Nová povinnosť zamestnávateľov Nedávno vyšiel v Zbierke zákonov zákon č. 292/1999 Z. z., ktorý novelizoval zákon o zamestnanosti. Jednou z noviniek tohto zákona je zavedenie inštitútu garančný fond. Má slúžiť na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru vo forme peňažnej náhrady, ak zamestnávateľ nemôže uspokojiť tieto nároky alebo sa stal platobne neschopným. S účinnosťou od 1. mája 2000 sa v tejto súvislosti zavedie zamestnávateľom nová povinnosť, a to mesačne odvádzať príspevky do tohto fondu vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu. Týmto základom je úhrn vymeriavacích základov jeho zamestnancov, ktorý sa aplikuje na platenie príspevkov na poistenie v nezamestnanosti. Aj keď ide o ďalší odvod z miezd zamestnancov, nezvyšuje daňové zaťaženie zamestnávateľov, pretože o túto hodnotu sa zníži percento platenia predmetných príspevkov na poistenie v nezamestnanosti (z 3 % na 2,75 %, resp. pri zamestnávaní občanov so ZPS z 1 % na 0,9 %). Príspevky do tohto fondu budú ďalším príjmom Národného úradu práce. Je to v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o ochrane nárokov pracovníkov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, č. 173 z roku 1992, s ktorým Národná rada SR vyslovila súhlas. Nemožno preto proti tomu nič namietať. Je však smutné, prečo sú to opäť zamestnávatelia, ktorým sa ďalej zvyšuje administratíva. Zákon mohol tento problém riešiť tak, že príspevky na poistenie v nezamestnanosti by platili zamestnávatelia tak ako doteraz (veď celková výška odvodu sa nemení), a v rámci Národného úradu práce by sa prostriedky prerozdelili. Akoby skutočne zamestnávatelia nemali dosť termínov a problémov. Prečo zase oni musia myslieť na ďalšiu povinnosť a pri jej nedodržaní byť finančne postihovaní? Táto povinnosť sa nebude logicky týkať zamestnávateľa, ktorý je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou. Dagmar Piršelová
