Ktoré umenie je to pravé?

Je to podobné, ako chcieť kúpiť Zem – túto planétu. Zem na kúpu nie je, či sa to niekomu páči, alebo nie. Nie je ani dôvod prečo ju kupovať – patrí všetkým. Pýtať sa koľko stojí je nemožné, pretože presahuje svojou výlučnosťou možnosti chápania nášho materialistického chápania sveta. Iba duchovne sme schopní pochopiť jej cenu. S umením je to podobné. Je bohatstvom všetkých, pretože sa zrodilo v určitých kultúrno-historických podmienkach a je jednou zo správ, ktoré sme o sebe dostali v časoch, keď neexistovali médiá. Na rozdiel od Zeme však môžeme jednotlivé druhy umenia vlastniť. Otázkou zostáva ako a ktoré umelecké diela kupovať. Ako teda určiť, či obraz, soška, porcelán je či nie je kvalitný. Pritom však nemožno devalvovať výtvarné umenie tvrdením, že jeho kvalita nie je rozhodujúca a že ju možno iba ťažko určovať. Prestalo by totiž byť obchodne i zberateľsky zaujímavé. Aj napriek „neuchopiteľnosti“ výtvarného diela je možné objektívne určiť jeho úroveň a význam. Znalci majú „nos“ a sú schopní vytušiť v umelcovi budúcu osobnosť, a tým aj predpoklad záruky dobre vložených peňazí. V roku 1995 sa obraz Picassa z roku 1903 predal v aukčnej sieni Sotheby´s v New Yorku za 26,5 milióna dolárov. Tento obraz ponúkli Donald a Jean Stralenovi, ktorí ho v roku 1946 kúpili za 20-tisíc dolárov! Ako teda určiť, čo je dobré umelecké dielo, a čo je predpokladom jeho kvality? Je to pôvodnosť, miera precítenia a vnútorného bohatstva autora, jeho životný a ľudský postoj a pochopiteľne miera jeho talentu. Pokiaľ obraz či iné dielo nemá v sebe tieto vlastnosti, môže byť akokoľvek výtvarne efektné a zaujímavé, zostáva prázdne, bezobsažné, a teda bezcenné, pretože nemá (a ani nemôže) čo „povedať“. Kto určí a objaví tieto znaky? Človek, ktorý je okrem odborných znalostí obdarený mimoriadnou schopnosťou empatie. Bohužiaľ, aj tu je často želanie otcom myšlienky a predáva sa, aj dobre kupuje i takáto bezobsažná, hoci efektná výtvarná produkcia. Samozrejme, stane sa iba obyčajnou dekoráciou, nie dobrou investíciou. Ani výška predajných a dosiahnutých kúpnych cien nezaručuje hodnotu diela. Rovnako návštevnosť a masovosť obecného záujmu nič nevypovedá o kvalite umelca. Isto, nemožno nikoho nútiť, aké umenie či neumenie má kupovať. Pokiaľ však nie je kupujúci vedený iba snobským záujmom a ide mu naozaj o hodnotnú investíciu, treba si nákup pozorne premyslieť a rozhodovať uvážlivo. Okrem samého diela je dobre poznať aj ďalšie doplňujúce informácie o umelcovi: účasť na výstavách a na akých, v ktorej predajnej galérii je svojím dielom zastúpený, v akých zbierkach ho nájdete... Pravda pozor, kdekto sa v katalógu honosí tým, že ho prezentujú v zbierkach po celom svete. Abstraktný príklad : pokiaľ zistíte, že „vṓ umelec vystavoval v Centre Pompidou v Paríži (čo je pre súčasného umelca do roku 2080 prakticky nemožné), neváhajte s jeho cenou ani minútu, pretože sa dá takmer s istotou predpokladať, že jeho obrazy práve v tejto chvíli už zdobia interiéry významných parížskych zberateľov a obchodníkov s umením. Vždy sa predávalo dobré i zlé umenie a každé malo a má svojho kupca. Tí sa od seba odlišovali kúpyschopnosťou, intelektom i postavením na spoločenskom rebríčku. U nás trh s umením iba vzniká. Záujemcovia, kupci i zberatelia by mali vedieť, že obozretnosť potenciálnych nákupov sa prejaví v kvalite ich budúcich zbierok, ktoré sa stanú súčasťou ich spoločenskej prestíže. Ak teda investujeme do kvalitného umenia, investujeme aj sami do seba. Je to nadčasová investícia, ktorá nás môže prerásť i zvečniť. Iba drahé autá v garážach tieto ambície nemajú. Kvalitné umelecké zbierky však áno.

(buj)