Málo činov, veľa slov Komentuje Peter Višváder Má ale dobré nervy, tá naša ministerka financií B. Schmögnerová. Iba tak totiž môže označiť deficit štátneho rozpočtu za tri štvrťroky vo výške 12,4 mld. Sk (82 % plánu) za priaznivý. Pretože na konci roku príjmy zreteľne nevzrastú, naopak túto tendenciu majú výdavky. A pritom argumentuje tým, že za rovnaké obdobie minulého roka dosiahol priebežný schodok 105,6 % plánu. Koľko politiky je v takejto argumentácii! Je v záujme nás všetkých, aby ministerka mala pravdu a SR dodržala plánovaný schodok rozpočtu. Problém je v tom, že spomenuté medziročné zlepšenie a schodok, ktorého súčasné hodnoty aj tak časovo predbiehajú normálny vývoj, je iba výsledkom ustavičného zvyšovania príjmov, najmä daní, a nie obratných ekonomických manévrov vlády. Ani to však zatiaľ nestačí na dosiahnutie plánovaného schodku štátneho rozpočtu na konci roka. Jeho vývoj je výzvou na ďalšie zvýšenie príjmov alebo redukciu výdavkov. Prvá cesta je krátkodobá, vyčerpaná a z hľadiska časového obdobia nemožná. Nevidno to len na hneve ľudí, ktorý už dosiahol hranicu, a teda táto cesta je politicky nemožná, ale najmä na číslach. K 30. septembru dosiahli daňové príjmy štátneho rozpočtu iba 61 % plánovaného objemu, teda 16,8 mld. Sk. A čo je dôležité, zvrátil sa doteraz vždy pozitívny vývoj výberu dane z príjmov aj u fyzických osôb, keď k rovnakému dátumu dosiahol iba 68 %. Isteže, zodpovední môžu, tak ako doteraz, siahnuť k známej argumentácii, že na svedomí to majú podvodníci a ľudia nechcú platiť dane. Ale dokedy bude možné touto demagógiou zakrývať neschopnosť redukovať výdavky a komu takéto argumenty pomôžu? Verme, že ministerka vie, o čom hovorí, keď z očakávaného viazania rozpočtových výdavkov vo výške 4 % v druhom polroku upustila. Podľa nej nie sú kryté výdavky vo výške 2 mld. Sk a 1,27 mld. Sk už ministerstvo financií má z úspor kapitoly štátneho dlhu, ministerstva práce a všeobecnej pokladničnej správy. Je teraz otázka, nakoľko je tento krok poplatný politickým obavám z časovanej bomby finančne málokrvných a vyhrážajúcich sa rezortov školstva a zdravotníctva a nakoľko má výdavky pod kontrolou. Nech je tak alebo onak, čísla nepustia a celkom určite bude treba hľadať ďalšie zdroje úspor na strane výdavkov. Na tejto strane kurtu je teda konečný výsledok, udržanie alebo prekročenie schodku štátneho rozpočtu. No zatiaľ tu platí: málo činov, veľa slov.
|
Amsterdam | oblačno | 8 |
Atény | oblačno | 15 |
Belehrad | zamračené | 0 |
Berlín | zamračené | 1 |
Bratislava | veľká oblačnosť | 1 |
Brusel | polojasno | 5 |
Budapešť | sneženie | 0 |
Bukurešť | sneženie | 1 |
Frankfurt | sneženie | 0 |
Helsinki | sneženie | -2 |
Istanbul | oblačno | 10 |
Kodaň | zamračené | 3 |
Kyjev | sneženie | 0 |
Lisabon | polooblačno | 12 |
Londýn | oblačnosť | 7 |
Madrid | oblačno | 10 |
Miláno | oblačno | 5 |
Moskva | zamračené | -7 |
Oslo | zamračené | 0 |
Paríž | oblačno | 5 |
Praha | oblačno | 3 |
Rím | polojasno | 12 |
Sofia | sneženie | 0 |
Štokholm | zamračené | 0 |
Varšava | sneženie | -1 |
Viedeň | veľká oblačnosť | 2 |
Záhreb | oblačno | 0 |
Ženeva | sneženie | 0 |
|
|
|