|
|
||||||||||||||||
| Streda 24.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Politické strany - nevyhnutné zlo?Financovanie je najslabšou časťou právnej úpravy Existujú nedemokratické štáty s politickými stranami, ale neexistujú demokratické štáty bez politických strán. Občania neraz vnímajú tieto subjekty v podstate ako zbytočné. Neraz nechápu, prečo náš, ale nie len náš politicko-spoločenský systém je takpovediac v područí politiky, prečo o záležitostiach štátu nerozhodujú nezávislí odborníci, ale strany, ich kabinety, koaličné rady atď. Vo svete bolo niekoľko pokusov ako inak riadiť štát. Vždy sa však ukázalo, že bez politických strán to nejde, sú takpovediac pre mnohých nevyhnutným zlom. Ako uvádza vo svojej útlej, ale o to významnejšej publikácii Právna úprava politických strán na Slovensku, ktorá nedávno vyšla z pera riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV JUDr. Eduarda Báránya, CSc. za prispenia Nadácie Friedricha Eberta, politické strany sú nevyhnutné na fungovanie modernej i postmodernej demokracie (viaceré použité fakty sme prevzali z tejto publikácie - pozn. Hd). Niečo z histórie V postmodernej dobe združujú politické strany iba malé percento občanov. Náznaky politických strán možno vidieť v niektorých stredovekých mestách, v britskom parlamente i v Národnom zhromaždení z dôb francúzskej revolúcie. Súčasná naša právna úprava politických strán vznikla z česko-slovenskej tradície. Tá nadviazala na rakúsku prax. Rakúske právo ignorovalo existenciu politických strán, hoci zohrávali čoraz väčšiu úlohu. Prvá komplexná úprava politických strán na našom území pochádza z decembra 1938. Logiku povoľovacieho režimu, keď bol na založenie strany potrebný predbežný súhlas štátneho orgánu, doviedla do krajnosti právna úprava z obdobia vojnového slovenského štátu. Podľa ústavy sa slovenský národ mal podieľať na štátnej moci prostredníctvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a národnostné skupiny (menšiny) prostredníctvom registrovaných politických strán. HSĽS bola teda stranou ex constitutione a strany národnostných skupín mali vzniknúť až registráciou. Politické strany v Česko-Slovensku ostali ešte niekoľko desaťročí bez komplexnej právnej regulácie. Ústava 9. mája z roku 1948 o politických stranách mlčala. Ústava ČSSR už zakotvila vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti a štáte. Zrušenie zakotvenia vedúcej úlohy KSČ bolo prvým zásahom do ústavy po 17. novembri 1989. Právna regulácia po roku 1989 nenadviazala na predchádzajúci vývoj, lebo nebolo na čo nadväzovať. Na búrlivý stranícko-politický zápas reagovalo FZ ČSFR zákonom o združovaní v politických stranách a hnutiach č. 424/1991 Zb. Bol trikrát novelizovaný a platí dodnes. Najvyšší súd SR môže stranu na základe porušenia zákona zakázať. Dôvodom na pozastavenie činnosti politickej strany môže byť navyše i rozpor jej činnosti so stanovami. Na Slovensku zatiaľ nebola pozastavená činnosť žiadnej politickej strane, ani žiadna nebola zakázaná. Zdanie kontroly Najslabšou časťou právnej úpravy fungovania politických strán v SR je regulácia ich financovania, lebo im neumožňuje dlhodobo existovať a pôsobiť z plne legálnych zdrojov. Kontrolné mechanizmy sú neúčinné. V poslednom období sa čoraz častejšie hovorí o problémoch okolo ich financovania. Niektorí pozorovatelia hovoria, že s korupciou a klientelizmom v štáte sa dá vyrovnať, len keď sami nositelia moci, a to sú najmä politické strany a s nimi spriaznení vplyvní sympatizanti, budú hospodáriť podľa jasných a objektívne kontrolovateľných pravidiel. O potrebe sprehľadniť túto záležitosť hovoril vo svojom vystúpení v parlamente aj prezident R. Schuster a na stránkach nášho denníka aj jeho predchodca M. Kováč. Politické strany sú ochotné o tom rokovať, zatiaľ však chýba v NR SR novela príslušného zákona. SDĽ vyhlásila, že takýto zákon by sa mal podať ako návrh všetkých koaličných strán. Myslím, že ide o rozumné riešenie, pretože novela, ak ju prijmú, bude musieť obsahovať aj klauzulu o čiastočnom financovaní strán zo štátneho rozpočtu, čo je vrcholne nepopulárne. Keby s takýmto návrhom vystúpil jednotlivec, mohlo by to vraj mať neblahý účinok na jeho kariéru, ako aj stranu, ktorú zastupuje, a tak sa asi bude hľadať konsenzus strán. V záujme objektívnej kontroly príjmov a výdavkov strán je to krok nevyhnutný a vývoj dospieva k tomu, že takáto úprava asi bude prijatá. Ako hovorí E. Bárány, parlamentné politické strany nedokážu fungovať z legálne dostupných zdrojov, a tak sú postavené pred dilemu. Buď postupne odídu z politickej scény, alebo chtiac-nechtiac siahnu aj po nie celkom legálnych zdrojoch. Kontrola (súčasná) financovania strán je v skutočnosti iba vyvolávaním zdania kontroly. Zvýhodniť opozíciu? Podľa skromnejších odborných odhadov potrebuje parlamentná strana na svoju činnosť v roku, keď sa nekonajú voľby, asi 42 mil. Sk (!). Vzhľadom na limitované možnosti podnikania a získavania členských príspevkov a darov by mala viac ako polovicu z tejto sumy dostávať od štátu, čo pri 180 Sk za jeden voličský hlas za štyri roky znamená, že by musela dostať aspoň 500-tisíc hlasov. Pre väčšinu významných strán na Slovensku je tento počet hlasov snom. Predmetom skúmania by malo byť aj rozšírenie možností podnikania politických strán. Rovnako by bolo vhodné zvýšiť aspoň na dvojnásobok limit anonymných darov. V rámci financovania politických strán stojí za úvahu zvýhodnenie opozičných strán o 10 až 30 percent, lebo tie sa na rozdiel od vládnych strán nemôžu oprieť o aparát štátu (!). Doterajšia právna úprava a jej vyhovujúca prax nakladania s výročnými finančnými správami strán a hnutí, keď v lepšom prípade bola s ich obsahom oboznámená NR SR a v horšom skončili v archíve parlamentu, predstavuje živnú pôdu pre nedôveru v poctivosť hospodárenia politických strán a hnutí. Výročné finančné správy by mal preverovať audítor, ktorého by si však nevybrala strana ani štátny orgán, ale bol by určený lósom. Výrazne by sa tým zvýšila transparentnosť financovania a zvýšila by sa dôveryhodnosť strán a obmedzili sa zákulisné politické vplyvy a klientelizmus. Vladimír Turanský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
