Fantóm sa vracia

Niekde na začiatku bola neveľká knižočka francúzskeho autora Gastona Lerouxa, ktorá na prvý raz ani čitateľa veľmi nezaujala - naostatok, koho v tých časoch okolo roku 1910 mohol zaujímať osud telesne poznačeného pološialenca, skrývajúceho sa v podzemí parížskej Opery, planúceho láskou ku krásnej a obdivovanej mladej speváčke?

Námet sa však nestratil - zhoda náhod ho prihrala do rúk prezidentovi hollywoodskej filmovej spoločnosti Universal Motion Pictures a vznikol podľa neho prvý film, nie však posledný. Každý svojím spôsobom divákov zaujal. Najviac obdivovateľov však dosiahol muzikál Andrewa Lloyda Webbera, ktorému sa podarilo tak trochu strašidelnú story očistiť, dať jej podobu milostného vzťahu a ľudskej tragédie a Fantóma Opery na javisku videlo desať miliónov divákov.

Roky utekali a príbeh Erika a Kristíny sa opäť vracia, tentoraz v knižnej podobe v románe Fredericka Forsytha FANTÓM MANHATTANU (vyd. Ikar 1999, preklad Viera Detková).

Kto pozná autora a obľúbil si jeho diela najmä pre dôsledné sledovanie dejovej línie a svojráznu skladbu epizód do podoby určujúcej hlavné udalosti a charakterizujúcej najmä hlavné postavy, privíta aj toto námetom nezvyčajné, ale nie nezaujímavé pokračovanie života niekdajšieho hrdinu parížskej Opery, ktorý sa zhodou náhod a hrou osudu dostal na druhú stranu oceánov, a tam pokračuje v hazardnom živote dobrodruha. Spolu so svojím kumpánom Dariom, ktorého našiel medzi rybármi pri Gravesendskom zálive a vychoval si ho ako verného a oddaného spoločníka, stáva sa jedným z najbohatších a súčasne aj najobávanejších mužov Ameriky.

Naostatok sa stretne aj so svojou veľkou láskou, kvôli ktorej opustil Starý svet, stretne sa s ňou, aby vzápätí stratil to najcennejšie, pre čo žil. Jeho láska zomiera guľkou z jeho zbrane, keď stihne ešte svojmu synovi Pierrovi de Chagny prezradiť, kto je jeho skutočným otcom. Prvá svetová vojna, ktorá sa onedlho začala, dala zabudnúť na smrť slávnej opernej speváčky i na ďalšie osudy otca a syna. (rhk)