Daň z príjmov zo závislej činnosti
Otázky faxujte na číslo 07/6381 0413, píšte a mailujte na adresu redakcie Zamestnávame občana ČR. Je daňovým nerezidentom. Nevieme, či mu môžeme odpočítavať z príjmu 300 Sk paušál. - Nárok na paušál (300, resp. 380, resp. 800 Sk a 500 Sk) má každý zamestnanec za predpokladu, že má podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. Zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v ustanovení § 6 ods. 12 nerozlišuje na tieto účely, či ide o rezidenta alebo nie. Starobný dôchodca nám sprostredkuje výhodný obchod. Ako jeho odmenu zo sprostredkovania zdaníme, keď ide o sumu nad 100 tis. Sk? Môžeme aplikovať ročnú sadzbu dane (ako pri jednorazovej mzde), ak sa rozhodneme pre uzatvorenie dohody o vykonaní práce? Musíme odviesť aj poistné? - Spôsob zdanenia tohto príjmu bude závisieť od toho, na základe akého právneho vzťahu bude vyplatený, t. j. o aký druh príjmu pôjde (či pôjde o príjem zo závislej činnosti alebo ostatný príjem). Predpokladám, že nejde o podnikateľa, ktorý by mal živnosť na sprostredkovanie (vtedy by išlo o príjem zo živnosti, ktorý by sa vyplatil bez zdanenia). Ak odmenu vyplatíte napr. na základe dohody o vykonaní práce, ide o príjem zo závislej činnosti. Tento sa musí zdaniť v čase výplaty preddavkom na daň podľa mesačnej daňovej tabuľky. Ročnú sadzbu dane nemožno uplatniť, pretože nejde o jednorazovú mzdu (§ 40f ods. 4 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov). Preddavok z jednorazovej mzdy sa zráža z príjmu oddelene od ostatnej mzdy. V tomto prípade ostatná mzda - predpokladáme - nie je. Nič však nebráni tomu, aby si tento dôchodca príjem daňovo vyrovnal po skončení roka. Buď v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo pri podaní daňového priznania. Pravdepodobne mu vznikne preplatok na dani, pretože mesačná tabuľka má pomerne rýchlu progresivitu. Poistné z tejto odmeny (dohoda o vykonaní práce) nie je potrebné odviesť. Ak by ste však odmenu vyplatili na základe sprostredkovateľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (§ 774 a ďalšie), išlo by o ostatný príjem, ktorý by ste vyplatili v brutto výške (bez zdanenia). Splnením ohlasovacej povinnosti o výške príjmu na daňový úrad podľa trvalého pobytu prijímateľa sa vaša povinnosť v tomto prípade končí. Daňovník si tento príjem uvedie do daňového priznania a zdaní sám. Zamestnanec má prechodný pobyt v Trnave (kde je sídlo našej firmy) a trvalý pobyt v Žiline. Na víkendy dochádza domov (do Žiliny). Ak má na pondelok určenú pracovnú cestu do Bratislavy, odkiaľ mu môžeme preplatiť cestovné výdavky, ak ide o tieto situácie: a) zamestnanec preruší cestu v Trnave (ide na prechodné bydlisko) a fakticky odtiaľ odcestuje do Bratislavy (za niekoľko hodín; nejde o prestup napr. z vlaku na vlak) alebo b) zamestnanec odcestuje priamo zo Žiliny na miesto pracovnej cesty? - Situácia a): V tomto prípade by sme cestu zo Žiliny do Trnavy považovali za súkromnú (tak predsa cestuje každý pondelok do práce). Za začiatok pracovnej cesty by bolo vhodné považovať Trnavu. To znamená, cestovné náhrady zaplatiť až od Trnavy. Situácia b): Ak je v príkaze na pracovnú cestu určený jej začiatok v Žiline, nevidím dôvod, prečo by sa nemohli cestovné náhrady zaplatiť v preukázanej výške v tomto prípade priamo zo Žiliny. Som súkromný podnikateľ. Ak som v priebehu roka vyplatil na dohody o vykonaní práce odmeny vyššie ako 3000 Sk, dostal som informáciu, že musím tieto príjmy nahlásiť na daňový úrad. Je to pravda? Išlo len o príležitostné práce brigádnikov. - Tento príjem nie ste povinní nahlasovať na daňový úrad. Ohlasovacia povinnosť podľa § 32 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa na tento druh vyplateného príjmu nevzťahuje. Ide totižto o príjem zo závislej činnosti, ktorý mal byť zdanený preddavkom na daň. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na príjmy, ktoré sú vyplatené fyzickým osobám bez zdanenia. S niektorými zamestnancami, ktorí u nás pracujú na pracovný pomer, máme niekedy uzatvorenú i dohodu o vykonaní práce (na pár hodín týždenne). Ako máme po skončení mesiaca zdaniť celkový príjem týchto zamestnancov (spolu všetky príjmy alebo oddelene)? Odvody (poistné) do fondov máme odvádzať len z príjmov na základe pracovného pomeru alebo aj z dohôd (t. j. z úhrnu týchto príjmov)? Ako máme postupovať? Zamestnanci majú u nás podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti. - Ak majú u vás zamestnanci dva druhy príjmov (na základe pracovného pomeru a dohody o vykonaní práce), príjmy je potrebné spočítať a zdaniť spolu (preddavkom na daň podľa mesačnej daňovej tabuľky). Nie je možné oddelene zdaniť jednotlivé druhy týchto príjmov (napr. príjem na dohodu o vykonaní práce 10-percentnou sadzbou dane). Oba sú príjmom zo závislej činnosti. Pokiaľ ide o tzv. povinné poistné, toto ste povinní odviesť len z príjmu, ktorý plynie zamestnancom na základe pracovného pomeru. Z príjmu na dohodu o vykonaní práce odvod nemáte povinnosť vykonať. Konkrétne príjem zdaníte tak, že spočítate dva čiastkové základy dane (z pracovného pomeru, ktorý znížite o príslušné poistné a paušály a z dohody v brutto výške). Celkový čiastkový základ dane znížite o nezdaniteľnú časť (1750 Sk, na deti, invaliditu) a zdaníte bežne mesačným preddavkom na daň. Dagmar Piršelová
|
|
| Amsterdam | oblačno | 8 |
| Atény | polooblačno | 22 |
| Belehrad | oblačno | -2 |
| Berlín | zamračené | 2 |
| Bratislava | veľká oblačnosť | 1 |
| Brusel | oblačno | 9 |
| Budapešť | zamračené | 0 |
| Bukurešť | polooblačno | 8 |
| Frankfurt | sneženie | -1 |
| Helsinki | sneženie | -3 |
| Istanbul | dážď | 17 |
| Kodaň | zamračené | 3 |
| Kyjev | dážď | 4 |
| Lisabon | oblačno | 12 |
| Londýn | veľká oblačnosť | 7 |
| Madrid | polooblačno | 10 |
| Miláno | oblačno | 4 |
| Moskva | zamračené | -7 |
| Oslo | zamračené | 0 |
| Paríž | oblačno | 5 |
| Praha | oblačno | 3 |
| Rím | polojasno | 14 |
| Sofia | oblačno | 8 |
| Štokholm | zamračené | 0 |
| Varšava | oblačno | 0 |
| Viedeň | veľká oblačnosť | 1 |
| Záhreb | polojasno | 2 |
| Ženeva | sneženie | 0 |
|
|
|
