Hospodársky denník
USD41,237 Sk
EUR42,889 Sk
CHF26,772 Sk
CZK1,183 Sk
  Piatok  19.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Komenský sa obracia v hrobe


Rezervy sa dajú odhaľovať iba tam, kde sú
„Máme konkrétne predstavy ako nastúpiť cestu razancie na dosiahnutie oprávnených nárokov v rámci zákona,“ povedal Ing. Ján Gašperan, nový predseda odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. "Som zástancom sociálneho zmieru, musíme však zaujať radikálnejší postoj voči vláde. Nestačí, že minister školstva nehlasoval za schválenie štátneho rozpočtu a že nesúhlasí s prepúšťaním učiteľov. Naše problémy treba začať riešiť konkrétne a zásadne. Práve preto, aby si vláda uvedomila, že neplní svoje programové vyhlásenie, v ktorom sa zaviazala výrazne podporiť oblasť vzdelávania a vedy ako strategických investícií do budúcnosti Slovenska a ako jeden z jej najvyšších priorít sme sa rozhodli štrajkovať.“ Súčasná reálna mzda v školstve vykazuje 20-percentný prepad oproti roku 1989. Avizované viazanie prostriedkov by znamenalo ďalší 10-percentný prepad miezd a viazanie 4 percent výdavkov na rok 1999 znamená mínus 3- až 5-tisíc Sk na zamestnanca ročne, čo je v dnešnej situácii podľa Jána Gašperana neúnosný stav. Nastoľuje krátkodobý cieľ v mzdovej oblasti, žiada zabezpečiť pracovníkom školstva trinásty plat ako kompenzáciu zmrazených miezd. Za hlavú prioritu však považuje udržať zamestnanosť, pretože podľa neho avizované plošné znižovanie stavu o 10 percent je živelným procesom a odsun prepúšťania pedagógov základných a stredných škôl v zmysle nariadenia vlády s niekoľkomesačným odkladom nie je riešením. Ani prvé verejné zhromaždenie, ktoré sa nieslo v znamení stop prepadu reálnej hodnoty mzdy v marci, neprinieslo žiadaný výsledok aj napriek tomu, že sa predseda vlády písomne zaviazal znížiť stavy len o jedno percento, čo by zodpovedalo prirodzenému vývoju vzhľadom na klesajúcu demografickú krivku. Kým napríklad v roku 1990 bolo na vysokých školách 8,36 študenta na jedného učiteľa, v roku 1998 to už bolo 12,69. Na jedného učiteľa v roku 1990 bol 1,43 nepedagogického pracovníka, v minulom roku len 1,18 čo je o 18 percent menej. Vysoké školy teda iteľne racionalizovali svoju činnosť a nemajú rezervy na redukciu 10 percent nepedagogických pracovníkov bez vážneho ohrozenia chodu vysokých škôl. Zora Petrášová
Vývoj priemernej mzdy v rezorte školstva a v národnom hospodárstve za obdobie 1995 – 1998 Rok národné hospodárstvo školstvo rozdiel
1995 7195 6205 -990
1996 8154 7005 -1149
1997 9226 7771 -1455
1998 10 003 8187 -1816

Amsterdampolooblačno5
Aténypolojasno22
Belehradoblačno5
Berlínpolooblačno4
Bratislavaveľká oblačnosť3
Bruseloblačno4
Budapešťveľká oblačnosť4
Bukurešťoblačno5
Frankfurtoblačno4
Helsinkioblačno0
Istanbulpolojasno18
Kodaňoblačno4
Kyjevzamračené-2
Lisabonpolojasno13
Londýnpolojasno7
Madridoblačno13
Milánodážď7
Moskvasnehové prehánky-3
Oslopolojasno4
Parížpolooblačno5
Prahasnehové prehánky1
Rímdážď10
Sofiaoblačno7
Štokholmpolojasno3
Varšavaoblačno0
Viedeňveľká oblačnosť4
Záhrebdážď4
Ženevasnehové prehánky2

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.