|
|
||||||||||||||||
| Utorok 23.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
Čo si nevybavíme sami, to nemáme - tvrdia starostoviaPoznatky o vzťahu občanov k samospráve a pripravovanej reforme verejnej správy z doterajších diskusií .Po siedmich odborno-diskusných stretnutiach o modernizácii a reforme verejnej správy v SR je dosť zreteľné, že ochota predstaviteľov územnej samosprávy prevziať kompetencie je väčšia než spokojnosť so súčasným stavom. Konštatovanie z titulku naozaj nie je ojedinelé. Volení predstavitelia obcí a miest sú často v situácii, že keď najbližšiu pomocnú ruku nájdu na konci svojho ramena... Samosprávy sú v prístupe k záležitostiam občanov dynamickejšie, oveľa väčšmi sú späté s ich potrebami a záujmami než predstavitelia štátnej správy. Možno je to celkom prirodzené tlak obyvateľov ich núti k aktívnemu prístupu, k hľadaniu možností, k iniciatíve, k využívaniu všetkých, aj tých nie práve hviezdnych šancí. Mestá a väčšie obce priamo cítia nedostatok právomocí, sú personálne, organizačne i technicky lepšie vybavené a pripravené na zmeny. Svojím prístupom a ambíciami stelesňujú základný princíp veď čo by to bola za samospráva, keby nechcela svoje záležitosti spravovať sama? Opatrnejšie k prijímaniu kompetencií sú zatiaľ, čo je iste pochopiteľné, predovšetkým menšie obce. Nie je to prístup ojedinelý a tiež má svoje opodstatnenie. Mestá a obce už niekoľkokrát ťahali za kratší koniec a pri reforme tohto rozsahu si treba dobre premyslieť všetky okolnosti a podmienky. Spomedzinavrhovaných kompetencií, ktoré rámcovo schválila aj vláda, sa diskutuje veľa o školstve, o hospodárskych službách, o kompetenciách v sociálnej oblasti, v životnom prostredí, územnom a stavebnom konaní. Patria totiž k najnáročnejším na zabezpečenie. Slovensko je krajinou malých a ešte menších obcí. Sú ich celé stovky, ale keď budú nositeľmi právomocí a zodpovednosti, musí sa nájsť spôsob, aby ich mohli vykonávať efektívne a kvalitne. Pri hľadaní vhodného modelu sa uvažuje o miestnych správnych jednotkách alebo o integrovaných úradoch. Princíp spočíva v tom, že v samosprávnych úradoch sa budú vykonávať kompetencie spoločne pre viac obcí, pretože je to tak lacnejšie a efektívnejšie, avšak jednotlivé obce nestratia svoje postavenie a svoje právomoci. Nepôjde o strediskové obce z minulosti, pretože tie územná samospráva svorne odmieta. V súvislosti s presunom kompetencií sa všetci bez rozdielu zhodujú na tom, že nový spôsob financovania verejnej správy bude limitujúcou podmienkou úspešnosti. V tejto etape už zrejme málokto prechováva nádeje, že štát odovzdá kompetencie územnej samospráve v úplnom poriadku, ale bolo by absolútne neprijateľné, aby štát odmietol s presunom kompetencií presunúť aj patričné finančné prostriedky. Výkon kompetencií aj teraz niečo stojí a hoci prostriedkov niet nazvyš, v štátnom rozpočte na rok 1998 bolo na ne vyčlenených približne 43 miliárd korún. Ak pripočítame súčasné rozpočty obcí a miest, územná samospráva na miestnej a regionálnej úrovni by v budúcnosti mohla (mala) rozhodovať o približne 70 miliardách korún. Pred realizáciou prvých krokov reformy by malo byť jasné, ako bude v budúcnosti financovaná celá verejná správa, kto a ako bude rozhodovať o verejných rozpočtoch. Tie budú mať tri zložky štátny rozpočet, rozpočet samosprávy vyšších územných celkov a rozpočet miestnej samosprávy. Vari najčastejšia je obava, že o všetkých troch zložkách bude rozhodovať Národná rada SR keby sa situácia podobala tej, v akej sa dnes rozhoduje o kapitole miestnych rozpočtov, bola by to hotová katastrofa. Poslanci NR SR, mimochodom, nedisponujú veľmi dobrým kreditom. Okrem toho, že sú málo spätí s územím Slovenska, že nedokážu obsiahnuť reálne potreby samosprávy, zaznieva na každom jednom stretnutí aj obava z ich rozhodovania o reforme. Málokto verí, že budú rozhodovať vecne, že budú rešpektovať poznatky územnej samosprávy a že väčšmi než k potrebám občanov a krajiny sa nepriklonia k politickým požiadavkám svojich strán a hnutí. Dosť zlá vizitka pre zákonodarný zbor... Organizátori stretnutí chcú poznať aj názory na to, čo ich účastníci považujú v reforme verejnej správy za najkomplikovanejšie. Najčastejšie odpovede znejú: nedoriešené financovanie, presadzovanie záujmu politických strán, nekompetentné rozhodovanie poslancov NR SR. Bohužiaľ, avšak nielen pre nich. Ak sa o zásadných krokoch reformy nerozhodne začiatkom roku 2000, je pravdepodobné, že bude odsunutá opäť o niekoľko rokov. Je Slovensko dosť bohaté na to, aby opäť otáľalo? Kedy je vhodný čas na reformu verejnej správy? Neviem, či existuje správna odpoveď. Ak krajina prosperuje, občania i systém inštitúcií ľahšie znesú zmeny. Ale potrebujú ich tak veľmi, keď sa im dobre darí? Na druhej strane, ak je krajina v ekonomickej a inej núdzi, najmä jej občania ťažko nesú ďalšiu záťaž v podobe zmien, reorganizácií, vytvárania nových vzťahov a štruktúr. Ale nepotrebujú zmeny a iný systém inštitúcií práve na prekonanie ťažkostí? Jednoznačnú odpoveď nedáva nikto, ale názory sa skôr prikláňajú k dynamickému postupu. Keď sú zmeny potrebné, keď sa súčasná forma spravovania verejných vecí stala brzdou, potom sa do reformy pustime čo najskôr. Diskusné stretnutia sú pre organizátorov ZMOS, splnomocnenca vlády SR pre reformu a zahraničného partnera, Kanadský urbanistický inštitút zdrojom pozitívnej motivácie do tej miery, do akej prevažuje proaktívny, pozitívny prístup, vedomie zodpovednosti a záujem o veci verejné (teda tiež naše). To, našťastie, platilo na väčšine podujatí. Účastníci, či ich už zaradíme k odbornej alebo k tzv. laickej verejnosti, prichádzajú väčšmi preto, aby vyjadrili svoj názor, než aby vyjadrili svoj hnev. Hoci niekedy vnímajú problémy iba zo svojho osobného a miestneho hľadiska, slúži im ku cti, že pozorne počúvajú a usilujú sa pochopiť aj argumenty, zohľadňujúce celok a prekračujúce jednotlivosti. Na stretnutiach sa viackrát hovorilo o tom, že Slovensku chýba systematická a kvalifikovaná výchova k občianstvu. Absentuje výchova k porozumeniu, tolerancii, k vedomiu spoločných záujmov a spoločných problémov, málo sa posilňuje vedomie občanov o tom, že práve oni sú zdrojom moci, mlčí sa o tom, že silná preferencia osobných a lokálnych výhod môže škodiť celku. Diskusné stretnutia sú aj v tomto smere lastovičkou o koncepcii reformy verejnej správy, ktorá síce nie je všeliekom, ale pre krajinu má kľúčový význam, sa diskutuje ešte pred jej schválením. Možno to raz nebude také nezvyčajné. Oľga Gáfriková |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |