|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 22.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Domy sú zrkadlom majiteľovAj naša architektúra potrebuje mať ľudskú tvár Každé obdobie charakterizuje iný stavebný štýl. V 50. rokoch vyrastali v našich obciach tzv. štvorce so strechou, o desať rokov neskôr sa už stavali domy bez strechy a dnes? Balustrády, vežičky, stĺpy, pestrosť omietok - skrátka povedané zmes vkusu aj nevkusu sa vari v našej spoločnosti ešte nikdy neprejavila tak markantne ako dnes. Stavia sa vôbec podľa určitého urbanistického plánu? Po odpoveď sme sa vybrali za Prof. Michalom Šarafínom z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Začal zostra: - Prežívame naozaj zvláštnu etapu rozvoja našej spoločnosti, ktorá sa priamo odráža na tvári dnešných domov. Možno povedať, že je to obdobie až krízové, pokiaľ ide o vkus ľudí a výberu toho, čo by malo zodpovedať súčasnosti. Sme v zajatí nevkusu a kopírovania cudzích vzorov, ale čo je najhoršie, tí, čo majú peniaze, chcú za každú cenu vynikať nad ostatnými a nezáleží im na kultúrnom prejave. Dom začal byť symbolom prestíže a nezdravým prejavom bohatstva. Tento problém najviac cítiť v okolí Bratislavy, ale neobchádza ani malé mestá a ich okraje. Je načase vyhlásiť tomuto stavu vojnu. Nie je to aj preto, že stavebníkovi, hoci solventnému, ktorý investuje milióny do drahých materiálov, je ľúto investovať do kvalitného architektonického projektu? - Je to presne tak. Mnohí si nakreslia svoju predstavu sami, alebo si dom vyberú v časopise a architekta si zavolajú len na to, aby im ho nakreslil tak, aby sa podľa toho dalo stavať. Musím konštatovať, že povolanie architekta je dnes veľmi málo slobodné, stáva sa akýmsi otrokom prianí boháčov - neodborníkov, ktorí si z prestížnych dôvodov formulujú svoje, často veľmi zvláštne predstavy. Je to aj dôsledok vydávania rôznych katalógov nevkusu, ktoré zapríčiňujú v hlavách ľudí vyslovený zmätok. Dom nemožno stavať podľa katalógu, ale podľa miesta, do ktorého bude vložený. Túto schopnosť katalógový dom nikdy nemôže mať, lebo nerešpektuje región, prostredie ani susedov, ale rozpráva len rečou svojho vlastného tvaru. A známka nekultúrnosti spočíva v tom, že človek, ktorý si dom takýmto amatérskym spôsobom vyberá, nechce akceptovať súvislosti harmonického celku. Tak sa nám znovu šíri disharmónia dediny aj malých miest, ktorú sme v nedávnej minulosti toľko kritizovali. Nebude to tým, že sú projekty príliš drahé? - Cena je, samozrejme, trhová, ale ponúka sa za ňu niekoľkomiliónový dom, ktorý bude zodpovedať všetkým kritériám kvality. Cena projektu sa pohybuje okolo 80- až 100-tisíc Sk. Lacnejšie sú opakované projekty, tie vyjdú už len na 20- až 30-tisíc Sk. Ale nepovedal by som, že rozhodujúcim problémom stavebníka sú peniaze za projekt. Rozhodujúce je vedieť si vybrať a pochopiť, že keď si vyberiem zlý projekt, budem trpieť celý život. Takže nakoniec neušetrí nič. Lenže podľa akého kľúča si má investor architekta vyberať? Kde je záruka, že práve ten, ktorého mu niekto odporučil, je ten správny? - Nemôžem povedať, že všetci architekti sú rovnakí. Isté záruky tu však sú - predovšetkým škola, ktorá ručí za svojich absolventov, podobne ako aj Komora architektov. Okrem toho je možnosť hovoriť s viacerými architektami a až potom si vybrať. Ktoré kritériá by mal človek vlastne uprednostňovať pri stavbe domu? - Rozhodujúcim faktorom je funkčnosť domu. Hoci pod funkčnosťou si bohatý, ale aj ten menej solventný predstavuje niečo iné, každý chce, aby mu dom dobre slúžil. Druhým hľadiskom je výraz stavby. Aj v architektúre, najmä na vidieku, by sme sa mali pridŕžať toho osvedčeného v jednoduchosti je krása. Nevkusné, to je vlastne všetko nadbytočné. A nebojme sa obzrieť trocha do minulosti, na to, aký bol vnútorný zákon našej architektúry. Ešte v roku 1990 ste začali s programom Obnova dediny, v rámci ktorého ste už skvalitnili vzhľad viacerých obcí. Čo sa odvtedy zmenilo? - Krátko by sa dalo povedať, že pod pojmom obnova rozumieme naplnenie samosprávnosti, sebaregulačnosti a sebadôvery vlastnej obce vo vlastný osud. Preto sa korektúry začali robiť nie prostredníctvom štátu, ale samosprávy. Tým sa celý postup otočil, pričom dominantným v celom procese je občan. Samosprávy začali tieto projekty platiť z vlastnej pokladnice, takže prístup k projektovaniu sa od základu zmenil. Jednou z vlastností obnovy je vytvárať harmonické celky dedín, aby sa chaos, ktorý pri výstavbe vzniká, potlačil. Prostriedkom na to je plánovanie a tzv. regulatívy. Obce by si mali teda vytvoriť akýsi vlastný stavebný poriadok, podľa ktorého by sa mal riadiť každý, kto raz bude niečo stavať, meniť alebo opravovať. Pritom by mal mať pocit, že je to nielen splnenie jeho vlastných záujmov, ale aj záujmy celku. Regulatívy spracúvame prostredníctvom územných plánov alebo urbanistických štúdií, kde je tento princíp predpísaný zákonom. Samozrejme, záleží na samospráve a starostovi, aby potom dôsledne dodržiavali to, na čom sme sa dohodli. V ktorých obciach už možno vidieť konkrétny výsledok vašej práce? - Pokiaľ ide o rozsah, najviac sa spravilo - podľa mojich zásahov - v obci Nálepkovo na Spiši, kde našli peniaze aj rozhodnutie venovať týmto veciam pozornosť. Tiež v Heľpe, kde už majú pekné námestie, robia sa ulice, amfiteáter. Veľa sa urobilo v Kapušanoch a aj v Smoleniciach. Čomu sa venujete v súčasnosti? - V poslednom čase sa sústreďujem na plány a projekty vzhľadom na rozvoj vidieckej turistiky. Vznikajú mikroregióny, ktoré svoju prosperitu vidia práve v nej. Tieto úpravy projektujem nielen pre konkrétne obce, ale tvorím akési inštruktívne projekty, z ktorých môžu čerpať inšpirácie a využívať ich aj iné obce. Je to motivácia, aj poučenie, ale aj úloha nezostať za svetom. Bez finančných prostriedkov by sa táto práce neobišla. Nie sú starostovia i sami občania znechutení tým, že ich je tak málo? - Môžem povedať, že naša dedina sa vyznačuje ambíciou byť krajšou. Táto ctižiadosť sa stala typickou najmä po zmene režimu pred desiatimi rokmi. Napríklad sa už suverénne udomácnila myšlienka pestovať kvety na verejných priestranstvách. Žiadnu, ani tú najmenšiu aktivitu ľudí netreba podceniť. Uvedomujú si to vlády v celej Európe a na obnovu obciam sa snažia vyčleniť - v porovnaní s nami - značné finančné prostriedky. Vedia, že ich návratnosť je veľmi rýchla a vysoká: upravená obec priťahuje turistov a cestovný ruch vytvára pracovné príležitosti. Nehovoriac už o tom, že v takomto prostredí sa žije príjemne aj Marcela Zábojníková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
