Hospodársky denník
USD41,425 Sk
EUR42,844 Sk
CHF26,709 Sk
CZK1,179 Sk
  Streda  17.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Čoho a koľko spracovať a vyvážať


Nastal čas na dôkladné zhodnotenie prebytku vlákninového dreva Priemysel celulózy a papiera si napriek silnej vonkajšej konkurencii udržal dynamiku rozvoja. Za posledných päť rokov zvýšil predaj výrobkov z 13,4 na 22,7 mld. Sk a vývoz z 8,3 na 14,6 mld. Sk. Čím to je, že odvetvie odoláva tlakom všeobecnej recesie tohto priemyslu inde vo svete, opýtali sme sa generálneho sekretára Zväzu celulózovo-papierenského priemyslu na Slovensku Ing. Juraja Dlhopolčeka. V čom sú podľa vás rozhodujúce aktíva týchto podnikov?
- Rast predaja o 70 percent a vývozu o 76 percent pri trvalom zisku odvetvia za päťročné obdobie rokov 1994 –1998 je odrazom cielených rozvojových aktivít a osvojenia si filozofie subjektov, že firma musí zvyšovať príjmy najmenej tak rýchlo
ako konkurencia a investovať toľko, aby si konkurenčnú schopnosť zabezpečila aj v budúcnosti. To však neznamená, že musí byť za každých okolností a v každom sortimente najsilnejšia, ale musí sa správať tak, aby jej dokázala čeliť, prípadne sa s ňou spojiť, alebo spolupracovať. Ako by ste profilovali doterajší vývoj odvetvia?

- Slovenský celulózovo-papierenský priemysel sa začal profilovať pred tromi desaťročiami a v súčasnosti je nosným výrobným programom výroba ihličnatých a listnatých bielených buničín, polobuničiny, bezdrevných nenatieraných grafických papierov, flutingu a hygienických výrobkov na báze zberového papiera. Deväťdesiate roky boli v celulózovo-papierenskom priemysle zamerané na finalizáciu buničín. Do prevádzky sme uviedli nové stroje na výrobu grafických papierov v Ružomberku a hygienických papierov v Žiline. K vyššiemu zhodnoteniu vláknin prispeli rekonštrukcie papierenských strojov v Ružomberku, Štúrove a Slavošovciach. Pretrváva názor, že celulózovo-papierenský priemysel sa spolu s drevárskym podieľa na drancovaní lesného bohatstva. - Ťažbu dreva treba pokladať za výchovný, pestovateľský a ozdravný zásah do lesov
a spracovanie vyťaženého dreva znamená zhodnotenie tohto bohatstva. Je pravda, že priemysel celulózy a papiera má u nás dostatok hlavnej suroviny. Lesnatosťou 40,7 percenta sa Slovensko zaraďuje medzi najlesnatejšie štáty Európy po Fínsku, Švédsku a Rakúsku. Ťažbou dreva na obyvateľa v množstve jedného kubického metra je Slovensko v krajinách EÚ a CEFTA na ôsmom mieste. Z celkovej ťažby 5,4 milióna kubických metrov dreva však na výrobu vláknin spracúva len 1,6 mil. kubických metrov, čo je iba 30-percentný podiel. Nevyužitie týchto zdrojov núti lesné hospodárstvo drevnú surovinu vyvážať. Na domácom trhu nie je možné umiestniť viac ako milión kubických metrov najmä listnatého dreva. Príčiny súčasného prebytku, prípadne vývozu, však nevyplývajú len z nárastu podielu náhodných ťažieb, kalamít, ale aj nedostatočných spracovateľských kapacít. Predpokladá sa, že prebytok zdrojov vlákninového dreva dosiahne v roku 2010 až 1,5 milióna kubických metrov, preto sa treba vážne zamyslieť nad jeho budúcim zhodnotením. Využitím týchto zdrojov by bolo možné zabezpečiť produkciu papiera v hodnote 9,3 mld. Sk, čo je v porovnaní s vývozom dreva vyšší prínos o 8 mld. Sk. Zberový papier je druhou rozhodujúcou surovinou papierenského priemyslu, pričom niektoré signály upozorňujú na jeho nedostatok.

- Spracovateľské kapacity na Slovensku, vychádzajúce z prebytku zberového papiera v bývalom Československu, boli koncipované na jeho využitie najmä v Štúrove, Harmanci a Žiline. Zber papiera, aj keď dosiahol u nás v roku 1989 až 125-tisíc ton, už v tom čase nepokrýval potreby
odvetvia a musel sa presúvať v objeme najmenej 70-tisíc ton z Českej republiky. V súčasnosti na Slovensku klesli jeho zdroje a znížil sa aj stupeň návratnosti z 34 na 25 percent. Znamená to, že časť potenciálnych zdrojov smeruje do komunálnych odpadov, pritom vlani sa doviezlo 114-tisíc ton v hodnote za viac ako 280 mil. Sk. Základom riešenia bude novelizácia zákona o odpadoch, pretože zavádza povinnosť pôvodcov odpadu zabezpečiť zhodnocovanie jeho využitia. Zväz celulózovo-papierenského priemyslu začal s prípravou projektu, ktorý by mal v blízkej budúcnosti zaviesť systém schopný zabezpečiť splnenie zákona a rast zdrojov zberového papiera pre papierenské kapacity. Ako hodnotíte situáciu v spotrebe papiera a lepenky u nás a snahu výrobcov podieľať sa na jej pokrytí z vlastnej produkcie?

- Prepočty trendov vývoja spotreby papiera a lepenky na Slovensku do roku 2010 signalizujú, že špecifická spotreba na obyvateľa vzrastie zo súčasných 73 kg na 124 kg. Táto cieľová hranica zodpovedá spotrebe Nemecka v roku 1975, prípadne Rakúska na začiatku 80. rokov. Aj keď výroba papiera a lepenky prevyšuje spotrebu SR, papierenský priemysel svojou výrobou nepokrýva požiadavky spracovateľov v celej šírke sortimentov a časť spotreby je a bude krytá dovozom.
Na klesajúcu tendenciu zastúpenia papiera a lepeniek na slovenskom trhu z domácej produkcie vplýva aj nízka colná ochrana, pričom cena dovážaných výrobkov je v mnohých prípadoch vyššia. Akou cestou sa bude odvetvie vyvíjať v blízkej budúcnosti?
- Svetová ekonomika speje ku globalizácii, výrobné či kapitálové prepojenia firiem prinášajú synergické efekty, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť. Hlavné hranice rozvoja osamotených firiem sú oveľa menšie ako ich rozvoj v rámci určitých zoskupení. Vylúčiť preto nemožno, že aj v celulózovo-papierenskom priemysle na Slovensku príde čas, keď bude výhodné rozšíriť kooperácie so strategickými partnermi a dosiahneme optimálne zhodnotenie vlastných surovinových zdrojov. Cieľom je zvýšiť potenciál priemyslu vo výrobe vláknin o 50 až 60 percent využitím disponibilných zdrojov drevnej hmoty a zvýšením používania zberového papiera v existujúcich a novovybudovaných kapacitách.

Peter Farárik

Amsterdamoblačno5
Atényzamračené14
Belehraddážď7
Berlínpolooblačno2
Bratislavaoblačno3
Bruseloblačno4
Budapešťzamračené3
Bukurešťdážď8
Frankfurtoblačno5
Helsinkisneženie0
Istanbuloblačno11
Kodaňoblačno2
Kyjevjasno1
Lisabonoblačno14
Londýnoblačno10
Madridpolooblačno14
Milánodážď8
Moskvapolooblačno-3
Oslooblačno-2
Parížpolooblačno10
Prahapolojasno5
Rímprehánky15
Sofiaoblačno7
Štokholmoblačno0
Varšavapolooblačno3
Viedeňoblačno4
Záhreboblačno8
Ženevadážď4

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.