Vývoj zmien v štruktúre výroby poľnohospodárskej produkcie v SR

Uplynulé obdobie 10 rokov významným spôsobom ovplyvnilo sektor poľnohospodárstva, štruktúru a objem vyrábanej poľnohospodárskej produkcie. V tomto období sa výrazne zmenila vlastnícka štruktúra a v tej súvislosti sa narušili dlhodobo formované podnikové štruktúry vo forme jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov.

Táto „štandardnᓠpodnikovo-organizačná štruktúra bola v nových spoločensko-ekonomických podmienkach narušená najmä zmenou vlastníckych vzťahov k pôde a k základným výrobným fondom v poľnohospodárskych podnikoch.

Tieto zmeny, ale aj zmeny v princípoch a možnostiach financovania podnikov poľnohospodárskych služieb a spracovateľského potravinárskeho priemyslu, ale tiež v dôsledku zmien vývoja v spotrebe obyvateľstva a zmien v dovozno-vývozných podmienkach, komplexne pôsobili na formovanie dopytu, a to tak v štruktúre, ako aj v objeme poľnohospodárskej produkcie.

Pozrime sa na niektoré zmeny, ktoré sa zreteľne prejavili v poslednom desaťročí. Predovšetkým v dôsledku vlastníckych zmien sa do roku 1998 podiel štátnych poľnohospodárskych podnikov znížil vo výrobe poľnohospodárskej produkcie na minimum, napr. ich podiel na výrobe obilnín na 3,7 %, pri výrobe mäsa v t. ž. h. takmer na nulu. Podobne je to aj pri vajciach, mlieku, zemiakoch, zelenine a ovocí. Všeobecne sa očakávalo, že so vznikom súkromného sektora sa zvýši výrazne jeho podiel na produkcii. Toto očakávanie sa síce splnilo, keď napr. súčasne označovaný súkromný sektor vyrába 45 % obilnín, 47 % mäsa, 68 % zemiakov a rozhodujúce množstvo zeleniny a ovocia. V tejto súvislosti však treba podotknúť, že tento podiel nezabezpečujú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorých počet v poslednom období klesá (v tomto roku za deväť mesiacov o 5,1 %) a v súčasnosti dosahuje 18 154 osôb. Produkcia označovaná ako vyrobená v súkromnom sektore sa z veľkej miery zabezpečuje v bývalých zariadeniach JRD ich zväčša parciálnou vlastníckou štrukturalizáciou a následnými prenájmami.

Odhliadnuc od súčasných zložitých vlastníckych vzťahov v poľnohospodárstve sa výrazným spôsobom znížila celková výroba rozhodujúcich poľnohospodárskych produktov. Od roku 1990 do roku 1998 klesla najmenej výroba obilnín - len o 4 %, podstatne výraznejšie klesla celková výroba mäsa o 31 % (v živej hmotnosti) a o 28 % (v porážkovej hmotnosti), ďalej výroba mlieka sa znížila takmer na polovicu a rovnako aj vajec. Pokles sa nevyhol ani tradičnej plodine zemiakom, ktorých výroba klesla o 47 %, a o 10,5 % sa znížila domáca výroba ovocia. Jediným produktovým agregátom, ktorého výroba vzrástla, je zelenina (+19,3 %).

Tieto procesy sa vyvíjajú bez toho, aby sa im venovala spoločensko-politicky primeraná pozornosť. Jedine Ministerstvo pôdohospodárstva SR vo svojej Zelenej správe v parlamente okrem iných problémov uviedlo aj širšie súvislosti možných dosahov, ktoré spôsobuje súčasná reštrukturalizácia poľnohospodárskej výroby vrátane vplyvov, ktoré spôsobuje zahraničný obchod v tejto oblasti. V súčasnosti sa v podstate vytvára formovanie nového dlhodobého produkčného rámca, do ktorého sa bude musieť „vtesnať“ budúca domáca poľnohospodárska produkcia. Aj keď sa všeobecne pokladá za dominantný faktor pre objem potrebnej poľnohospodárskej produkcie najmä domáci dopyt (zahraničný dopyt sa prejavuje len pri niektorých produktoch, pretože všeobecne európsky trh potravín je prebytkový), tento pri nedôslednej regulácii v oblasti dovozov môže byť výrazne determinovaný práve konkurenčným exportom. Aj keď sa na tento problém názory rôznia a niekedy sa používajú dosť naivné argumentácie typu „nech rozhodne trh“, čo sa dosť podobá metóde výučby v plánovaní založenej na hodení neplavca do vody, je potrebné brať do úvahy realitu, že vo všetkých vyspelých krajinách Európy, aj keď existuje relatívne voľný trh, tento regulovaný a vyvážený prostredníctvom cien a kvót. Súčasťou tejto regulácie sú agregované zdroje štátu v trhových vzťahoch subjektov trhu. Tento problém však nie je možné na tomto mieste v celej jeho zložitosti opísať, preto ho uvedieme separátne inokedy.

Sprievodným znakom súčasných zložitých pomerov v poľnohospodárstve je aj pokles výnosovosti v rastlinnej výrobe a pokles stavov hospodárskych zvierat. Napríklad od roku 1990 klesla úroda obilnín na 1 ha zo 4,66 t na 4,06 t, úrodnosť olejnín z 1,98 t na 1,67 t, hrozna z 5,88 t na 3,99 t a ďalších plodín. Naopak v tomto období vzrástla úroda cukrovej repy a kukurice.

V odvetví živočíšnej výroby stavy hovädzieho dobytka klesli z 1 563 tis. kusov v roku 1990 na 705 tis. kusov v roku 1998. Stav kráv, základ reprodukcie klesol na polovicu (284 tis. ks), prirodzene aj teliat. Ošípaných bolo v roku 1990 2 521 tis. ks, v roku 1998 už len 1 593 tis. ks. V súčasnosti je už ohrozená úroveň reprodukcie zabezpečujúcej aj tak neúplnú sebestačnosť v bravčovom mäse. Rovnako v tomto období klesli aj stavy oviec a kôz na polovicu a pokles sa nevyhol ani hydine, ktorej stavy klesli o 20 %, a to napriek tomu, že v tomto desaťročí sa výrazne presúvala spotrebiteľská orientácia v rámci spotreby mäsa v prospech hydinového mäsa.

Tieto tendencie viedli k tomu, že produkcia živočíšnych výrobkov ustavične klesala, aj keď niekedy rýchlejšie ako spotreba potravín na obyvateľa. Táto disproporcia vznikla tým, že na spotrebe potravín obyvateľstva v SR v dôsledku odbúrania obmedzujúcich faktorov v dovoze vyššie participujú zahraničné potravinárske výrobky.

Uvedené procesy bez účinnej korekcie relevantných faktorov budú pravdepodobne viesť k vyššej závislosti Slovenska od externých zdrojov potravín. Zdá sa, že okrem Ministerstva pôdohospodárstva SR si túto situáciu nikto neuvedomuje. Ak už celý problém nie je možné identifikovať a riešiť v odborno-politickej rovine, tak je ho potrebné chápať aspoň v pragmatickej rovine. Túto tvorí jednoduchá rovnica vyjadrujúca: čím sa viac dovezie, tým sa bude musieť menej vyrobiť v tuzemsku. Do tohto procesu je potrebné zakomponovať pre súčasné obdobie primeranejší systém aplikácie zdrojov štátneho rozpočtu určených pre odvetvie pôdohospodárstva. Súčasne bude tak, ako je to inde vo svete zvyčajné, postupne podporiť také snahy, ktoré by umožnili vznik alebo podporu preorientácie bankových inštitúcií orientovaných svojimi produktmi na potreby tohto rezortu.

J. A. Oberhauser