezpečuje nielen rast životnej úrovne svojich občanov, ale aj štandard modernej spoločnosti (výchova, hygiena). Trhový mechanizmus (ani u nás) nezabezpečuje efektívnu alokáciu zdrojov a potrieb verejných tovarov. Musí ju zabezpečiť vláda. Prax dokazuje, že stabilné verejné financie sú kľúčovou požiadavkou dlhodobej ekonomickej stability. Naša koncepcia daňového systému, jeho podstata, je založená na tom, že vláda by mala rešpektovať dve striktné pravidlá fiškálnej politiky v ekonomike SR: - zaručiť, že počas ekonomického cyklu si vláda bude požičiavať iba na investovanie a ostatné bežné výdavky pokryje z príjmov z daní, - verejný dlh ako podiel na HDP bude počas ekonomického cyklu stabilný a na prijateľnej úrovni (neprekročí 3%). Z týchto pravidiel vyplýva hlavná požiadavka a zámer systému, že aktuálni daňovníci platia za bežné (súčasné) výdavky vlády, pretože oni majú z nich úžitok (významná zmena princípu financovania). Výdavky na investície súčasnej vlády nech znášajú aj budúce generácie (preto je možné ich platiť z deficitu, úveru). Budúce generácie totiž v budúcnosti budú získavať z teraz realizovaných verejných investícií, a preto nech nesú bremeno z príslušného dlhu a odpisov. Návrh zmien Súčasný daňový systém (sústavu) treba zlepšiť ako systém. Nami navrhovaná zmena vychádza zo zásad, ktoré sme uviedli (vertikálna a horizontálna spravodlivosť) a z požiadavky, čo majú aktuálni daňovníci platiť. Terajší zákon o sústave daní špecifikuje osem druhov daní. Na základe výskumu sme prišli k záveru, že systém daní má teoreticky vyčerpať možné objekty zdaňovania (predmet zdaňovania), a preto navrhujeme, aby systém ako celok sa skladal zo štyroch agregovaných druhov (skupín) daní (aj keď je možné uvažovať so zrušením dane z príjmu fyzických osôb): Teda principiálne zdroje národného príjmu daní by mali byť: - dane z príjmov, ktoré obsahujú daň z príjmu fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb a daň z ropy a plynu, - dane na kapitál, konkrétne dane z dividend a dedičstva, - dane na výdavky a vlastníctvo alebo používanie určitých aktív. Sem patrí DPH, spotrebné dane, clá atď. - dane z majetku. Príspevky na sociálne zabezpečenie by tvorili samostatný okruh, preto ich v tomto členení neuvádzam. Kto by bol administrátorom ktorej dane, by špecifikoval zákon. Pre čitateľa uvádzam iba hlbšie rozpracovanie dane z príjmu fyzických osôb. Vychádzajúc z uvedenej analýzy daňových pásem a percenta zdanenia v týchto kategóriách, sa ukazuje ako nevyhnutné celkom zmeniť systém pásem aj sadzieb. Výsledky prepočtov, ktoré sme realizovali, indikovali takéto pásma a daňové sadzby: Samostatná osoba pod 60 (65) rokov Príjem pred Priemerná zdanením v Sk daň z príjmu v Sk Sadzba 50 000 1 900 3,8 60 000 3 910 6,5 80 000 7 920 9,9 100 000 12 500 12,5 120 000 17 300 14,2 140 000 21 700 15,5 160 000 26 240 16,4 200 000 35 480 17,7 300 000 58 490 19,5 500 000 138 300 27,6 800 000 258 400 32,3 1 000 000 338 200 33,8 1 500 000 538 500 35,9 Manžel/ka pod 60 (65) rokov Príjem pred zdanením Daň z príjmu, Sk Priemerná sadzba 60 000 1 140 1,9 80 000 5 200 6,5 100 000 9 750 9,7 120 000 14 350 11,9 160 000 23 520 14,7 200 000 32 800 16,4 300 000 55 780 18,6 500 000 135 540 27,1 800 000 255 380 31,9 1 000 000 335 000 33,5 1 500 000 535 500 35,7 Ako vidíme, daňové pásma sú tvorené inak, majú jemnejšie členenie. Zohľadňujú známe požiadavky členenia triediaceho znaku, ak tento má opísať skúmaný súbor. Neuvažujeme o rôznych podrobnostiach (odpočítateľné položky, môžu sa riešiť po akceptovaní princípov). Daň by robila buď uvedenú hodnotu pre všetky príjmy z určitého pásma príjmov (napríklad 14 350 pre príjmy od 120-tisíc až po 159 999 Sk), alebo by sa aplikovala uvedená priemerná sadzba v percentách. Rozdiel oproti skutočnému stavu je aj v členení zdaňovania a pásem v závislosti od toho, či osoba je samostatná a či žije v legalizovanom manželstve. Zmena oproti v súčasnosti platnému zákonu sa týka daňových sadzieb a aj spodnej hranice zdaniteľného príjmu u samostatných osôb. Mohli by sa uvažovať aj rôznych technických detailoch, avšak to by boli úvahy, ktoré by boli mimo rámec zámeru tohto materiálu. Tu navrhovaný systém zdaňovania príjmov fyzických osôb hlbšie člení príjmové skupiny obyvateľstva, a tým významne podrobnejšie umožňuje diferencovať daňové sadzby. Výška daňových sadzieb môže lepšie vystihnúť situáciu domácností aj z hľadiska spravodlivosti zdaňovania. Na základe konkretizácie počtu daňovníkov v jednotlivých pásmach nám tento systém dovoľuje vypočítať rôzne varianty daňových príjmov do štátneho rozpočtu. Podrobnú analýzu s prepočtami zákona treba uskutočniť vo všetkých 11 zákonoch našej daňovej sústavy a iba na základe nej uskutočniť potrebné Prof. Ing. J. Husár, CSc. Ekonomická univerzita Bratislava |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
