Ako sa vyvíjajú ekonomiky strednej a východnej Európy

V súvislosti s posudzovaním ekonomického rastu v postsocialistických krajinách strednej a východnej Európy sa s ohľadom na predpoklad možnosti stať sa členom EÚ a NATO najčastejšie hovorí o Českej republike, Poľsku a Maďarsku. Z týchto dôvodov bývajú ich ekonomiky predmetom analýz a posudzovania, a to najmä z hľadiska, či spĺňajú vyhlásené kritériá na vstup do európskych štruktúr.

V poslednom období, v rokoch 1998 a 1999, sa ukázalo, že nie vždy sa spĺňajú prognózy vypracované renomovanými svetovými organizáciami. S odstupom času možno povedať, že v podstate evolučné chápanie sociálno-ekonomických zmien a vlastníckych premien v Poľsku a Maďarsku vytvorilo v súčasnosti ekonomický systém s väčšou stabilitou ako v krajinách, kde tieto zmeny svojím charakterom viac zodpovedali „revolučným“ postupom. Tieto rozdiely sú odrazom vnútorných, ale predovšetkým vonkajších podmienok, v ktorých sa jednotlivé krajiny transformovali. Kým korene zmien v Poľsku a Maďarsku sú „zapustené“ viac ako v minulosti, v ktorej nepanovali rastúce nároky na riešenie problémov viacerých národných ekonomík súbežne vo vzťahu k nadnárodným svetovým organizáciám a fondom (SB, MMF, EÚ, OECD a pod.), následné obdobie bolo príznačné vytvorením pelotónu čakateľov na riešenie svojich problémov prostredníctvom ich začlenenia do nových hospodársko-ekonomických, ale aj iných štruktúr. Prehustený pelotón už nemal tie podmienky na riešenie svojej transformácie a integrácie, ako ho mali najmä Poľsko a Maďarsko.

Pozrime sa však, ako sa v poslednom období vyvíjali jednotlivé národné ekonomiky prostredníctvom úrovne vybraných makroekonomických ukazovateľov. Z dvanástich postsocialistických krajín (s výnimkou Ukrajiny a Ruska bez ostatných krajín bývalého ZSSR) v uplynulom roku klesla nominálna hodnota hrubého domáceho produktu (HDP) len v Českej republike a Rusku, v ostatných vzrástla tvorba reálneho HDP. Oproti minulosti (do roku 1997) sa takmer vo všetkých ekonomikách znížilo tempo rastu HDP, napr. na rozhraní rokov 1998/1999 v Bulharsku kleslo tempo rastu HDP z 3,5 % na 0,5 %, v Chorvátsku zo 6,5 % na 2,7 %, v Maďarsku z 5,1 % na 3,8 %, v Poľsku zo 4,8 % na 3 %, v SR zo 6,2 % na 1,8 - 2 % a v Slovinsku zo 4,6 % na 3,9 %. Pri súčasnej úrovni tvorby HDP v jednotlivých krajinách je najvyššia úroveň HDP pripadajúca na obyvateľa v Českej republike 12 900 USD, v Maďarsku 10 660 USD, v Slovenskej republike 10 050 USD, ale najviac v Slovinsku 14 880 USD. Okrem Poľska (8430 USD) a Chorvátska (7020 USD) pripadá v ostatných ekonomikách na obyvateľa podstatne menej vytvoreného HDP, napr. v Bulharsku 5010 USD, v Estónsku 5456 USD, v Litve 4136 USD, v Lotyšsku 4425 USD, v Rusku 5042 USD a v Rumunsku len 4990 USD.

Všeobecne základným problémom v súčasnosti takmer v každej ekonomike je prepad priemyselnej výroby. Len v Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Rusku vzrástla medziročne (r. 1999/1998) priemyselná výroba, v ostatných ekonomikách sa prepad priemyselnej výroby pohyboval od -3,4 % (Slovinsko) po -14,5 % (Litva). Pokles priemyselnej výroby v SR je približne na úrovni 3,2 - 3,5 %. Na tejto nežiaducej realite sa podieľajú vnútorné faktory, medzi ktorými dominuje rozpad vnútorných výrobno-obchodných štruktúr v priebehu transformácie a nízky domáci dopyt spôsobený vysokou nezamestnanosťou alebo ešte pretrvávajúcou sociálnou zamestnanosťou. K tomuto problému sa pridružili aj vonkajšie faktory, medzi ktoré patrí strata zahraničných trhov, nízka konkurencieschopnosť vlastných výrobkov a v dôsledku zväčša pasívnych bilancií v zahraničnom obchode nedostatok príjmov z exportu. Potvrdzuje to aj pohľad na exportno-importné trendy v jednotlivých krajinách, napr. v súčasnosti má Bulharsko pasívne saldo v zahraničnom obchode 700 mil. USD, Chorvátsko 2 mld. USD, ČR 900 mil. USD, Estónsko 400 mil. USD, Maďarsko 2,1 mld. USD, Litva 300 mil. USD, Lotyšsko 900 mil. USD, Poľsko 9,9 mld. USD, Rumunsko 1 mld. USD, Slovinsko 800 mil. USD a SR približne 800 mil. USD.

Uvedené trendy sa prejavili aj vo vývoji účtu platobnej bilancie vo výške devízových rezerv a vo výške zadlženosti. Navyše, na základe vývoja týchto ukazovateľov, ktoré podmieňujú aj úroveň ratingu krajiny sa formuje zahraničný investičný záujem.

Z uvedených hľadísk sa v poslednom období sformoval aj záujem zahraničných investorov, ktorý je v jednotlivých krajinách vo forme priamych zahraničných investícií rozdielny. Kým napr. v Maďarsku medziročne vzrástol z 15,8 mld. USD na 18,3 mld. USD, v Poľsku z 30,7 na 43,3 mld. USD, prípadne v Rusku zo 7,5 na 10,3 mld. USD, v rade ostatných krajín je „prísun“ priamych zahraničných investícií podstatne nižší, často medziročne predstavuje objem v rozsahu 200 - 600 mil. USD.

Problémy s rastom výroby, komplikácie v zahraničnom obchode, nízka spotreba a dopyt a nekonkurenčné výrobky vytvárajú nerastové prostredie. Uvedené komplikované vzťahy komplikuje rast vonkajšej a vnútornej zadlženosti niektorých ekonomík. Kým napr. zahraničná zadlženosť v Poľsku, Rumunsku, Bulharsku a Slovensku klesla, v ostatných ekonomikách naopak vzrástla, najviac v Rusku (+13 mld. USD) a Maďarsku (+2 mld. USD).

Tieto faktory spolu s pôsobením nezamestnanosti a inflácie v konečnom dôsledku spôsobujú, že v súčasnosti s výnimkou Bulharska má vo všetkých ekonomikách štátny rozpočet pasívne saldo. Najvyšší schodok štátneho rozpočtu v súčasnosti vykazuje Maďarsko. Z toho, čo sme uviedli, vyplýva, že vo väčšine postsocialistických krajín chýbajú primerané a reálne rozvojové impulzy, ktoré by mohli odštartovať rozvojovú fázu jednotlivých ekonomík.

Ekonomické problémy ako vždy následne vyvolávajú aj sociálne problémy. Výsledkom uvedených trendov je všeobecný rast nezamestnanosti. Medziročne klesla len v Slovinsku, aj keď v júli 1999 sa zastavila na úrovni 13,4 %. V súčasnosti je najvyššia v Chorvátsku (19,1 %) a v SR (18 %). Vo väčšine ostatných ekonomík dosahuje úroveň od 9 % do 13,4 % s výnimkou Estónska, kde je nezamestnanosť najnižšia, len 5,2 %.

Súčasné odštartovanie pozitívnych zmien vo všeobecnosti nemožno očakávať. Ukazuje sa, že globálne ekonomické prostredie sa nachádza na rázcestí, keď je problematické predpovedať budúci vývoj a jeho tempo.

J. A. Oberhauser