Exkluzívny rozhovor s expredsedom zákonodarného zboru Ruskej federácie Bojová operácia ruských federálnych síl na Severnom Kaukaze v Čečenskej republike trvá už vyše dvoch mesiacov. Tvrdosť Rusov eskaluje a informácie o udalostiach sú poznačené tým, z ktorého zdroja pochádzajú. Naši moskovskí spolupracovníci Mária Mikušová a Jaroslav Koribský sa o príčinách konfliktu a perspektívach jeho urovnania porozprávali s jediným Čečencom, ktorý pôsobil v jednej z najvýznamnejších funkcií v Ruskej federácii, s expredsedom zákonodarného zboru v rokoch 1991 - 1993 Ruslanom I. Chasbulatovom. Ten v predchádzajúcej vojenskej kampani Kremľa proti Čečensku (1994 - 1996) viedol skupinu mierotvorcov, ktorí sa pokúšali zmieriť Moskvu a Groznyj. Politik, ekonóm a právnik je teraz vedúcim katedry Svetovej ekonomiky na fakulte medzinárodných ekonomických vzťahov Ruskej ekonomickej akadémie G. Plechanova. R. Chasbulatov je profesor, člen Ruskej akadémie vied. Čečencov je okolo jedného milióna. Približne každý desiaty pôsobí teraz v Moskve. Ako čečenská komunita hodnotí súčasné dianie v rodnej republike? - Čečenská diaspóra v tom pravom slova zmysle v Moskve nejestvuje. Väčšina ľudí, ktorí odišli z tejto republiky, neudržiava medzi sebou kontakty. Sú to veľmi rôzni ľudia, medzi nimi aj malá skupina dobre situovaných, ktorí majú tesné kontakty s ruskou mocou. Žijú dobre, vysťahovali z Čečenska svojich príbuzných a sú odtrhnutí od toho, čo sa na Kaukaze v skutočnosti deje. Ovplyvňujú však moskovských politikov nie vždy v prospech Čečencov žijúcich doma. Nebolí ich srdce ani duša pre svoj národ, ktorý hynie od hladu, zimy a teraz ešte aj od ruských bômb. K tomuto typu treba zaradiť aj skupinu, ktorá v Moskve vytvorila Radu, teda niečo ako exilovú vládu, ktorú Kremeľ podporil a ktorá čaká, že sa ujme v Čečensku moci? - Táto skupina sa dostala do popredia ešte počas predchádzajúcej vojny vďaka ruským generálom. Nemá však autoritu doma, pretože nevedela využiť moc, hoci mala podporu ruskej armády aj financie z ústredia. Teraz sa opäť pasujú do úlohy spasiteľov, cítia príležitosť narábania s financiami. Urovnanie situácie nie je pre nich prioritou. Kremeľ prezentuje svoju kampaň v Čečensku ako boj s medzinárodným terorizmom. Vy s takýmto hodnotením súhlasíte? - Môj vzťah k celej kampani a hodnoteniu medzinárodného terorizmu je komplikovaný. Podporujeme totiž úsilie kohokoľvek, akejkoľvek moci, ktorá s terorizmom skutočne bojuje - rovnako ruskej, americkej ako, povedzme, cigánskej, ak sa usiluje vyrovnať s terorizmom, zvlášť medzinárodným. V tomto konkrétnom prípade sú teroristi všeobecne známi - Basajev, Chattáb. Bolo by správne bojovať práve s nimi. Obeťou je však civilné obyvateľstvo. Preto vojnu podporovať nemôžem. Predchádzajúce jatky si vyžiadali 100-tisíc životov, teraz opäť ľudia utekajú zo svojich domovov. Tiež som stratil spojenie s matkou, bratom, sestrou a jej rodinou, s profesorom. Neviem, aký osud ich stihol, ale ani nič pre nich nemôžem urobiť. Vojna, ktorú generáli veľmi presadzujú, je možno aj bojom s terorizmom, ale rozsah, ktorým sa týka civilného obyvateľstva, je neprípustný. S terorizmom sa bojuje inými metódami. Príčiny predchádzajúcej vojny dodnes nikto nevysvetlil a ani ja, ktorý som bol blízko k informáciám, som dodnes nedostal odpovede na mnohé otázky. Teraz opäť nechápem, prečo má boj s terorizmom doliehať na civilných ľudí. Neuznávam právo zabíjať nevinných. Kremeľská propaganda používa tiež ako jeden z ospravedlňujúcich argumentov svojej kampane tvrdenie, že terajšia operácia sa veľmi odlišuje od predchádzajúcej. Vy vidíte rozdiel? - Sčasti má Kremeľ pravdu. Predchádzajúcu vojnu Čečenci nevyprovokovali a teraz práve čečenský terorista so svojimi mužmi prepadol susednú republiku Dagestan a zabíjal tam. Podstatné však je, že ostatní Čečenci Basajeva nepodporili, ale odsúdili ho. Basajev sa neradil so spoluobčanmi, lebo vedel, že by ho neboli podporili, veď Dagestanci sú Čečencom veľmi blízki. Ak by to mal Kremeľ na mysli, keď hovoril o principiálnom rozdiele, tak by sa s tým dalo súhlasiť. Ale opakujem, že to nie je dôvod na vojnu proti celému čečenskému národu. Pri hodnotení motívov rozhodnutia Kremľa začať čečenskú operáciu sa stále častejšie objavuje podozrenie, že bola rozpútaná a úmyslom zvýšiť popularitu niektorých politikov, najmä premiéra V. Putina. Bol by podľa vás Kremeľ schopný začať vojnu práve pre takéto politické ciele? - Vojna je, bohužiaľ, výhodná mnohým, ale najmä politikom, ktorým chýba vážna politická téma, ktorí nemajú originálne idey a zunovali sa ľuďom. Vojna je nová téma. Voliči dostávajú na výber, rozhodovať medzi zástancami holubov alebo jastrabov, mierotvorcov alebo prívržencov vojny. Politici a moc si želajú vojnu, pretože im dáva možnosť odvolávať sa na ňu, na nepredvídané okolnosti s ňou spojené. Môžu ňou zdôvodňovať nepredvídané finančné a hospodárske ťažkosti a ignorovať zákony. Pre opozíciu je výhodná ako zdroj kritiky moci - veď bojuje zle. Z médií sa úplne vytratil rozdiel v názore na túto vojnu. Rovnako pravicové ako ľavicové noviny krvilačne píšu o tom, ako treba zničiť Čečencov. Nevedú Rusi vojnu preto, že sa cítia ponížení a potrebujú víťazstvo na zvýšenie sebavedomia národa? - Bohužiaľ, takéto hodnoty teraz nikoho v Rusku nezaujímajú. Nepoznám tu politika, ktorý by v prvom rade rozmýšľal o vlasti, o tom, že treba upevniť štát a dať ľuďom nádej. Niektorí politici u nás sa napríklad vôbec netaja vzťahmi s banditami, naopak, vystavujú ich na obdiv. Neobávajú sa verejnej mienky. Zločincov vítajú na letiskách, akoby to boli významné osobnosti. Ľudia sú zmätení. Zlialo sa chápanie dobra a zla. Som si istý, že keby Basajeva teraz oficiálne rehabilitovali, našlo by sa veľmi veľa vysoko postavených politických predstaviteľov, ktorí by mu podali ruku a málo takých, ktorí by tú ruku odmietli. Degradácia osobnosti je najstrašnejší dôsledok politiky po rozpade železnej opony a Sovietskeho zväzu. Padli bariéry poriadku, peniaze kultúrne, duchovne aj esteticky rozvracajú spoločnosť. Aká je perspektíva? Skončí sa vôbec niekedy konflikt Moskvy a Grozného? - Počiatočné úmysly Kremľa v tejto operácii nepoznám. Pripúšťam však, že pod tlakom EÚ aj USA sa niektoré priority zmenili. Je možné, že sa vojna skončí. Ak bude silnieť tlak Západu, možno sa podaria a boje prestanú. Domnievam sa, že Kremeľ kritiku Západu neočakával. Spoliehal sa na to, že reakcia bude rovnaká ako v predchádzajúcej vojne, keď Západ mlčal ešte aj vtedy, keď bolo jasné, že v Čečensku zahynulo 100-tisíc nevinných ľudí. Mária Mikušová, Jaroslav Koribský Moskva
Na území Slovenska naďalej prevláda zväčša priaznivý a povzbudzujúci vplyv počasia. Pozitívne sú účinky najmä na telesnú a duševnú výkonnosť, schopnosť koncentrácie a pohotových reakcií. Len na niektorých miestach v nížinných oblastiach Slovenska je možnosť zhoršenia rozptylových podmienok v ranných hodinách, čo môže podmieniť zvýšenie zdravotných ťažkostí u pacientov s ochoreniami dýchacieho systému. Osoby s kardiovaskulárnym postihnutím nemajú preceňovať svoje sily. Meteosenzitívny, vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu trpieť migrénami a miernym pocitom závratu.Zajtra očakávame prechodný ústup priaznivých účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)
Dnes bude jasno až polojasno a naďalej teplo. Zrána miestami hmla alebo nízka oblačnosť. Najvyššia denná teplota 15 až 19 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 2 až 5 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 10 stupňov. V stredu bude veľká oblačnosť a miestami občasný dážď. Najnižšia nočná teplota 3 až -1 stupeň, na západe okolo 6 stupňov, najvyššia denná 9 až 13 stupňov. Vo štvrtok prevažne polooblačno, ráno ojedinele hmla. Najvyššia denná teplota na juhu západného a stredného Slovenska do 15 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6.41 a zapadne o 16.29 hod.
Odber plynu
Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak
Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 28. 10. 1999 Bratislava 100,86, Sliač 98,71, Košice 99,63, Poprad 94,07, za 29. 10. 1999: Bratislava 101,02, Sliač 98,89, Košice 99,89, Poprad 94,40, za 30. 10. 1999: Bratislava 100,77, Sliač 98,95, Košice 99,97, Poprad 94,30, za 31. 10. 1999: Bratislava 100,63, Sliač 98,55, Košice 99,53, Poprad 93,81..
