|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 18.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pritvrdí reforma podmienky zamestnávateľov?Sociálna poisťovňa sa zbaví časti platieb pri práceneschopnosti Jednou z noviniek reformy sociálneho poistenia, ktorej koncepcia sa má schváliť v januári 2000 (zavedená má byť v intervale od polovice júla 2000 najneskôr do júla 2003), má byť i rozdelenie nemocenského poistenia na časovo krátku a časovo dlhú práceneschopnosť (PN). Časovo krátku (tzv. začiatočnú) PN zamestnancov, ktorá je definovaná ako sedem alebo štrnásť kalendárnych dní, by už nemala hradiť poisťovňa, ale zamestnávateľ. Kompenzáciou za túto jeho novozavedenú povinnosť by malo byť zníženie poistného do fondu nemocenského poistenia (o 1,4 %). Pri tzv. dlhšej PN zamestnancov by už mala dávky aj podľa nového systému v plnej výške uhrádzať Sociálna poisťovňa. Ministerstvo práce chce touto zmenou výrazne znížiť administratívnu náročnosť tohto procesu a zefektívniť ho. Keďže zamestnávateľ bude priamo financovať nemocenské dávky počas prvých dní PN, má ho to údajne motivovať na zlepšovanie úrovne pracovných podmienok zamestnancov... Lenže sú tieto ciele a želanie ministerstva reálne? Nepoškodia záujmy a peňaženky zamestnávateľov? Cieľom nového spôsobu výpočtu dávok je odstránenie súčasných deformácií, predovšetkým neúmerne nízkych nemocenských dávok pri vyšších príjmoch. Má sa zaviesť nemocenská dávka vo výške 55 % z vymeriavacieho základu. Ten však ešte nie je stanovený (koncepcia zatiaľ o ňom hovorí len rámcovo), preto aj naše údaje, ktoré uvádzame, ešte nie sú definitívne. Pri prvej alternatíve (sedem dní) krátkej PN by zamestnávateľ mal uhradiť 26,25 % všetkých nákladov na nemocenskú dávku a pri druhej (14 dní) až 53,85 %. Nejde o novú myšlienku. Tento systém platí v niektorých vyspelých štátoch Európy. Zdá sa však, že v našich podmienkach nie je najšťastnejší. Ide o to, že bez nadväznosti na dosiahnuté príjmy sa zamestnávateľom umelo zvýšia náklady. Jednoducho dôjde k tomu preto, lebo zníženie sadzby povinného poistného (o spomenutých 1,4 %), ako to predpokladá nový systém, nevykompenzuje zavádzanú povinnosť zamestnávateľa pri úhrade nemocenských dávok pri tzv. krátkodobej PN. Čiže podnikateľovi umelo vzrastú daňové výdavky. To povedie k porušeniu zásady, že daňové výdavky sú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. V podstate pri navrhovanom systéme podnikateľ iba nepriamo vydotuje rozpočet Sociálnej poisťovne, čo sa v neposlednej miere prejaví aj v znížení príjmov štátneho rozpočtu. O túto položku sa totiž zníži základ dane z príjmov a následne aj daňová povinnosť. Zamestnávateľ pritom bude poškodený. Pretože po prvé, musí zaplatiť nemocenskú dávku za tzv. krátku PN (kým doteraz neplatil vôbec), no súčasne chorého zamestnanca vo firme musí niekto nahradiť. A ten musí predsa dostať aj odmenu za prácu navyše. Dagmar Piršelová Predpokladaný vývoj počtu kalendárnych dní práceneschopnosti pri novom spôsobe výpočtu dávok nemocenského poistenia (pesimistický scenár) KD*1999*2000*2001*2002*2003*2004*2005*2006 43,8*44,5,*41,6*42,0*42,7*43,4*43,8*44,8 Legenda: KD= kalendárne dni práceneschopnosti v mil. dní |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
