B. Clinton si myslí, že čečenský problém nie je len vnútorná záležitosť Ruska Včerajší hlavný deň stretnutia hláv štátov OBSE v Istanbule sa začal tak, ako očakávali západné štáty, a tým, čomu sa chcela vyhnúť Moskva čečenskou témou. Ruský prezident Boris Jeľcin, ktorý dostal slovo medzi prvými a ktorý včera podvečer kvôli vojne v Čečensku prerušil rozhovory s G. Schröderom a J. Chiracom a predčasne opustil summit, tvrdo zaútočil na kritikov operácie na Severnom Kaukaze najmä z radov vedúcich predstaviteľov štátov NATO. Nemáte právo kritizovať Rusko kvôli Čečensku. Hlava ruskej delegácie argumentovala tým, že obeťami nedávnej krvavej vlny terorizmu sa v Rusku stalo 1580 ľudí z radov civilného obyvateľstva, ďalších 935 banditi za posledné tri roky uniesli. Rokovanie s nimi nie je podľa Kremľa možné. Sme za mier a politické riešenie, práve preto je nevyhnutná úprava likvidácie ozbrojených formácií, odstránenie teroristov, lebo vynesenie rozsudku nad nimi neakceptuje recepty tzv. objektívnych kritikov, vyhlásil B. Jeľcin. Najtvrdší postoj k čečenskému problému sa očakával od americkej delegácie. Moskva po vystúpení B. Clintona začala hovoriť o podpore spoza oceánu v tejto otázke. Americký prezident nesúhlasil s ruským kolegom v tom, že Čečensko je iba vnútorná záležitosť Ruska. Vyzval Moskvu na dialóg a riešenie situácie na Severnom Kaukaze politickými prostriedkami, povedal však aj to, že Rusko má právo brániť svoju stabilitu a opýtal sa kolegov, čo by podnikali oni, keby boli v situácii ruského kolegu. Boris Jeľcin vítal za to svojho priateľa Billa na schôdzke, ktorá nasledovala po ich vystúpeniach s otvorenou náručou. Poradca ruského prezidenta pre zahraničnopolitické záležitosti S. Prichodko po stretnutí povedal, že informácie o Čečensku americká strana vypočula s mimoriadnym zaujatím. Každý tvrdí svoje Po hodinovom rozhovore sa však prezidenti na tému Severného Kaukazu nezhodli. B. Clinton vyhlásil, že ho B. Jeľcin nepresvedčil: On tvrdil svoje a ja tiež svoje. Kremeľský diplomat tiež uviedol, že Rusko nedramatizuje situáciu s podpísaním záverečného dokumentu summitu Charty o európskej bezpečnosti. Či dnes alebo zajtra, určite sa tak stane, reagoval na návrh predsedajúceho istanbulskej schôdzky Knuta Vollebecka so snahou presunúť podpis záverečného dokumentu nadnes. Problémy sa vyskytli vzhľadom na želanie niektorých štátov (napr. Francúzska) podmieňovať podpis Charty s prijatím záverečnej deklarácie summitu, ktorá by odrážala vzťah západných štátov k čečenskej operácii Moskvy. Zaujímavé pritom je, že islamské štáty sú veľmi zdržanlivé v tejto otázke. Podpísaním záverečného dokumentu ruský prezident poverí šéfa diplomacie I. Ivanova a sám bude tento akt sledovať zo svojej domácej rezidencie. Moskva príde o milióny Čečensko však nie je jedinou konfrontačnou témou, s ktorou sa Moskva stretáva na schôdzke v Turecku. Ropa a plyn sú pre ňu ďalšou nepríjemnosťou, ktorá však s čečenskými nepokojmi zjavne súvisí. V Istanbule totiž včera podpísali balík dohôd o tom, že hlavná cesta kaspickej, konkrétne azerbajdžanskej ropy nepovedie územím Ruska, teda tzv. severnou trasou z Baku cez Novorosijsk do Turecka (Cejhan) a odtiaľ do západnej Európy, ale potečie južnou časťou cez Gruzínsko. Rusko od jesene 1997 prepravuje kaspickú ropu severnou cestou. Čečenské udalosti však ovplyvnili plynulosť fungovania ropovodu a posledné boje ho úplne vyradili z prevádzky. Moskva našla náhradné riešenie prepravovala surovinu železnicou cez Dagestan a rozhodla o budovaní novej prípojky mimo územia Čečenska. Týchto takmer 200 km môže byť uvedených do prevádzky v roku 2001. Niektorí ruskí experti považujú dohody, ktoré v Istanbule podpísali prezidenti Azerbajdžanu, Gruzínska, Turecka v prítomnosti hlavy americkej delegácie, čo v Moskve osobitne zdôrazňujú, za politicky motivované. A hneď sa objavili aj komentáre, že Rusko môže prijať tiež politické rozhodnutie a celkom zastaviť prepravu azerbajdžanskej ropy severnou cestou. Južnú trasu totiž treba ešte len dobudovať. Skončenie prác sa neočakáva skôr ako v roku 2007. A nálezisko v Kaspickom mori by sa malo naplno začať využívať už v roku 2005. Ruské sklamanie je pochopiteľné. Dohody podpísané v Istanbule ho ročne pripravujú o 160 miliónov USD. Mária Mikušová Moskva
