Hospodársky denník
USD41,619 Sk
EUR43,005 Sk
CHF26,867 Sk
CZK1,188 Sk
  Streda  24.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Daň z nehnuteľností


Faxujte na číslo 07/6381 0413, píšte a mailujte na adresu redakcie Spoluvlastníci novostavby terasového domu rozdielne uviedli v daňovom priznaní na daň z nehnuteľností na rok 1999 počet ďalších nadzemných podlaží stavby, ktorý ovplyvňuje výšku dane. Z dokladov, ktoré mal správca dane k dispozícii, nebolo možné presne určiť, koľko nadzemných podlaží má táto stavba. Kto je oprávnený určiť podlažnosť stavby? - Pri zdaňovaní nehnuteľností sú správcovia dane povinní ustanovenia zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností aplikovať v úzkej súčinnosti so zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Ak vzniknú pochybnosti pri určení podlažnosti stavby, správca dane je v rámci daňového konania oprávnený vykonávať miestne zisťovanie na základe § 14 zákona č. 511/1992 Zb., pričom má možnosť priamo na mieste podrobne preveriť všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. V daňovom konaní spolupracuje správca dane tiež s tretími osobami. V prípade potreby posúdenia podlažnosti takejto stavby má správca dane požiadať o stanovisko špecializovaný odborný útvar na túto problematiku, ktorým je príslušný okresný úrad, odbor životného prostredia. Tiež o posúdenie podlažnosti stavby môže obec požiadať súdneho znalca, ktorého rozhodnutie bude slúžiť pre prípadný spor medzi daňovníkom a správcom dane. Podľa § 21 zákona č. 317/1992 Zb., ak vznikne pochybnosť, či nejakú vec treba považovať za stavbu, o charaktere predmetnej veci je oprávnený rozhodnúť správca dane po prerokovaní s príslušným orgánom štátnej správy. Musel daňovník zaplatiť penále za prvú splátku dane z nehnuteľností z daňovej povinnosti v roku 1999, ak daň z nehnuteľností zaplatil do 15 dní po získaní platobného výmeru na daň z nehnuteľností, ktorý mu správca dane doručil 22. júna 1999? - Suma platby splatnej dane alebo splátky na daň z nehnuteľností, ktorá nebola zaplatená, je daňovým nedoplatkom a daňovník sa stáva daňovým dlžníkom u príslušného správcu dane. Ak daňovník nezaplatil splatnú sumu dane na daň z nehnuteľností najneskôr v deň jej splatnosti, vzniká u správcu dane daňový nedoplatok bez ohľadu na to, či daň z nehnuteľností bola vyrubená, alebo nie. Penále je sankčným opatrením, ktorého účelom je pôsobiť na daňovníkov, aby riadne a včas plnili svoje povinnosti. Postihuje daňovníka bez ohľadu na to, či omeškanie dane spôsobil, alebo nie, a to i vtedy, ak sa tak stalo omylom alebo nesprávnym výpočtom dane. Ak správca dane nedodržal termín vyrubenia dane určený v § 18 zákona č. 317/1992 Zb., ktorým je 15. marec príslušného zdaňovacieho obdobia, neznamená to, že daňovník nemusí realizovať daňové povinnosti v lehotách určených hmotnoprávnym predpisom podľa splátok upravených v § 19 zákona č. 317/1992 Zb. Správcovi dane však tento zákon umožňuje v osobitne zložitých alebo v odôvodnených prípadoch primerane predĺžiť lehoty na vyrubenie dane z nehnuteľností.To znamená, že v takýchto prípadoch postupuje správca dane podľa § 45 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, podľa ktorého nemožno vyrubiť daň ani jej doplatok po uplynutí piatich rokov od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ňom vznikla daňová povinnosť bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie podať. Ak správca dane nedodržal lehotu určenú na vyrubenie dane, porušil ustanovenie daňového zákona, ktoré mu túto povinnosť ukladá. Voči takému správcovi dane môžu vyvodzovať dôsledky príslušné kontrolné orgány, ktoré sú povinné vykonávať kontrolu nad dodržiavaním ustanovení zákona č. 317/1992 Zb. Niektorí daňovníci využívajú riadne opravné prostriedky a podľa zákona č. 511/1992 Zb. podávajú odvolanie voči platobnému výmeru, ktorým správca dane vyrubil penále k nedoplatku dane z nehnuteľností. Vo väčšine prípadov argumentujú tým, že po získaní platobného výmeru zaplatili daň z nehnuteľností do termínu, ktorý je uvedený v poučení platobného výmeru. V týchto prípadoch si daňovník musí uvedomiť, že prvá splátka dane z nehnuteľností u väčšiny daňovníkov (okrem tých daňovníkov, ktorí prevádzkujú poľnohospodársku výrobu) je splatná do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia a od tohto dátumu sa počíta aj penále. Lehota na zaplatenie dane v platobnom výmere je lehotou náhradnou, poriadkovou, ktorá nemení splatnosť dane určenú v § 19 zákona č. 317/1992 Zb. Ak vychádzame z výmery 68,2 m2 odkúpeného bytu a výmery 0,50 m2 kočikárne, kde sa vykonáva podnikateľská činnosť, aká výmera podlahových plôch bytu a kočikárne sa vykazuje ako predmet dane z bytov pri výpočte dane z bytov v daňovom priznaní za byt a za spoluvlastnícky podiel spoločných zariadení domu?

- Zákon č. 329/1997 Z. z. upravil predmet dane z bytov v tých bytových domoch, v ktorých aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudla do vlastníctva fyzická alebo právnická osoba. Predmetom dane sú byty a nebytové priestory. Spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu alebo ich časti sú predmetom dane z bytov iba vtedy, ak sa využívajú na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, alebo ak sa prenajímajú. Základ dane z bytov sa určuje v závislosti od podlahovej plochy, pričom sadzba dane je určená za každý, aj začatý, štvorcový meter podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru v bytovom dome, spoločných častí bytového domu alebo spoločných zariadení bytového domu. Ak fyzická osoba má vo vlastníctve byt s výmerou 68,2 m2, do výmery podlahových plôch bytu v daňovom priznaní uvedie ako základ dane 69 m2. Obdobne aj za spoluvlastnícky podiel kočikárne (časti spoločného zariadenia domu) s výmerou 0,50 m2, ktorá sa využíva na vykonávanie podnikateľskej činnosti, sa v predmete dane vykazuje 1 m2. Podľa § 11e ods. 4 zákona č. 317/1992 Zb. už vypočítaná daň podľa § 11d a § 11e ods. 1 až 3 cit. zákona sa zvýši najviac o 10 Sk za každý m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru v bytovom dome, spoločných častí alebo spoločných zariadení bytového domu, ktoré sa využívajú na podnikateľskú činnosť, inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom. Keďže kočikáreň sa využíva na zárobkovú činnosť, už vypočítaná daň za spoluvlastnícky podiel s výmerou 0,50 m2 sa zvýši ešte najviac o 10 Sk. Či zvýšenie dane predstavuje 10 Sk alebo menej, zisťuje daňovník zo všeobecne záväzného nariadenia obce o dani z nehnuteľností na rok 1999, kde túto skutočnosť bol povinný správca dane upraviť. Irena Bubeníková

Amsterdamoblačno8
Atényoblačno15
Belehradzamračené0
Berlínzamračené1
Bratislavaveľká oblačnosť1
Bruselpolojasno5
Budapešťsneženie0
Bukurešťsneženie1
Frankfurtsneženie0
Helsinkisneženie-2
Istanbuloblačno10
Kodaňzamračené3
Kyjevsneženie0
Lisabonpolooblačno12
Londýnoblačnosť7
Madridoblačno10
Milánooblačno5
Moskvazamračené-7
Oslozamračené0
Parížoblačno5
Prahaoblačno3
Rímpolojasno12
Sofiasneženie0
Štokholmzamračené0
Varšavasneženie-1
Viedeňveľká oblačnosť2
Záhreboblačno0
Ženevasneženie0

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.