|
|||||||||||||||||
Piatok 19.Novembra 1999 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Aký je rozdiel medzi evidenciou a účtovníctvom?Nové zdanenie od roku 2000 prináša pre živnostníkov nové pojmy, ktoré je potrebné vysvetliť. V ostatnom čase medzi podnikateľmi, najmä drobnými živnostníkmi, vládne názor, že za istých podmienok budú oslobodení od zložitej administratívy, najmä nebudú musieť viesť účtovníctvo. Stačí mať evidenciu o hnuteľnom a nehnuteľnom majetku. Aký je však rozdiel medzi evidenciou a účtovníctvom? Čo je to hnuteľný a nehnuteľný majetok a majetok používaný na podnikanie? Účtovníctvo je po päťstoročnom vývoji vymedzený, teoreticky prepracovaný a v praxi všeobecne uznávaný systém. V legislatíve všetkých krajín, a teda aj u nás, je upravený všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré vymedzujú jeho obsah a postupy spracovania. Pojem evidencia nie je v našich všeobecne záväzných právnych predpisoch definovaný. Slovníky cudzích slov mu priraďujú významy: vedenie záznamov a údajov, prehľad o dačom, súhrn záznamov o dačom. Pojem evidencia sa často v hovorovej reči používa ako synonymum pre účtovníctvo. Boli obdobia, keď aj v oficiálnej terminológii sa používal pre účtovníctvo názov účtovná evidencia alebo národohospodárska evidencia. Evidencie ako súčasť účtovníctva Súčasne platné všeobecne záväzné predpisy používajú väzbu analytická evidencia. Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v ustanovení § 13 uvádza medzi účtovnými knihami knihy analytickej evidencie, v ktorých účtovné jednotky podrobne rozvádzajú účtovné zápisy hlavnej knihy. Peňažné sumy v knihách analytickej evidencie musia zodpovedať príslušným súhrnným peňažným sumám na syntetických účtoch, ku ktorým sa táto evidencia vedie. V knihách analytickej evidencie sa účtuje aj v jednotkách množstva, je však potrebné zabezpečiť súhrnnú väzbu tejto evidencie v peňažných jednotkách na zostatky, prípadne na obraty na príslušných syntetických účtoch. Obsah jednotlivých analytických evidencií je potom podrobnejšie upravený v Postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva. Pre sústavu jednoduchého účtovníctva neobsahuje zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov zmienku o analytických evidenciách. Okrem peňažného denníka a knihy pohľadávok a záväzkov ukladá povinnosť viesť o ostatných zložkách majetku a záväzkov tzv. pomocné knihy. Postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva v článku 5 už označujú tieto knihy ako účtovné knihy a nazývajú ich aj evidenciami (čl. IX - Evidencia investičného majetku a zásob, čl. X - Mzdová evidencia). V každom prípade tieto evidencie svojím obsahom plnia úlohu účtovníctva - zobrazujú stav a pohyb majetku a záväzkov, a teda patria do sústavy účtovníctva a musia byť v súlade s jeho základnými zásadami. Záznamy podľa daňových zákonoch V sústave daňových zákonov bol po prvý raz použitý pojem evidencia v zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Tento zákon v ustanovení § 37 ods. 4 ukladá daňovníkovi, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa osobitného predpisu (týmto osobitným predpisom je zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov - ustanovenia § 7, § 9 a § 10), viesť evidenciu príjmov a evidenciu hnuteľného a nehnuteľného majetku. Pojem evidencia tu nie je definovaný a chýba aj prípadný odkaz na iné predpisy (najmä účtovné). Hoci toto ustanovenie je v zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov ... od samého začiatku, ani v odbornej tlači, ani v praxi nebolo zaznamenané, že by sa bol niekde vyskytol problém s interpretáciou citovaného ustanovenia. Sotva by sa našiel daňovník, ktorý uplatňuje výdavky paušálom, ktorý by okrem zoznamu príjmov viedol ešte nejaké ďalšie evidencie a sotva by sa našiel daňový kontrolór, ktorý by takéto evidencie od daňovníka, ktorý nie je povinný viesť účtovníctvo, vyžadoval. Koncom roku 1998 sa pojem evidencia objavil aj v zákone č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov. Pri jeho sedemnástej novelizácii (zákon č. 173/1998 Z. z.) bolo ustanovenie § 9 doplnené o ods. 4, ktorý ustanovuje, že daňovník, ktorý má príjmy z prenájmu a uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľne vynaložené výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o príjmoch a výdavkoch v časovom slede, evidenciu hmotného a nehmotného majetku, ktorý možno odpisovať, evidenciu o tvorbe a použití rezervy na opravu hmotného majetku a evidenciu o pohľadávkach a záväzkoch v zdaňovacom období. (Nie je jasné, prečo v tomto ustanovení nie je zmienka o evidencii zásob, keď napr. pri skončení prenájmu je potrebné podľa ustanovenia § 23 ods. 7 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov základ dane zvýšiť o nespotrebované zásoby.) V § 9 ods. 5 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov sa pripúšťa, že namiesto evidencií môže daňovník viesť účtovníctvo. Ani v tomto zákone nie je definovaný pojem evidencia. Bez ohľadu na názov si ťažko možno predstaviť iný obsah evidencie o jednotlivých zložkách majetku a záväzkov ako záznamy o ich stavoch a pohyboch. Stavy zložiek majetku a záväzkov sú z hľadiska zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov rozhodujúce pri skončení činnosti, pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov a pri zmene účtovnej sústavy. Údaje o pohyboch zložiek majetku a záväzkov môžu byť významným zdrojom kontrolných informácií pri posudzovaní príjmov a výdavkov. Obsahovo sa teda evidencie kryjú s knihami analytickej evidencie podvojného účtovníctva alebo s účtovnými knihami (evidenciami) jednoduchého účtovníctva. Paušálna daň Ing. Tatjana Pecháčová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |