|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 18.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dvojitá úloha našich právnikovDovoľte mi na úvod vyjadriť úprimné prekvapenie nad tým, že som ako povestný neekonóm bol nominovaný na výročnú cenu NEF Hospodársky klub Zlatý biatec 1999. Za nomináciu som vďačný a verím, že je znamením (z)mieru medzi ekonómami a politikmi. Hospodársky denník mi ponúkol priestor na prezentáciu pred svojimi čitateľmi a bolo naozaj ťažkou úlohou vybrať si tému. Napokon som sa rozhodol venovať sa tomu, čo obe profesie ekonóma i právnika ohraničuje, respektíve čo dáva obom profesiám priestor na realizáciu, a to právnemu poriadku, jeho momentálnej podobe, našim zámerom a výzvam do budúcnosti. Svoj príspevok o budovaní vlastného právneho poriadku a súčasnom preberaní acquis communautaire začnem sentenciou z rímskeho práva o službe právnikov právu: "Constare non potest ius, nisi sit aliquis iuris peritus per quem posit quotidie in melius produci. (Nemôže sa udržať právo, ak tu nie je právnik, ktorý by ho denne pestoval.) Verím, že súhlasíte so mnou, že prisvojenie si takéhoto vyjadrenia postavenia právnika má univerzálnu platnosť i v súčasnosti, charakterizovanej aktívnou účasťou právnickej obce na budovaní či zdokonaľovaní právneho štátu. Vo svojom príspevku nebudem zachádzať do minulosti: domnievam sa, že tá, ktorá predchádzala prevratným udalostiam v roku 1989, je čitateľom Hospodárskeho denníka dôverne známa, rovnako ako právny systém, ktorý ju sprevádzal a s ktorého pozostatkami sa, žiaľ, stretávame ešte i teraz, po šiestich rokoch od vzniku samostatného demokratického štátu. Súčasne so vznikom Slovenskej republiky nadobudla 1. januára 1993 platnosť aj Ústava Slovenskej republiky, ktorá upevnila základy prevratných spoločensko-politických zmien v krajine. Ústava stavia na hodnotách spojených s demokratickými a humanistickými princípmi existujúcimi v histórii formovania ľudskej civilizácie a demokratických štátov v celosvetovom spoločenstve. Zreteľne artikuluje občiansky princíp, ktorý vyzdvihuje ako princíp integrujúci do občianskeho spoločenstva ideové základy slovenskej štátnosti, úctu k dedičstvu našich predkov a spája ich s aktuálnym vznikom zvrchovaného štátu v obraze demokratických perspektív. Vývoj však odhalil isté nedostatky ústavy a v súčasnosti prebieha široká diskusia o možnom doplnení alebo zmene základného zákona štátu. Predbežne sa hovorí o menšej či väčšej revízii ústavy, ktorej rozsah by mala navrhnúť parlamentná komisia pod vedením podpredsedu Národnej rady Pavla Hrušovského. Diskusia o revízii ústavy sa týka najmä otázok zdokonalenia organizácie a vzájomných vzťahov orgánov štátu, úpravy ustanovení súvisiacich s integračnými snahami Slovenska vrátane spresnenia postavenia medzinárodných zmlúv vo vnútroštátnom právnom poriadku, štátu, zdokonalenia legislatívneho procesu, spresnenia postavenia poslancov v najvyššom zákonodarnom zbore, otázok možnosti vydania občana štátu na trestné stíhanie do zahraničia, predĺženie lehoty policajného zadržania z 24 na 48 hodín, zrušenia skúšobnej lehoty pri tzv. prvých voľbách sudcov, zakotvenia možnosti pre vyšších úradníkov rozhodovať v zákonom stanovených veciach, upevnenia postavenia Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj úpravy právomoci, kreovania a postavenia Ústavného súdu SR. Výpočet týchto zásadných otázok je dostatočný na vytvorenie predstavy, aký vplyv bude mať ich riešenie na kvantitu legislatívnych prác súvisiacich s úpravou ďalších vykonávacích právnych noriem. Ani súčasný stav nášho súkromného práva nezodpovedá zásadným zmenám vlastníckych vzťahov, ako ani ekonomickým zmenám, ktoré priniesol prechod z plánovitého na trhové hospodárstvo. Týka sa to (okrem iných) aj platného Občianskeho zákonníka z roku 1964, ktorý už (napriek množstvu zmien a úprav urobených takpovediac za pochodu vrátane zásadnej novely v roku 1991), nezodpovedá spoločenským potrebám, spoločenskej objednávke a ani smerovaniu Slovenska do európskych štruktúr. V súvislosti s rekodifikačnými prácami sa rieši aj základná otázka začlenenia záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi z Obchodného zákonníka (ObchZ) do rekodifikovaného Občianskeho zákonníka (OZ), či prenechania dvojkoľajnej úpravy záväzkových vzťahov pre občanov v OZ a pre podnikateľské subjekty v ObchZ. V prípade začlenenia úpravy záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi do ustanovení OZ by sa pristúpilo k vytvoreniu tzv. zákona o obchodných spoločnostiach, ktorý by prevzal ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa obchodných spoločností a zároveň by aproximoval všetky smernice EHS v oblasti práva obchodných spoločností. Zároveň však bude potrebné prijať aj osobitný zákon o Zbierke listín v súlade s požiadavkami otvorenosti a verejnosti údajov o obchodných spoločnostiach obsiahnutých v príslušných smerniciach. Súčasným požiadavkám už nezodpovedá ani právna úprava obsiahnutá v zákone o rodine, ktorý bol prijatý v roku 1963 a ktorý i po novelizácii po roku 1989 stále nesie typické znaky socialistického rodinnoprávneho kódexu. V oblasti pracovnoprávnych vzťahov stojí pred nami úloha zavŕšiť reformu pracovného práva, ktorá by mala vyústiť do nového Zákonníka práce a do novej právnej úpravy právnych vzťahov vo verejnej službe vrátane úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov. Tým sa vytvoria podmienky na profesionálne plnenie úloh štátnej správy a štátnych záležitostí. Cieľom novej právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov je posilnenie ochrany zamestnancov v individuálnych a kolektívnych pracovných vzťahoch. Neoddeliteľnou súčasťou reformy pracovného práva bude napĺňanie právne regismentovanej a garantovanej zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a so ženami v praktickom živote, a to najmä pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornú prípravu, postup, pracovné podmienky a odmeňovanie. Rekodifikácia súkromného práva bude dlhodobejší proces, ktorý si vyžaduje systémový prístup a vypracovanie takého základného občianskoprávneho kódexu, aby jeho prijatie odstránilo deficit v procese celkovej harmonizácie právneho poriadku. Liberalizácia slovenskej spoločnosti priniesla so sebou aj vznik nových neželaných javov, ktorých neodkladné riešenie ovplyvňuje trestnoprávnu politiku štátu. V rámci plánovanej rekodifikácie trestného práva, ktorá by mala dať jasnú odpoveď na tento neželateľný stav, treba zaviesť osobitné procesné pravidlá na boj s organizovaným zločinom, rozšíriť škálu zákonných dôkazných prostriedkov, upraviť prípravné konanie v záujme jeho zjednodušenia a zrýchlenia, posilniť postavenia poškodeného a obetí trestnej činnosti, zvýšiť ochranu svedkov, znalcov, ako aj orgánov činných v trestnom konaní. Žiada sa tiež prijať účinnejšie legislatívne opatrenia na potláčanie korupcie v spoločnosti. Slovenská republika k Dohovoru OECD o boji s podplácaním verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a k Trestnoprávnemu dohovoru Rady Európy o korupcii. V súvislosti s joint action o boji proti nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a joint action vzťahujúcou sa na boj proti drogovej závislosti a na prevenciu a boj proti nezákonnému obchodu s drogami bol vypracovaný a predložený do legislatívneho procesu návrh novely Trestného zákona, ktorý implementuje jednak oba uvedené dohovory, jednak sa ním zavádzajú nové skutkové podstaty trestných činov, ako výroba detskej pornografie, detskej pornografie a prechovávania detskej pornografie, a sprísňujú sa trestné sadzby za trestné činy výroby alebo zadováženia si alebo prechovávania predmetu určeného na nedovolenú výrobu omamnej látky jedu, jadrovej alebo obdobnej rádioaktívnej látky a trestného činu šírenia toxikománie. Návrh novely Trestného zákona obsahuje samostatný oddiel nazvaný Korupcia, kde sú upravené osobitné skutkové podstaty zahŕňajúce tak aktívnu, ako aj pasívnu korupciu a jej osobitný sprísnený postih. Okrem novely Trestného zákona sa v súčasnosti pripravuje aj novela Trestného poriadku, ktorá o. i. predpokladá zavedenie inštitútu tzv. agenta provokatéra na účely účinného boja proti korupcii, ako aj proti iným formám zvlášť nebezpečnej a ťažko odhaliteľnej trestnej činnosti. Ide o nový inštitút pre právny poriadok Slovenskej republiky, ktorý má prispieť k odhaľovaniu a usvedčovaniu podozrivých osôb z trestných činov korupcie. Pripravovaná novela Trestného poriadku bude riešiť aj implementáciu príslušných ustanovení Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zabavení a konfiškácie ziskov z trestnej činnosti z roku 1990. Podpísanie a ratifikáciu tohto dohovoru bude Slovenská republika realizovať tiež ešte v tomto roku. Novela Trestného poriadku bola predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky v apríli 1999. Počas uplynulého obdobia budovania demokratického súdnictva boli v oblasti justície urobené viaceré účinné kroky smerujúce k reálnemu uplatneniu ústavného práva na nezávislé a nestranné súdnictvo. Ako príklady je možné uviesť vytvorenie systému obchodných a správnych súdov, zavedenie inštitútu notára, exekútora a advokáta na báze slobodného povolania, stabilizovanie počtu sudcov, prijatie legislatívnych úprav posilňujúcich nezávislosť a nestrannosť sudcov, zriadenie sudcovskej rady ako základu rozvoja sudcovskej samosprávy. Pri nástupe do funkcie ministra spravodlivosti na jeseň minulého roka som stanovil konkrétne ciele smerujúce k ďalšiemu zdokonaleniu fungovania systému súdnictva v Slovenskej republike, s ktorými by som vás rád oboznámil. Sú to: - Prehĺbenie záruk sudcovskej nezávislosti, najmä zrušením dvojetapovitosti volieb do sudcovskej funkcie a zároveň stanovením zákonných podmienok na výber kandidátov do funkcií justičných čakateľov vrátane zvýšenia vekovej hranice potrebnej na vznik sudcovskej funkcie. - V záujme oddelenia výkonu súdnictva od štátnej správy je potrebné overovať nové formy sudcovskej samosprávy s rozšírením ich rozhodovacích právomocí, ale aj zodpovednosti. Zároveň je potrebné posilniť kárnu zodpovednosť sudcov najmä v prípadoch neodôvodnenej nečinnosti v konaní a nevhodného správania sa sudcov. - Na posilnenie práva na rýchlu a účinnú ochranu budú smerovať ďalšie zákonné úpravy zjednodušujúce a skracujúce súdne konanie, ako aj prehlbujúce zásadu kontradiktórnosti súdneho konania. - Zavedenie inštitútu vyššieho súdneho úradníka odbremení sudcu od súdno-technických úkonov. - Zavedenie Centrálneho obchodného registra a Zbierky listín v obchodnom registri zjednoduší prístup k obchodnému registru a urýchli konanie v týchto veciach. Strategickým cieľom a jednou z najdôležitejších zahranično-politických a ekonomických priorít Slovenskej republiky je členstvo v Európskej únii. Podmienkou na vstup asociovaných krajín akou je i Slovensko do Európskej únii. Podmienkou kodanských kritérií, ktorých jedným je aproximácia práva a schopnosť implementovať acquis communautaiere. Úlohy v oblasti aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie vyplývajú jednak z dokumentu nazvaného Príprava asociovaných krajín strednej a východnej Európy do vnútorného trhu Európskej únie známejšieho pod názvom Biela kniha Európskej komisie, ktorý bol vydaný v roku 1995 a charakterizuje hlavné oblasti práva Európskej únie, na ktoré sa majú asociované krajiny sústrediť pri aproximačných prácach, ďalej z Národného programu na prijatie acquis communautaire, schváleného v marci 1998 a aktualizovaného v máji 1999, ktorý okrem iného identifikuje krátkodobé a strednodobé úlohy v oblasti aproximácie práva v súlade s partnerstvom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a tiež zo stretnutí pracovných skupín v rámci bilaterálnych screaningových rokovaní Slovenskej republiky a Európskej únie. Pri plnení úlohy preberania acquis communautaire je možné použiť dva spôsoby jednak implementovať smernice Európskych spoločenstiev jednotlivo, alebo ich zahrnúť do širšieho rámca kódexu, čo prichádza do úvahy najmä v oblasti smerníc upravujúcich otázky občianskeho práva (napr. smernica o organizovanom cestovaní, smernica o obchodných zástupcoch atď.). Takýto spôsob umožní lepšiu adaptáciu princípov obsiahnutých v smerniciach vo vnútroštátnom práve a vytvorí tak priaznivé podmienky pre ich náležité uplatňovanie. Pôsobnosti rezortu justície Slovenskej republiky sa týka predovšetkým aproximácia smerníc európskych spoločenstiev v oblasti práva obchodných spoločnosti. Táto oblasť je predmetom relatívne rozsiahlej úpravy zo strany orgánov Európskej únie, ktorej cieľom je harmonizovať legislatívu členských štátov s cieľom zaručenia rovnakej ochrany akcionárov a obchodných spoločníkov. V tejto oblasti existuje 9 hlavných smerníc, 4 pozmeňujúce smernice a 1 nariadenie, ktoré sú v súčasnosti predmetom analýz a harmonizačných prác právnych expertov Slovenskej republiky v rámci už spomínanej rekodifikácie Občianskeho zákonníka. Budovanie právneho systému štátu je nikdy neskončeným procesom, jeho cieľom je poskytovať v každom čase všetkým občanom rovný prístup k právam a slobodám zaručeným Ústavou Slovenskej republiky a ratifikovaným dohovorom o ľudských právach a vytvorenie podmienok, aby štát bol v celej jeho činnosti bezvýhradne viazaný zákonmi, slúžil občanom a poskytoval im istotu slobodného rozhodovania o ich prítomnosti aj budúcnosti. Tento proces je ťažké oddeliť od napĺňania ich prítomnosti aj budúcnosti. Tento proces je ťažko oddeliť od napĺňania vznešenej myšlienky budovania spoločného Európskeho domu pre všetkých tak, ako je v ňom ťažko rozdeliť dvojitú úlohu právnikov. Ján Čarnogurský minister spravodlivosti SR |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
