|
|
||||||||||||||||
| Utorok 23.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Výzva do budúcnostiVýdavky postupne krátiť V posledných týždňoch sa mierne pozitívne zmenilo hodnotenie SR ratingovými agentúrami, vláda po dlhých diskusiách prijala návrh zákona o rozpočte na budúci rok, na slovenskom medzibankovom trhu klesajú úrokové sadzby, konečne sa rozhýbala reštrukturalizácia niektorých bánk, dúfajme, že aj podnikov. Na druhej strane výkonnosť slovenskej ekonomiky stále pokrivkáva, Národná banka Slovenska nemá kompletnú Bankovú radu a viceguvernéra a pod. O týchto, ale aj o iných problémoch, sme sa pozhovárali s podpredsedom vlády Ivanom Miklošom. V posledných dvoch týždňoch zmenili dve popredné svetové agentúry rating SR z negatívneho na stabilný. Ste s tým spokojný? Niektorí politici totiž očakávali viac. - Samozrejme, že som. Nik totiž nemôže očakávať, že sa prekročia dve, tri hranice naraz. Najmä cesta hore, po predchádzajúcom páde, je vždy ťažšia, To, že ratingové agentúry zmenili výhľad z negatívneho na neutrálny potvrdzuje, čo sa nie veľmi vníma na Slovensku, že dosiahnuté makroekonomické výsledky, ktoré nechcem preceňovať, sú dobré. Na druhej strane, je to vo väčšej miere výzva do budúcnosti, a nie dôvod na uspokojenie. Je síce pravda, že makroekonomické ukazovatele sa zlepšili, avšak v bežnom živote občana prevláda skôr pesimizmus. Rastie nezamestnanosť, inflácia, počet krachujúcich podnikov, klesá výkonnosť ekonomiky. - Nik neočakával, a my sme ani netvrdili, že v prvom období bude klesať nezamestnanosť. V koncepcii strednodobej hospodárskej politiky je jasne napísané, že roky 1999 - 2000 budú rokmi stabilizácie, obratu, rokmi štartovania reštrukturalizácie a zintenzívnenie reštrukturalizácie vo finančnom, najmä však v podnikovom sektore. Samozrejme, že to prinesie aj dočasné zvýšenie nezamestnanosti. Dôležité je, či vytvárame predpoklady na to, aby sa tieto problémy riešili, teda aby vznikali nové pracovné príležitosti. Myslím si, že najdôležitejšie predpoklady, ako napríklad znižovanie úrokových sadzieb, zlepšovanie podmienok na podnikanie, na vznik nových subjektov, prílev zahraničných investícií alebo podmienky na ich prílev sa zlepšujú. Znižuje sa daňové zaťaženie malých a stredných podnikateľov nielen systémom paušálnych daní atď. Teda to, že dočasne rastie nezamestnanosť, vôbec nedokazuje, že sa nerobí ekonomická politika, ktorá ide správnym smerom. Treba mať na pamäti, že vždy existuje isté oneskorenie, a to najmä v oblasti zamestnanosti. Pokladáte za reálne dosiahnuť koncom funkčného obdobia vlády mieru nezamestnanosti okolo 10 percent, ako je to formulované vo vládnom programe. - Je reálne, aby nezamestnanosť v rokoch 2001 - 2002 klesala, čo považujem za kľúčové. Druhá vec je, aká je reálna nezamestnanosť, napríklad koľko ľudí pracuje načierno atď. Nepovažujem za kľúčové, či to bude 11 alebo 12, či 13 percent, ale či naštartované tendencie budú zakladať podmienky na dlhodobý pokles nezamestnanosti. Ste spokojný s návrhom zákona o štátnom rozpočte na budúci rok, ktorý schválila vláda? - Som spokojný s tým, ako bol určený rámec na deficit štátneho rozpočtu 18 mld. Sk verejných financií v objeme 28 mld. Sk. Menej môžem byť s tým, že bez prijatia dodatočných opatrení bude veľmi ťažké predsavzatie naplniť. Iná cesta, ako sa zvolila, zrejme nebola, treba však povedať, že bude nevyhnutné, aby sa výdavky rozpočtu v nasledujúcich rokoch postupne a významne krátili. V príjmovej časti už nie sú rezervy po navrhovanom zvýšení niektorých spotrebných daní nie je priestor na ďalšie zvýšenie daňového zaťaženia. Teda riešenie je najmä na strane výdavkov. Zároveň však treba povedať, že napätie vo verejných financiách je do značnej miery výsledkom zdedeného stavu splatné úroky štátneho dlhu dosiahnu v tomto roku 25 mld. Sk, splatné záruky štátu za úvery poskytnuté podnikateľskému sektoru, pri ktorých je reálne riziko ich nesplácania dlžníkmi, budú tvoriť 10 - 13 mld. Sk (celkový objem štátnych záruk splatných v tomto roku je 19,9 mld. Sk). Len na to budeme musieť vynaložiť takmer 40 mld. Sk, ktoré - nebyť dedičstva najmä po poslednej Mečiarovej vláde - sme mohli dať do sociálnej sféry, zdravotníctva, školstva. Alebo sme mohli o toľko znížiť alebo zrušiť niektoré priame dane, napríklad daň z príjmu právnických alebo fyzických osôb. V rámci týchto obmedzení nebolo možné prijať iný rozpočet, ako sa prijal. Je tu však aj ďalšia oblasť, s ktorou vôbec nie som spokojný a kde bude nevyhnutné veľmi rýchlo konať. A tou je štruktúra rozpočtu, najmä na výdavkovej strane. Jednoducho sa už nedá ďalej ísť tým istým spôsobom ako doteraz. Nemožno plošne škrtiť v rámci štruktúry, ktorá tu vznikla a ktorá je často nelogická. Vznikla totiž zotrvačnosťou ešte z obdobia, keď niektoré rezorty riadili tisíce podnikateľských subjektov. Napriek tomu, že absolútna väčšina z nich je v privátnych rukách vyše 80 % HDP produkuje súkromný sektor neznížil sa, ale naopak, zvýšil sa počet zamestnancov rezortov, ktoré tieto podniky riadili. V centrálnej štátnej správe sa napríklad nezohľadnil presun právomocí na krajské a okresné úrady. Samozrejme, že znižovanie počtu pracovníkov v štátnej správe je nevyhnutné robiť diferencovane, žiaľ, v rezortoch nebola vôľa ani na to. Aj preto som navrhol, aby sa v spolupráci s ministerstvom financií a ďalšími rezortmi pripravil audit činnosti štátnej správy, rozpočtových a príspevkových organizácií, ale aj finančných tokov s tým spojených. Výsledkom by mal byť návrh na diferencované znižovanie. Nemalo sa to už urobiť skôr? - Malo, najmä sme nemali mať štyri roky 1994 1998, keď sme išli opačným smerom, a dnes musíme reformovať verejnú správu, ktorá v týchto rokoch značne narástla. Nemal som na mysli predchádzajúce roky, ale rok súčasnej vlády. - Bol predpoklad a ja som veril, že jednotlivé rezorty budú k tomu pristupovať oveľa aktívnejšie a uvedomia si dôležitosť tohto problému, žiaľ, nestalo sa tak. Napriek tomu, že uplynul krátky čas od prijatia balíčka, môžete zhodnotiť jeho prínos? - O prínose možno hovoriť už i teraz, napokon ho vyjadrujú aj zmenené ratingy a pozitívne hodnotenie Európskej komisie, Svetovej banky a MMF. Znížili sa extrémne aj priemerné úrokové sadzby pri financovaní štátneho dlhu, klesá deficit obchodnej bilancie, klesá aj fiškálny deficit, aj keď nie tak, ako by sme si predstavovali. Rovnováha je však veľmi krehká, navyše dosiahla sa dovoznou prirážkou a zvýšením daňového zaťaženia, a preto je nevyhnutné pokračovať v znižovaní výdavkov. Okrem toho, dovozná prirážka je veľmi nebezpečný liek, nelieči totiž príčinu choroby. Dovozná prirážka sa navyše v priebehu roka a pol zruší. - Aj preto si myslím, že by bolo veľmi užitočné vrátiť sa k diskusiám či zvýšiť DPH, alebo zaviesť dovoznú prirážku. Ukazuje sa jasná falošnosť presvedčenia - dovozná prirážka je fajn a DPH je zlé. Je to presne naopak. Zdá sa, že termíny, ktoré schválila vláda v Návrhu programu reštrukturalizácie vybraných bánk a reštrukturalizácie podnikového sektora sú ohrozené. - V privatizácii musíme dosiahnuť zásadnejší pokrok. Celý proces, najmä však privatizácia bánk, sa musí zrýchliť. Nedodržiava sa ani termín privatizácie telekomunikácií, a preto sa chcem na tieto problémy sústrediť. Privatizácia IRB, ktorá bola reštrukturalizovaná a vyčistená, by už nemala byť problémom. Vyriešenie problému VÚB a Slovenskej sporiteľne bude náročnejšie. Predpokladám však, že najneskôr v prvej polovici roku 2001 bude vyriešený aj tento problém. Štatistické údaje svedčia o tom, že nerovnováha v obchode s Ruskou federáciou sa prehlbuje. Vidíte reálne možnosti na jej odstránenie? Napokon, je to i jedna úloha vládneho programu. - Obchodnú bilanciu s Ruskou federáciou nepovažujem za zásadný problém. Napokon, naše pasívne saldo bolo v nedávnej kríze výhodou a zrejme, vzhľadom na nestabilitu ruského trhu, aj zostane. Veľký objem dovozov z Ruska, ide najmä o suroviny, je prinajmenšom akceptovateľný, pretože aj nákladovo je výhodnejší ako z iných teritórií. Navyše, nevyvážená bilancia s jednou krajinou nie je problém, rozhoduje celková obchodná bilancia. Menej potešiteľný je pokles obchodnej výmeny s Českou republikou. - Je to zvláštny fenomén, do istej miery však prirodzený, pretože väzby medzi ekonomikami SR a ČR boli do istej miery nadštandardné. Dnes je obchodná výmena postavená na inom základe. Za negatívne však možno považovať, že colná únia, a to platí i o združení CEFTA, sa nerozširuje, nezintenzívňuje, skôr akoby vyprchávala. Pokles obchodnej výmeny s ČR však môže byť spojený s recesiou v Česku, takže oživenie českej ekonomiky, v ktoré verím, by sa mohlo prejaviť vo zvýšení vzájomnej obchodnej výmeny. Zlé jazyky tvrdia, že v SR klesá objem priamych zahraničných investícií. - Nedá sa povedať, že ich objem klesá. Je síce pravda, že v prvom tohtoročnom polroku bol ich objem nižší ako v rovnakom čase vlani, avšak pri doterajšom malom objeme zahraničných investícií to nie je relevantné. Takéto výkyvy boli aj v predchádzajúcich rokoch a tohtoročný polročný objem nie je najnižší, takže z tohto hľadiska je akékoľvek hodnotenie predčasné. Navyše, máme signály, že zahraniční investori rokujú o vstupe do SR. Nepopieram, že sme očakávali vyšší prílev, avšak po finančných krízach klesol záujem investorov o všetky tranzitívne ekonomiky. Výnimkou sú iba členovia NATO a krajiny zaradené do prvej skupiny pridruženia. Aj preto verím, že po rozhodnutí helsinského summitu preradiť SR do prvej skupiny pridruženia a vstupe do OECD v budúcom roku sa situácia významne zmení k lepšiemu. Kľúčový bude i vstup do NATO. Vstup do OECD sa ťahá už niekoľko rokov. Kde sú najväčšie prekážky? - Na začiatku sme boli presvedčení, že v tomto roku budeme členmi OECD. Avšak po tom, čo OECD pod vplyvom ekonomických a finančných kríz v krajinách, ktoré iba nedávno vstúpili do tejto organizácie (napríklad Kórejská republika, ČR a pod.), sprísnila kritéria, možno povedať, že vôbec nemeškáme. Škoda, že sme nevyužili šancu v predchádzajúcich rokoch, keď kritériá neboli také prísne. Možno však povedať, že SR je jediná krajina, ktorá má v krátkom čase reálnu šancu stať sa členom OECD - náš pokrok je i v tejto organizácii vnímaný pozitívne. Čaká nás však ešte veľa práce pri novelizácii radu zákonov. Ste spokojný s tempom, akým sa novely jednotlivých zákonov, prípadne nové zákony pripravujú? Napríklad zákon o konkurze a vyrovnaní. - Všetci si vieme predstaviť rýchlejší postup. Na druhej strane, keď si uvedomíme, čo všetko nám zostalo v krátkom čase vyriešiť pri zdedenej štátnej správe a jej výkonnosti ... Normálne by mal problém vyzerať takto: príde politicko-ekonomické zadanie, napríklad v konkurzoch potrebujeme zvýšiť priechodnosť, funkčnosť, rýchlosť, objektívnosť procesu a štátna správa návrh vypracuje. Takto to, žiaľ, nefunguje. Navyše, často nestačí meniť iba jeden zákon, ale celú sústavu, aby systém zostal konzistentný. Takže problém je zložitý a aj preto trvá dlhšie. Ale napríklad experti Svetovej banky tvrdia, že postupujeme rýchlo. Urobili rezortní ministri dosť pre to, aby sa výkonnosť štátnej správy zmenila? - Nedá sa paušalizovať, ale v zásade platí, že neurobili. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
