|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 22.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
Majú argumenty, no musia sa prosiť...Prečo bude ZMOS rokovať o svojich 9,8 mld. Sk? Slovne všetci samosprávu podporujú, ale keď príde na konkrétne činy, ako teraz pri návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000, necítime to. Namiesto toho, aby sa všeobecné pochopenie prejavilo v nevyhnutných 9,8 mld. Sk na podielových daniach pre obce a mestá, máme dostať iba 8 mld. Sk. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora už neskrýva svoje rozčarovanie nad vládnym návrhom štátneho rozpočtu. My nelicitujeme, nenadsadzujeme naše požiadavky, a pritom tajne nedúfame, že sa nám podarí uhrať čo najviac. Požadovaných 9,8 mld. je reálna nevyhnutnosť. Túto sumu presadzujeme od začiatku a nemáme sa s nikým o čom jednať. Vecne argumentujeme, ale zodpovední nás nepočúvajú. Ak tieto peniaze nedostaneme, pocítia to občania v každodennom živote obcí a miest. To nie je vyhrážanie sa, to je realita daná zvýšením vstupov v tomto roku a ďalším očakávaným zdražením od januára 2000, vysvetľuje M. Sýkora. Predstaviteľov ZMOS-u teraz čaká ďalšie kolo rokovaní so všetkými politickými stranami, výbormi NR SR. Nevzdávajú sa, aj keď: Je nedôstojné, že namiesto jasných argumentov, ktoré máme v rukách, sme odkázaní na politickú vôľu parlamentných strán. Veď samosprávy plnia veľkú časť funkcií vo verejnom záujme a často suplujú sám štát. Vládne protirečenia Oprávnenosť našich požiadaviek už vláda uznala a svojím návrhom rozpočtu vlastne ide proti sebe. Prvýkrát sa rozvoj samospráv zaviazala podporiť vo svojom programovom vyhlásení. Okrem toho podpísala Európsku chartu miestnych samospráv. Teda medzinárodný dokument, v ktorom sa zaväzuje primerane finančne podporovať obce a mestá. Ak vláda nezmení svoj doterajší názor, potom v rozpore s jej programovým vyhlásením bude desaťročnica samosprávy v SR poznamenaná najhoršou finančnou situáciou v jej krátkej histórii. Ani v daniach O čisto verbálnom vzťahu vlády k obciam a mestám svedčí aj aktuálny návrh nového zákona o daniach z príjmov. Samosprávy budú musieť ďalej platiť daň z prenájmu objektov, ktoré sú prevádzkované vo verejnom záujme a mestá na ich udržiavanie musia prispievať vlastnými zdrojmi. Zákon i v budúcnosti bude v takýchto prípadoch pozerať na samosprávy ako na podnikateľské subjekty. Podobne je to aj v prípade dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Aj tieto dve zmeny by znamenali pre ne finančnú úľavu. Pre koho je politika? Obce a mestá nie sú len nejaký rezort v rade čakateľov na zvýšenie finančného prídelu z rozpočtu. A nejde len o to, že o rok majú prevziať v rámci reformy verejnej správy od štátu viacero nových kompetencií, načo by ich vláda mala pripravovať finančne už teraz. Pre výkonnú moc je najefektívnejšou možnosťou umiestnenie peňazí zo štátneho rozpočtu: s minimálnymi režijnými nákladmi sa najúčinnejšie využívajú v prospech bežných obyvateľov. Navyše, tí ich použitie môžu bezprostredne sami a nie sprostredkovane kontrolovať. Je paradoxné, že vláda, ktorá sľubovala zmenu, to v čase rôznych škandálov a pri svojom poklese dôvery prehliada. Peter Višváder Podiel samospráv na republikových daniach Podiel: na dani z príjmu FO na dani z príjmu PO na cestnej dani 1994 29,9 5,8 30 1995 22,5 4,5 30 1996 23,6 3,3 30 1997 20,7 3,4 30 1998 18,7 5,3 30 1999 19,0 4,0 30 2000 21,3 4,4 30 (návrh) Zdroj: ZMOS Graf: Hd |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |