Hospodársky denník
USD41,619 Sk
EUR43,005 Sk
CHF26,867 Sk
CZK1,188 Sk
  Streda  24.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Privysoká cena za zmenu


Sociálne údery a všeobecné sklamanie
Aktuálnu politickú, ekonomickú a sociálnu situáciu s negatívnym dosahom ovplyvňuje ročné vládnutie kabinetu Mikuláša Dzurindu. Reálny život, najmä dôsledok jednostranných zmien, prináša do vedomia ľudí rozpor medzi očakávaniami a sklamaním, ktoré vyplýva z reality. Slovenská spoločnosť sa pre neriešenie primárnych problémov vládou a sčasti i parlamentom nachádza na konci roka 1999 vo všeobecnej kríze, prameniacej z neschopnosti súčasnej vládnej zostavy efektívne, bez straníckych tričiek riadiť štát, chrániť slovenské národno-štátne záujmy a slúžiť občanom. Obyvateľov Slovenska sa v čoraz zhoršujúcej sociálnej situácii zmocňujú obavy z budúcnosti. Táto vláda
okrem chimérických ubezpečení a žiadostí o ďalší rok trpezlivosti pri uťahovaní opaskov a rétorickej prázdnoty neponúkla občanom víziu budúcnosti, motiváciu pracovať, spoločenskú a národnú solidaritu. Roztrieštené vládne strany nedisponujú motivačným potenciálom na rozvoj vnútorných ekonomických, intelektuálnych, morálnych a ľudských zdrojov Slovenska. Nečudujem sa, že podľa prieskumov verejnej mienky väčšina občanov tvrdí, že situácia sa po voľbách 1998 zhoršila. Slovenská národná strana je z takéhoto vývoja znepokojená, pretože sa považuje za stranu štátotvornú a je toho názoru, že Slovensko by aj v tejto situácii malo nepochybne na viac. Treba urýchlene zabrániť dramatickému poklesu úcty k hodnotám, zamedziť nárastu kriminality a posilniť bezpečnosť občana. Preto z politického a celospoločenského hľadiska môžeme ročné pôsobenie SDK-SDĽ-SMK-SOP pri štátnom kormidle hodnotiť ako vládu národnej tragédie,
kde skutočným vykonávateľom moci je samozvaná koaličná rada. SNS hodnotí činnosť vlády tromi „K“: klamstvo, korupcia, klientelizmus. Znepokojujúcim javom je aj zhoršenie politickej kultúry a obmedzovanie politických práv opozície, ba doslova dávanie obojkov a náhubkov na ústa koaličných poslancov. Občanom vládna garnitúra SDK-SDĽ-SMK-SOP zobrala i možnosť bezprostrednej kontroly kvality práce a vystúpení v parlamente zrušením priamych televíznych prenosov, čo je mimochodom tiež v rozpore s ich predvolebnými sľubmi. Nové politické elity nezvládli eufóriu z vládnutia. Slovensko čaká jednofarebné zloženie sudcov Ústavného súdu, pretože ani jediného z tých, ktorí prešli hlasovaním v NR SR, nenavrhol predstaviteľ opozície. Vládnuce strany si podľa straníckeho princípu rozdeľujú posty v štátnej správe, ktoré od najvyššej úrovne po najnižšie postihli tvrdé personálne čistky. Rozhodujúcim faktorom pri nich nie je odbornosť, ale príslušnosť, prípadne v národnostne zmiešaných oblastiach národnosť (ale nie slovenská). Vláda sa prejavuje ako protiľudová a protislovenská. Otvorene plní úlohu vykonávateľa cudzích záujmov a presadzovateľa nadnárodnej globalistickej politiky. Ak podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša požiadavky odborárov na okamžitý ekonomický rast sú kontraproduktívne, otázka potom znie, pre koho, ak nie pre domácich obyvateľov sa má stabilizovať slovenská ekonomika? Vláde musíme pripomenúť známe príslovie: „Kto sa vyhovára na druhých, ukazuje svoju neschopnosť.“ Je najvyšší čas, aby vláda konečne pristúpila k programu rozvoja slovenskej ekonomiky. Osudovou tragédiou Slovenska je, že súčasný vládny zlepenec účelovo vznikol
len na platforme boja proti Mečiarovi a snahy o privatizáciu strategických podnikov. Žiaľ, nešlo o program pokračovať v nastúpenej ceste budovania samostatnej, zvrchovanej Slovenskej republiky tak, aby sa zvyšovala životná, kultúrna a morálna úroveň jej obyvateľov. Logicky musel prísť trest krehkej koalície s rozšíreným klientelizmom, množstvom afér a káuz, ktorých počet bude ešte narastať s privatizáciou bánk a strategických podnikov. Vláda neplní ani svoje vágne a vo všeobecnej rovine schválené programové vyhlásenie. Sme svedkami exponenciálneho nárastu zadlženosti bánk, prudkého rastu inflácie (viac ako dvojnásobok) a nezamestnanosti na úrovni kolapsu sociálneho systému. SNS má veľmi podrobne rozanalyzovanú zlú ekonomickú, sociálnu i kultúrnu situáciu, ale vymenúvanie negatív nie je riešením. Chceme byť konštruktívnou opozíciou, ktorá okrem poukazovania na nedostatky ponúkne konkrétne riešenie. Zlú východiskovú situáciu si terajšia vláda pripravila sama tým, že na rozdiel od výročnej správy Európskej banky pre obnovu a rozvoj z jesene 1998 (podľa ktorej len tri krajiny, medzi nimi aj Slovensko mali rast HDP vyšší ako v roku 1989), politickí predstavitelia terajšej moci neopodstatnenou a účelovou kritikou predchádzajúcej vlády vysielali spochybňujúce signály dôveryhodnosti k zahraničným inštitúciám, čo sa odrazilo v zmene hodnotení ratingových agentúr a v poklese slovenskej koruny. Vyhlásenia z repertoáru šokovej terapie o potrebe 80-percentnej devalvácie a 25-percentnej nezamestnanosti viedli k vyčkávaniu potenciálnych zahraničných investorov. Sľubovaný zahraničný čarovný prútik
nič nevyčaroval. Zahraničné investície smerovali v prvom štvrťroku 1999 len do obchodu. Z 1,938 mld. Sk investícií smerovalo do priemyselnej výroby, ktorá by mohla zmierniť nezamestnanosť, len 48 mil. Sk. V rovnakom období roku 1998 to bol prílev do slovenského priemyslu desaťnásobne väčší, až 4,2 mld. Sk. Sľuby postupne praskajú ako prázdne bubliny. Veď každý ekonóm vie, že pri nezamestnanosti nad 2O - 22 % hrozí ekonomike kolaps a riešenie devalváciou je pre slovenskú ekonomiku pri jej 6O-percentnej dovozovej náročnosti a pri odkázanosti na zahraničné zdroje v dôsledku podkapitalizácie ekonomiky sebazničujúce. SNS nevidí cieľ oživenia ekonomiky len cestou reštrikcií. Práve naopak, ekonomiku treba rozvíjať. Ak DPH neporastie rýchlejším tempom, ako je priemer v EÚ, ako sa chceme pripraviť na prípadný vstup do EÚ? Veď v súčasnosti dosahujeme len 4O percent z jej priemernej úrovne. Balíčky ekonomických opatrení, ktorými vláda jednostranne zaťažuje občana, problém nevyriešia, pretože kde nič nie je, ani čert (ani M. Dzurinda) brať nemôže. Ani nad predpokladaným vývojom v roku 2OOO nemôžeme jasať. Nárast výdavkov oproti roku 1999 je len 3,3-percentný pri poddimenzovanej 1O-percentnej plánovanej inflácii, treba očakávať ďalšie zhoršenie situácie, najmä v zdravotníctve, školstve, v sociálnom zabezpečení. Oživenie ekonomiky z recesie a úpadku výrobných podnikov je nepravdepodobné, keď sa predpokladá znižovanie domáceho dopytu. Mimochodom, SNS musí opäť pripomenúť svoj program na oživenie vlastných domácich zdrojov podporou kupovania domácich výrobkov. Pociťujeme znepokojenie nad prioritou hospodárskej politiky vlády zameranej na podporu zahraničných investorov pri odpočte daňových prázdnin. Ide o kozmetické a relatívne opatrenia, ktoré však znevýhodňujú domácich investorov. Opatrenia pri nízkom hodnotení výkonnosti ekonomiky SR spolu s predajom štátnych cenných papierov za nevýhodných podmienok, ktorý je sprevádzaný aj drahou emisiou podnikových obligácií, nepovedú k vstupu strategického zahraničného kapitálu, a tým aj predpokladanému rastu konkurenčnej výkonnosti slovenskej ekonomiky. Otázka, na ktorú čitateľ čaká je:
Ako ďalej?
Rozvoj Slovenska závisí predovšetkým od tvorby a využívania domácich zdrojov. Tie sa môžu zvýšiť tvorbou a prerozdeľovaním HDP v prospech časti určenej na investície, znížením podielu, ktorý je určený na finálnu spotrebu. Stabilizačná a rozvojová politika by mala vyústiť do opatrení vlády zameraných na regulovanie ekonomiky, následnej reštrukturalizácie a do formovania nových hospodárskych štruktúr, ktoré znásobia slovenskú konkurenčnú schopnosť na svetových trhoch. Účinnosť týchto opatrení sa prirodzene viaže na súbežnosť zmien na mikro- a makroúrovni, zmien v inštitucionálnom usporiadaní spoločnosti, právnom však aj v politickom systéme. Dlhodobá stabilizácia ekonomiky nie je možná bez koordinácie menovej, fiškálnej a mzdovej politiky. Program SNS je od roku 1994 postavený na vlastenectve (aj ekonomickom patriotizme) a na sociálno-ekonomickom programe v duchu encykliky Centesimus annus. Verím, že postupne občania pochopia a prijmú úsilie SNS byť pre Slovensko a jej obyvateľov stranou nového tisícročia, spolupracujúcou so všetkými vlasteneckými silami na spoločnom prospechu SR a jej obyvateľov. Anna Malíková
predsedníčka SNS

Amsterdamoblačno8
Atényoblačno15
Belehradzamračené0
Berlínzamračené1
Bratislavaveľká oblačnosť1
Bruselpolojasno5
Budapešťsneženie0
Bukurešťsneženie1
Frankfurtsneženie0
Helsinkisneženie-2
Istanbuloblačno10
Kodaňzamračené3
Kyjevsneženie0
Lisabonpolooblačno12
Londýnoblačnosť7
Madridoblačno10
Milánooblačno5
Moskvazamračené-7
Oslozamračené0
Parížoblačno5
Prahaoblačno3
Rímpolojasno12
Sofiasneženie0
Štokholmzamračené0
Varšavasneženie-1
Viedeňveľká oblačnosť2
Záhreboblačno0
Ženevasneženie0

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.