Hospodársky denník
USD41,657 Sk
EUR42,955 Sk
CHF26,808 Sk
CZK1,181 Sk
  Pondelok  22.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Charta je dvojsečnou zbraňou


Rusko vyšlo zo summitu OBSE bolestnejšie skôr ekonomicky
Výsledky sú realistické, aj keď nie oslnivé. Toto hodnotenie nemeckého kancelára Gerharda Schrödera najvýstižnejšie charakterizuje závery summitu OBSE, ktorý sa v piatok skončil v tureckom Istanbule. Jeho vrcholom bolo podpísanie novej Charty európskej bezpečnosti, do istej miery nadväzujúcej na Záverečný akt KBSE z roku 1975 a parížsku Chartu pre novú Európu z novembra 1990. Istanbul mal predovšetkým riešiť novovzniknutú situáciu v Čečensku. Lenže tvrdá kritika, s akou sa malo na ruského prezidenta Borisa Jeľcina vyštartovať, zostala učupená v kúte po Jeľcinovej historickej vete: „Nemáte právo kritizovať Rusko kvôli Čečensku!“ a jeho následnom odchode vo veľkom štýle. Ruská tlač si dokonca mohla dovoliť pretlačiť na svoje stránky aj takú poznámku z „čečenskej diskusie“, že postup Moskvy v boji proti čečenským teroristom podporil určitým spôsobom aj najvyšší predstaviteľ USA B. Clinton. Pravda tiež je, že z 50 bodov deklarácie sa situácia v Čečensku spomína len v jednom, hoci, ako podotkol francúzsky prezident J. Chirac, „ak Rusko nebude aplikovať závery dohôd podpísaných v Istanbule, tak z toho budeme musieť vyvodiť príslušné dôsledky. Prípadnými hospodárskymi a finančnými sankciami proti Moskve by však Západ uškodil najviac už aj tak značne trpiacemu obyvateľstvu Ruskej federácie.“ Aké dôsledky by teda pre Rusko mohlo mať zotrvanie pri vojenskom riešení namiesto prechodu na politický dialóg? Základom deklarácie je „prechod na celosvetovú prevenciu násilných konfliktov, urovnanie existujúcich vojenských sporov a obnova krajín zničených vojnou“ (najmä bývalej Juhoslávie a Kosova, kde bola juhoslovanská opozícia zahrnutá do Paktu stability pre Balkán). V prípade čečenského konfliktu však Charta jasne potvrdila „plné uznanie princípu územnej celistvosti Ruska a odsúdenie terorizmu vo všetkých jeho formách“. A tu si treba všimnúť jedno. Zdôraznenie zásady (vyjadrenej v predchádzajúcich Chartách OBSE), že „každý účastnícky štát má rovnocenné právo na bezpečnosť...“ a že „v rámci OBSE žiadny štát, skupina štátov alebo organizácia nemôže mať žiadnu výnimočnú zodpovednosť za udržanie mieru a stability v regióne OBSE, ani nemôže považovať akúkoľvek časť územia OBSE za sféru svojho vplyvu“, je dvojsečnou zbraňou. Parížska Charta pre novú Európu z roku 1990 tiež tvrdila, že „nebezpečenstvo konfliktov v Európe sa znížilo, stabilitu našich spoločností však ohrozujú iné nebezpečenstvá. Sme rozhodnutí spolupracovať pri obrane demokratických inštitúcií proti porušovaniu nezávislosti, zvrchovanej rovnosti alebo územnej celistvosti účastníckych štátov, teda napríklad proti ilegálnej činnosti za použitia vonkajšieho nátlaku, donucovania a podmaňovania. Bezvýhradne odsudzujeme všetky postupy, metódy a praktiky terorizmu ako zločinné a vyjadrujeme svoje odhodlanie zamerať tak dvojstrannú, ako aj mnohostrannú spoluprácu na jeho zničenie.“ Každá krajina má právo na bezpečnosť a nezasahovanie do vnútorných záležitostí. Aj Rusko. A nie je vari islamský radikalizmus tiahnuci z Čečenska a Dagestanu, ktorý ústami svojich vodcov tvrdí, že „vytvoríme na ruskom území islamský štát,“ a zapáchajúci krvou zo smrti tristo obyvateľov Moskvy a ďalších miest, spomínaným terorizmom? Vari USA, ako zdôraznil premiér V. Putin, nezasahovali rovnako rozhodne a tvrdo, keď odpovedali bombardovaním nimi vytypovaných cieľov v Afrike po tom, čo si tu spolupracovníci Usama Bin Ladína vyhliadli dve veľvyslanectvá USA? A ak nie je čečenský konflikt, ako povedal prezident USA B. Clinton, výslovne iba vnútorná záležitosť Ruska, musí byť rovnaké meradlo použité vždy a proti každému („Všetky záväzky OBSE bez výnimky sa týkajú rovnocenne všetkých účastníckych štátov...“). Lenže ani generálny tajomník OBSE Ján Kubiš nepoprel, že kritická lupa dopadá len na východnú Európu, a nie napríklad na taký severoírsky konflikt či Francúzsko a Španielsko, ktoré, pokiaľ ide o jazykové práva, na tom najpríkladnejšie vonkoncom nie sú. Istanbulská Charta je oproti predchádzajúcim dokumentom OBSE rozdielna v spôsobe riešenia konfliktov. Záverečný akt z roku 1975 žiadal, ak nebude možné použiť mierové prostriedky na urovnanie konfliktu (rokovanie, urovnanie, arbitráž atď.), iné mierové prostriedky, na ktorých sa krajiny dohodnú (Zásada V). Parížska Charta z roku 1990 prešla na „zdržanie sa hrozby silou a usilovanie sa o hľadanie účinných postupov politickými prostriedkami, avšak v súlade s medzinárodným právom“. Tretia zásada istanbulskej Charty už na piedestál medzinárodného práva kladie ľudské práva, hoci „plné rešpektovanie ľudských práv vrátane práv národnostných menšín... nemôže podkopávať, ale posilňuje územnú celistvosť a suverenitu...“, a štvrtou (Spoločné nástroje) uznáva, že „schopnosť rýchleho rozmiestnenia civilných a policajných expertov je základnou podmienkou na predchádzanie konfliktom, riešenie kríz a obnovu po konfliktoch.“ Hoci je správne riešiť konflikt politicky a nasadzovať sprostredkovateľov, s čím Rusko súhlasilo, OBSE stále nesmie skĺzavať do vojenského riešenia. Hocako, Moskva sa môže tváriť ukrivdene. OBSE, ktoré považuje za jediného ochrancu bezpečnosti v Európe, ho nielen pranierovalo za Čečensko, ale na jeho summite sa muselo Rusko prizerať aj štrnganiu si so šampanským prezidentov USA, Turecka, Azerbajdžanu, Gruzínska, Kazachstanu a Turkménska po podpise dohody o výstavbe ropovodu Baku-Ceyhan, ktorou mu odstavili kohútik do Európy s kaspickou ropou. A to je ďalší dôkaz, že sa s ním v strategickej oblasti nepočíta. Slávka Blazseková

Počasie

Na našom území očakávame prevládanie nepriaznivého vplyvu počasia výraznejšej intenzity. Častejší je pocit nespokojnosti, nervozity, malátnosti až depresie, môže dôjsť k narušeniu koncentrácie. Pri telesnej a duševnej námahe nastáva rýchlejšie únava. Vyššia môže byť záťaž srdcovo-cievneho systému, predpokladáme intenzívnejšie reumatické ťažkosti, bolesti hlavy, starších poranení a výskyt fantómových bolestí. Zhoršený môže byť priebeh ochorení dýchacieho, prípadne zažívacieho systému.Zajtra možnosť čiastočného ústupu zdravotných ťažkostí podmienených počasím. (zč)

Dnes bude cez deň od juhozápadu na horách a miestami aj v nižších polohách postupne polojasno a zrážky len ojedinele, na východe prevažne zamračené a na mnohých miestach sneženie, v nížinách prechodne aj dážď. Najvyššia denná teplota -2 až 2 stupne. Teplota na horách vo výške 1500 m -3 stupne. Severozápadný až severný vietor 2 až 5 m/s.V utorok a stredu bude veľká oblačnosť až zamračené a miestami sneženie, v stredu na západe v nižších polohách dážď. Najnižšia nočná teplota -2 až -6, v dolinách miestami okolo -10 stupňov. Najvyššia denná teplota -2 až 2, v stredu na juhozápade 3 až 6 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 7.11 a zapadne o 16.04 hod.

Amsterdamoblačno7
Atényprehánky17
Belehraddážď so snehom4
Berlínzamračené3
Bratislavaslabé sneženie1
Bruseloblačno6
Budapešťsneženie1
Bukurešťdážď8
Frankfurtpolojasno4
Helsinkioblačno-3
Istanbulpolojasno18
Kodaňpolooblačno6
Kyjevdážď4
Lisabonpolojasno13
Londýnprehánky7
Madridoblačno9
Milánopolojasno6
Moskvasneženie-4
Osloprehánky dažďa so snehom2
Parížpolooblačno5
Prahapolojasno0
Rímdážď11
Sofiaoblačno13
Štokholmsneženie0
Varšavaoblačno-1
Viedeňzamračené1
Záhrebdážď so snehom2
Ženevazamračené2

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.