|
|
||||||||||||||||
| Piatok 19.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Klamná vidina zbohatnutiaMáme riadiť, či neriadiť lesné hospodárstvo? Sú aj manažéri, aj politici, ktorí by radi znova pevne chytili opraty lesného hospodárstva do rúk. Dva rezorty si myslia, keby dostali také právomoci, aké boli pred desiatimi rokmi, bol by poriadok a aj pokoj. S tým poriadkom sú blízko k pravde. Drancovanie musí prestať. Existuje však partner, ktorý nemá záujem vládnuť, a potom drevospracujúcemu a nábytkárskemu priemyslu práve určitá voľnosť ťažby aj dovozu umožňuje dosahovať konkurencieschopné ceny. Brať čo narastie Slovenská lesnícka komora so svojimi partnermi - drevospracujúcim priemyslom v tom najširšom zmysle a majitelia lesov (štátne a neštátne lesy) by mali rešpektovať existujúcu surovinu v jej vekovej a drevinovej skladbe, lebo ide o jediné východisko do budúcnosti. Predseda Slovenskej lesníckej komory Ing. Ján Malko, CSc., zastáva rezervované stanovisko k mocenskému boju o právomoci, ale aj k otázke práv majiteľov, vlastníkov lesa, ktorí si myslia - je to moje, môžem si s tým robiť čo chcem. Pozrite, ak poľnohospodárom nevyjde v roku jedna plodina z dôvodov prevádzkových, cenových, na budúci rok sa tomu vyhnú. Zasadia, alebo zasejú iný sortiment. Pri lesoch takáto zmena nie je možná pre storočné produkčné obdobie. Fytotechnikou možno čiastočne ovplyvňovať kvalitu suroviny, ale zásadné zmeny nie je možné vykonať. Preto základná myšlienka je v tom, že všetci partneri musia rešpektovať a akceptovať to, čo tu narastie, čo vypestujeme a vyprodukujeme. Vieme povedať na 20 - 30 rokov dopredu, aká bude skladba fytosuroviny. To by malo stačiť na určitú koncepciu, zámery, marketingové plány. Sme svedkami toho, že na Slovensku vzniklo 800 malých píl takmer na každej dedine, s cieľom spracúvať hmotu. Nemohlo im to vyjsť. Vidina rýchleho zárobku bola klamná. Dnes sa pomaly vytrácajú píly, majitelia lamentujú, že nemajú dostatok suroviny. Podobný živelný vývoj sme zaznamenali aj v lesnom hospodárstve a v spracovaní dreva. Exportná výkonnosť drevospracujúceho priemyslu dosahuje 27 mld. Sk za rok. Na rast exportu veľmi výrazne vplýva vývoz surového vyťaženého dreva, jeho živelnosť. Export dreva z nášho územia v roku 1991 predstavoval len 0,15 milióna kubických metrov a kulminoval v roku 1997 s množstvom 1,1 milióna kubických metrov dreva. Keďže približne 52 % lesov je v štátnom vlastníctve, dalo by sa predpokladať, že spoločným postupom štátnych lesov, drevospracujúceho priemyslu a Slovenskej lesníckej komory by sa dalo živelnému vývoju zabrániť aj bez pôsobenia dovoznej kvóty. Čo vy na to? Slovenská lesnícka komora je v prvom rade stavovská organizácia a má za cieľ, okrem sociálnoorganizačných úloh aj posilniť spoločenské postavenie lesníkov. V prvom rade však ide o to, že spoločenské zmeny v roku 1989 spôsobili rozdelenie užívateľov lesného pôdneho fondu. V reštitúciách boli lesy prinavrátené množstvu subjektov, ktoré zabezpečujú ich obhospodarovanie. Tým, že nie všetci noví užívatelia pochopili problematiku obhospodarovania lesného pôdneho fondu, Slovenská lesnícka komora sa podujala združiť odborníkov v oblasti lesného hospodárstva pod svoju strechu s tým, že pracuje v štyroch odborných sekciách, ktoré zastrešujú nielen štátny, ale, samozrejme, aj neštátny sektor. Našimi členmi sú aj subjekty z mestských lesov, cirkevných lesov, máme aj členov fyzické osoby, ktoré sú predstaviteľmi súkromných lesov a rôznych združení. Vplyv Slovenskej lesníckej komory však nie je porovnateľne silný s podobnými komorami v západných krajinách a aj názory z ministerstiev hospodárstva a pôdohospodárstva nie sú jednotné. Na výstave Lignumexpo v Nitre sa po prvý raz širokej verejnosti prezentoval spoločný program ministerstva hospodárstva a ministerstva pôdohospodárstva pod názvom Drevo - surovina 21. storočia. Podľa názorov z ministerstva hospodárstva, viacročné nedocenenie potenciálnych možností efektívneho spracovania dreva v SR a nedoriešené vzťahy medzi lesným hospodárstvom a drevospracujúcim priemyslom spôsobili zvyšovanie exportu surového dreva a neopracovaného reziva... Čo vy na to? V súčasnom období postavenie lesníctva v rámci rezortu pôdohospodárstva nie je optimálnym riešením. Vzhľadom na rozsah úloh, ktoré lesné hospodárstvo zabezpečuje a porovnaním postavenia lesníckej sekcie ministerstva pôdohospodárstva si myslím, že ho nemožno považovať za adekvátne. Spomenuli ste štátne a neštátne lesy. Keďže naša organizácia je dobrovoľnou organizáciou, nie je počet našich členov adekvátny celkovej skladbe vlastníckej štruktúry. Jadro členov je z radov pracovníkov štátnych lesov. Na konferencii v Nitre sa spomínala nepresnosť štatistiky exportu dreva. Myslím si, že treba vypracovať nový informačný systém, ktorý by zaväzoval všetkých vlastníkov lesného pôdneho fondu, ktorí produkujú drevnú hmotu, určitým spôsobom predkladať nielen výsledky v podobe hospodárskej evidencie, ktorú spracúva Lesoprojekt, ale aj v podobe štatistických hlásení v rozčlenení na domáci a zahraničný trh. Slovenská lesnícka komora sa snaží v súčasnom období uzavrieť dohodu o spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, v ktorej by boli taxatívne vymenované oblasti spolupráce, v ktorých by sa Slovenská lesnícka komora angažovala. Naša predstava je taká, že by sme mali byť určitou protiváhou práve z hľadiska širokej lesníckej verejnosti. Zlaté časy Zväz spracovateľov dreva v týchto súvislostiach hovorí o zbytočne narušených vzťahoch medzi štátnymi podnikmi lesného hospodárstva a podnikmi priemyslu spracovania dreva na Slovensku. Zväz spracovateľov dreva na Slovensku sa pritom veľmi aktívne podieľal na príprave materiálu Drevo - surovina 21. storočia. Program si kladie za úlohu zvýšiť tuzemské finálne spracovanie dreva o jeden milión kubických metrov. Toto sú smerné čísla pripomínajúce staré zlaté časy plánovaného hospodárstva. Niektorí predstavitelia Zväzu spracovateľov dreva navštívili v lete Bavorsko. Na tejto ceste získali cenné informácie o lesníckej politike a o lesnom hospodárstve v Bavorsku, o ich informačnom systéme pri ťažbe a trhu s drevom, o podmienkach predaja. Prečo to spomíname? Okrem iného zistili aj úroveň previazanosti lesného hospodárstva v Bavorsku a Baden Würtenbersku. Zoznámili sa s lesníckou politikou Bavorských štátnych lesov, vo vzťahu k predimenzovaným spracovateľským kapacitám v Bavorsku pri zdržanlivom prístupe súkromných vlastníkov k ťažbe dreva. Súkromný vlastník lesa bude mať vždy, aj u nás, veľmi zdržanlivý postoj k štátom vyhláseným smerným číslam. Nepochybujem o správnosti programu do roku 2005, iba pripomínam, že podobný zdržanlivý postoj proti ministerským pokynom by mali aj lesníci našich štátnych lesov, keby neboli existenčne a hierarchicky závislý. Naše lesné hospodárstvo sa údajne nachádza v ťažkej situácii, z ktorej východiskom by malo byť vytvorenie jedného štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Uvidíme, čo sa napokon z toho bude. Isté však je, že treba rešpektovať nielen daný stav lesov, storočné produkčné obdobie, ale aj zdržanlivý, prirodzene, postoj majiteľov lesa oproti pokusom v trhových podmienkach čosi zobrať opäť do pevných rúk a dirigovať. Ivan Klačanský Snímka autor |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
