|
|
||||||||||||||||
| Piatok 19.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Chránite si dielo svojich mozgov?Aj úroveň ochrany duševného vlastníctva rozhodne o vstupe do EÚ - Choď študovať, čo budeš mať v hlave, to ti nikto nemôže ukradnúť - hovorievali rodičia svojim deťom, keď im namiesto rolí a majetkov dokázali zabezpečiť len štúdium. K tomu sa žiada dodať: Aj keď vám priamo nikto nezoberie to, čo nosíte v hlave, poľahky môže ukradnúť to, čo ste jej prácou vytvorili. Samozrejme, aj na krádež duševného vlastníctva sa vzťahujú zákony, predpisy a paragrafy. Doc. JUDr. Peter Vojčík, CSc. sa venuje práve tejto oblasti práva a jeho knihu Právo priemyselného vlastníctva, ktorá vyšla vo vydavateľstve Iura Edition, nedávno Literárny fond ocenil prémiou za vedeckú a odbornú literatúru. V čom je vlastne rozdiel medzi vlastníckym právom k hmotným veciam a právom na duševné vlastníctvo? - Pri hmotnom majetku je jasné, že bez ohľadu na to, či ho používate oprávnene alebo neoprávnene, v tom čase ho nepoužíva nikto iný. No duševné vlastníctvo, nehmotné statky, môže súčasne využívať ktokoľvek a kdekoľvek. A veľmi ľahké je práva na duševné vlastníctvo porušiť. Známa je otázka počítačového pirátstva, zneužívajú sa ochranné známky, napodobňujú sa výrobky... Iste aj preto, že duševné vlastníctvo je ťažšie postihnuteľné a ťažšie možno sledovať aj jeho nadobudnutie. - Práve preto je potrebné v medzinárodnom meradle viac spolupracovať na jeho ochrane. Tá sa totiž netýka iba jedného štátu alebo len Európy, ale celého sveta. Je to nadnárodná problematika. Naše právne predpisy zaujímajú nielen našich občanov, naše právnické osoby, našich podnikateľov, ale veľmi sa o ne zaujímajú aj podnikatelia z iných krajín. Rôzne medzinárodné dokumenty tiež zvyknú obsahovať pomerne rozsiahle pasáže, ktoré sa zaoberajú práve touto oblasťou. Ide zrejme o to, že ak hovoríme o vytvorení podmienok pre zahraničné podnikateľské subjekty, týka sa to aj ochrany ich duševného vlastníctva, toho, že niekto u nás nebude zasahovať do ich práv... - Európska únia i Amerika majú záujem na tom, aby ich podnikateľské subjekty získali takú ochranu na našom území, ako majú doma alebo inde vo svete. Preto predpokladám, že otázka aproximácie práva duševného vlastníctva bude jednou z prvých, ktorá príde na pretras pri našich rozhovoroch o vstupe. Zákon o vynálezoch, priemyslových vzoroch a zlepšovacích návrhoch bol jedným z prvých, ktoré sme vôbec po roku 1989 prijali. Iste aj preto, že dovtedajšia úprava, keď bol vynález majetkom štátu a hocikto ho mohol využívať, ak zaplatil autorovi, nemohla v trhovom hospodárstve obstáť. - Ochrana na našom území bola naozaj veľmi odlišná od toho, čo bolo vo svete zvykom. No zákon č. 527/1990 Z. z. zakotvil patent ako jedinú, výlučnú formu ochrany, ktorá priznáva majiteľovi patentu základné práva: využívať vynález, poskytnúť licenciu, prípadne právo previesť patent na iný subjekt. Zároveň sa predĺžila lehota platnosti na 20 rokov, čo je v súlade s trendom vo svete. O kedysi tak preferovaných zlepšovateľských návrhoch dnes už takmer nepočuť. Ale spomínaný zákon hovorí aj o nich... - Zlepšovacie návrhy by vlastne ani nemali patriť do tohto zákona. Sú to predsa zlepšenia na úrovni podniku, ktoré zamestnanec ponúka zamestnávateľovi a on sa rozhodne, či ich prijme, alebo nie. Ak nemá záujem, zlepšovateľ môže s návrhom ďalej nakladať sám za podmienky, že má naň právo, že urobil niečo viac, ako je jeho pracovná povinnosť. Dá sa povedať, že z hľadiska legislatívy je už ochrana duševného a osobitne priemyselného vlastníctva v poriadku? - Urobili sme veľa, napríklad máme zákon o úžitkových vzoroch, ktoré predtým neboli chránené. Je tu zákon č. 529/91 Z. z. o ochrane topografie polovodičových výrobkov, čo sme tiež vôbec nepoznali. Neskôr bol prijatý aj zákon o ochranných známkach č. 55/97 Z. z., ten zohľadnil niektoré nové aspekty medzinárodných zmlúv a medzinárodné úpravy. Ale aj tak sa nedá povedať, že by legislatívny proces už bol skončený. V súčasnosti sa pracuje na novelizácii zákona 527/90 Z. z. i na príprave nového zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov. Ešte viac sa však budeme musieť prispôsobiť smerniciam EÚ, lebo nie všetko sa stihlo zakotviť do našich predpisov. A čo využívanie tejto legislatívy v praxi? - Je úmerné úrovni právneho vedomia. Tam, kde podnikateľský subjekt má odborníkov, ktorí mu dokážu aj v tomto poradiť, je využitie väčšie, ochrana dôslednejšia. Kde je znalosť predpisov slabšia, tomu zodpovedá aj použitie v praxi. To má však tiež dve stránky - rešpektovanie práv druhých a ochrana vlastných práv... - Mnohé podnikateľské subjekty si nechránia svoj duševný majetok. Kým nevzniknú spory, nič sa nedeje, ale keď dôjde na spory, začínajú sa o ochranu duševného vlastníctva, najmä priemyselného vlastníctva, zaujímať. Majú vôbec nejakú šancu uspieť v prípade, že nemajú ochrannú známku a zistia, že niekto používa rovnaké označenie? - Zákon umožňuje aj majiteľovi loga, ktorý ho používal najmenej dva roky, domáhať sa ochrany, keď niekto iný chce rovnakú značku prihlásiť ako ochrannú známku. Je v tom však riziko, pretože musí sledovať vestník Úradu priemyselného vlastníctva a má tri mesiace na to, aby podal námietku. Len málo firiem sleduje, či určitá značka má byť zapísaná ako ochranná známka. S duševným vlastníctvom asi úzko súvisí aj otázka obchodného tajomstva... - V niektorých prípadoch ochrana spočíva práve v tom, že sa niektoré znalosti, skúsenosti a výrobné postupy utaja. Ak to nie je možné z výrobku zistiť, aj toto je dobrý spôsob ochrany. Ale sú v tom rezervy. Podnikatelia totiž často zverejňujú aj údaje, napríklad výrobné postupy, ktoré by v záujme zabezpečenia si náskoku pred konkurenciou má zostať utajené. To sa však týka aj ich zamestnancov... - S tým bývajú problémy, hlavne, keď niekoho prepustia. Zamestnanec môže zobrať so sebou niektoré vedomosti či skúsenosti a veľmi ťažko sa dokazuje, že išlo o duševný majetok firmy... Hlavne, ak pochádzal z jeho vlastnej hlavy... - Môže ísť o výsledok práce, ktorú vytvoril pre zamestnávateľa. Ak niekto vytvorí napríklad vynález a ponúkne ho ako podnikový, ďalej už o ňom rozhoduje zamestnávateľ. Pokiaľ nemá záujem, práva znova nadobúda autor bez ohľadu na to, či uňho ešte stále pracuje, alebo nie. Zuzana Krútka |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
