|
|
||||||||||||||||
| Streda 24.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kľúč k bývaniu má vládaAž štát umožní výstavbu, bude sa stavať Štatistické údaje o tom, koľko rodinných domov vyrástlo u nás za posledné roky, neexistujú. Podarilo sa zistiť, že od januára do októbra 1999 postavili v okrese Banská Bystrica 207 bytových jednotiek v rodinných domoch. Ich počet je adekvátny stupňu zamestnanosti či nezamestnanosti v tom-ktorom regióne. Najviac ich je vo veľkých mestách a v ich bezprostrednom okolí a, samozrejme, v Bratislave a priľahlých obciach, kde sú rozostavané stovky, možno tisíce domov. Od tých najskromnejších, až po honosné rodinné sídla, z ktorých mnohé, bez najmenšieho zveličovania, pripomínajú Ewingovo sídlo Souhfork zo známeho amerického seriálu Dallas. S istotou však možno povedať, že prognóza spred desiatich rokov o tom, že výstavbe rodinných domov v novom režime odzvoní, sa nesplnila. Iná vec je, kto staval pred rokom 1989 a kto po tomto období. Dá sa povedať, že svojpomocne, teda s veľkou pomocou príbuzných a priateľov, ako aj miestneho JRD či ŠM, ktoré za minimálny poplatok požičali mechanizáciu, si viac-menej skromný príbytok mohol postaviť - najmä na dedinách - každý. Okrem toho tu boli nenávratné i návratné štátne i podnikové pôžičky s minimálnym a často žiadnym úrokom. Tí, čo stavajú dnes, sú predovšetkým podnikatelia alebo tiežpodnikatelia a ľudia, ktorí zdedili majetok v reštitúcii. Na dedinách tvoria veľké percento súčasných stavebníkov najmä tí občania, ktorým vrátili reštituovanú pôdu. Ak jej bolo viac, než vlastník potreboval pre seba a svoje deti, predal ju záujemcom, o ktorých - najmä v okolí Bratislavy - nie je núdza. Napríklad v malej obci Zálesie, vzdialenej asi 15 km od Bratislavy, kde žilo pred dvadsiatimi rokmi asi štyristo obyvateľov a dnes ich je už sedemsto, sa po dokončení asi sedemdesiatich rozostavaných domov zvýši počet obyvateľov na tisíc. Situácia však už nie je taká optimistická ako pred rokom či dvoma, tvrdí prezident Asociácie súkromných stavebných podnikateľov Slovenska, Ing. Igor Tóth. Rodinné domy a malé bytové domy sú väčšinou už v štádiu dokončievania. Podľa informácií kolegov z ostatných regiónov, jedinou silnou lokalitou zostala Bratislava a okolie, kde záujem o výstavbu pretrváva najmä na miestach s dobre pripraveným územím, teda komunikácie a inžinierske siete. Hoci sa neprestalo stavať ani v Trnave, Trenčíne, Žiline a v okolí miest, v Bratislave je predsa len stále vyššia kúpna sila ako na strednom a východnom Slovensku. Svedčia o tom aj stovky súkromných automobilov s robotníkmi s najrôznejšími ŠPZ zo stredu a východu Slovenska, ktoré možno na našich cestách stretať najmä na začiatku a konci týždňa. Niekde si však aj napriek absencii inžinierskych sietí, na výstavbu ktorých obce nemajú peniaze, dávajú stavebníci vypracovávať zastavovacie štúdie a skladajú sa aj na siete. Napriek súčasnej skeptickej situácii si stavbári myslia, že znovuoživenie by mohlo nastúpiť s dynamickejším príchodom zahraničného kapitálu k nám. Vtedy by firmy potrebovali byty pre svojich zástupcov a manažérov. Ak by sa konečne upravili legislatívne podmienky, najmä pokiaľ ide o liberalizáciu cien, nepochybne by sa zvýšila i výstavba nájomných domov. Kým pred niekoľkými rokmi uprednostňovali stavebníci takpovediac domy na kľúč, dnes pozorujeme návrat k výstavbe svojpomocou alebo s čiastočnými dodávkami od firiem. Záujmom väčšiny je dokončiť stavbu s čo najnižšími nákladmi. Útlm výstavby rodinných a bytových domov nespôsobil len nedostatok finančných zdrojov. Sprevádza ho celý rad problémov. Za jeden z najvážnejších označujú stavbári nepripravenosť našich obcí a miest, pokiaľ ide o vykúpenie pozemkov. Tvrdia, že ak sa situácia do konca roka nezmení, nebudú na rok stavať asi vôbec. Podľa nich tiež zjavne funguje čierny trh so zahraničnými robotníkmi, pričom nefunguje normálny pracovný trh, ktorý by umožňoval vstupovať doň našim riadne registrovaným firmám. O tom, aký daňový únik táto neprehľadnosť sprevádza, si možno ľahko spočítať. Napriek tomu, že nedostatok bytov je evidentný a ponuka trhu - pokiaľ ide o výber stavebných firiem, stavebného materiálu i rýchlosť výstavby tzv. spôsobom na kľúč - je viac ako bohatá, nemôže byť v plnej miere využívaná najmä preto, že záujemcovia o bývanie, najmä mladé rodiny, jednoducho nemajú peniaze. Niekoľko firiem na Slovensku ponúka napríklad aj veľmi kvalitné montované rodinné domy na báze dreva, ktoré možno postaviť už za jeden či dva mesiace. A nedá sa povedať, že by ich cena, najmä v porovnaní s dnešnými cenami bytov, bola premrštená: najlacnejšie možno kúpiť za 1,5 mil. Sk. Lenže ani o ne nie je, zo známych dôvodov, záujem. Napríklad zvolenská Bučina má kapacity až na päťsto takýchto domov, ale vlani ich vyrobili a predali len 90. Z toho vyplýva, že ak sa nezavedie premyslenejší a najmä podpornejší systém financovania, poskytovania výhodných pôžičiek a získavania ďalších zdrojov, nepohne sa dopredu nielen stagnujúca štátna bytová výstavba, ale dynamickejšia nebude ani výstavba rodinných a malých nájomných domov. Marcela Zábojníková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
