PROFIL a. s. Inžinierske stavby Košice

SWOT ANALÝZA

Prednosti firmy Slabiny firmy * štvrtá najväčšia stavebná spoločnosť na Slovensku podľa výšky ročných tržieb a počtu zamestnancov * dominantné postavenie medzi stavebnými spoločnosťami vo Východoslovenskom regióne * komplexnosť ponúkaných služieb
* 47-ročná tradícia spoločnosti
* dlhodobo nízka úverová zadlženosť
* schopnosť realizovať veľké stavebné zákazky ( výstavba diaľničnej siete ) * investície do modernizácie strojno-technologických zariadení * silné medziročné priemerné rasty v oblasti tržieb
* informačnú politiku spoločnosti hodnotíme ako dostatočnú
* primeraná dividendová politika
* čistý dlh firmy sa dlhodobo pohybuje na optimálnych hraniciach ˇ cena úverových zdrojov v tuzemsku je dlhodobo vysoká a do veľkej miery znižuje ziskovosť Ţ miera zadlženosti sa pohybuje nad kritickou hranicou 100 % Ţ problémy v štátnom rozpočte vedú k oneskoreným platbám za štátne zákazky Ţ problémy s rastom pohľadávok po lehote splatnosti
Ţ očakávaný pokles štátnych objednávok v stavebníctve v nasledujúcich 2 - 3 rokoch Ţ nadbytok stavebných kapacít na Slovensku
Ţ rast tuzemskej konkurencie vytvára tlak na ziskové marže spoločnosti, čo sa začína prejavovať v nedostatočnej tvorbe vlastného kapitálu ˇ vysoká réžia veľkých stavebných firiem
ˇ nízke hodnoty ukazovateľov likvidity
ˇ s akciami spoločnosti sa v súčasnosti obchoduje len sporadicky ŕ Ţ
Tabuľka č.1 Hospodárske výsledky a. s. Inžinierske stavby Košice v mil. Sk 1995 1996 1997 1998 30. 6. 1999 1999 e Aktíva spolu 1 544 1 775 2 009 2 162 1 628 1 500 Obežné aktíva 946 986 1 189 1 349 826 700 Vlastný kapitál 705 721 760 759 730 700 Cudzie zdroje 796 997 1 200 1 365 864 800 Úvery spolu 111 180 194 361 326 300 Tržby 1 239 1 697 1 850 2 147 749 1 300 EBIT 48 69 136 118 13 10 Čistý zisk 21 22 52 14 - 19,5 -40 e - odhad,
Spoločnosť Inžinierske stavby a. s. Košice je podľa výšky dosiahnutých tržieb za rok 1998 ( 2,148 mld. Sk) podľa Trendu Top 200 63. najväčšou slovenskou nefinančnou spoločnosťou. V počte zamestnancov za rok 1998 v celkovej výške 2279 sa firma stala 32. najväčším zamestnávateľom. V rámci Košického kraja patrí spoločnosti 6. miesto, čo do veľkosti celkových tržieb, zisku a počtu zamestnanosti, pričom firma je súčasne najväčšou stavebnou spoločnosťou vo Východoslovenskom regióne. V rámci stavebníctva ako celok sa Inžinierske stavby, a. s., zaradili v roku 1998 na 4. priečku za firmy ako Hydrostav, Doprastav a Váhostav. Je silný predpoklad , že spoločnosť si svoje postavenie udrží aj v nasledujúcich rokoch, a to aj napriek výpadku veľkých štátnych objednávok pri výstavbe a realizácii diaľničného programu, ktorý sa mal pôvodne realizovať až do roku 2010, a ktorý však postihne do rovnakej miery aj všetkých veľkých tuzemských konkurentov spoločnosti. Spoločnosť v roku 1998 oslávila už 47 rokov svojej existencie. Transformácia spoločnosti na akciovú spoločnosť sa uskutočnila v roku 1992 v rámci I. vlny kupónovej privatizácie. V súčasnosti ( k 30. 12. 1997) vyzerá štruktúra vlastníkov a. s Inžinierske stavby Košice nasledujúco: PV Invest (11 %), Dopravná banka, a. s. (29 %) a cyperské spoločnosti Dastex Ltd., Coral Net Trading Ltd. spolu so spoločnosťou ARDS, o. c. p., a. s. kontrolujú 25-percentný balík akcií. Dopravná banka získala tento vysoký balík akcií pre nezaplatenie repo obchodu skupinou viacerých akcionárov, ktorí mali tieto akcie založené predtým v Banke Haná. Celková hodnota stavebnej produkcie na Slovensku dosiahla v roku 1998 takmer 78 mld. Sk a oproti roku 1997 vzrástla v bežných cenách o 2,5 mld. Sk. Stavebníctvo spolu zamestnávalo 151 tis. ľudí, čo zodpovedá priemer tohto odvetvia za posledných šesť rokov. Ceny stavebných prác vzrástli o necelých desať percent, čo súvisí najmä s rastom základných stavebných materiálov a zvyšovaním ceny pracovnej sily. Z celkovej stavebnej produkcie až 72 % tvorila nová výstavba vrátane modernizácie a rekonštrukcie, pričom dominovali najmä inžinierske a vodohospodárske stavby. Z občianskych stavieb prevládali najmä administratívne a obchodné priestory v nadštandardnom vybavení. Vo výrobnej sfére sa najviac investovalo do stavebných prác v tých podnikoch, kde bol k dispozícii zahraničný kapitál, čo nie je vzhľadom na finančnú nesolventnosť väčšiny našich podnikov nič prekvapujúce. Podiel prác na údržbe a opravách predstavoval 17 %. Stavebníctvo na Slovensku sa vyznačuje určitými spoločnými črtami. Ide o sektor, ktoré má sezónny charakter a nepravidelný výrobný cyklus ( mesiace, resp. roky), s čím potom súvisí aj potreba vysokého financovania cez cudzie zdroje väčšinou krátkodobé a strednodobé bankové úverové linky. Spôsob fakturácie počas výstavby sa uskutočňuje prevažne preddavkovým financovaním. Surovinová základňa stavebných materiálov na Slovensku je veľmi široká a v dostatočných zásobách na niekoľko desaťročí dopredu. Slovensko disponuje základnými surovinami potrebnými na výrobu stavebných materiálov a výrobkov (cement, štrky , piesky, vápenec, tehliarske výrobky, stavebné drevo, hutnícke výrobky...) spolu s dostatočným počtom kvalifikovaných pracovných síl pre stavebný priemysel, čo vytvára základné predpoklady pre úspešné obstátie v konkurencieschopnosti aj na zahraničných trhoch. V stavbárskom odvetví je dlhodobo silná domáca i zahraničná konkurencia. Podiel stavebnej produkcie na vytvorenom HDP postupne klesá a pohybuje sa približne na 5-percentnej hranici, pričom možno konštatovať výrazný nárast podielu súkromného sektora na celkovom objeme stavebnej produkcie (85 - 90 %). Export stavebných prác stagnuje najmä pre nedostatok finančnej solventnosti u zahraničných zadávateľov stavebných prác ( Rusko, Ukrajina...) a existencii silnej zahraničnej konkurencie v Čechách, Nemecku a Rakúsku. Problematickými sú aj v súčasnosti platné právne predpisy pre výstavbu a stavebníctvo, ktoré nie sú kompatibilné s legislatívou v krajinách EÚ a znemožňujú slovenským stavebným firmám väčšiu xpanziu vo vývoze našich stavebných výkonov. Bola by potrebná väčšia medzirezortná spolupráca ministerstiev, ktorá by urýchlila proces exportu nielen stavebných prác, ale aj stavebných materiálov na vyspelé západoeurópske trhy. Ako problém sa môže javiť aj fakt, že firmy , ktoré sa angažovali vo výstavbe diaľnic, budú po schválenom „nulovom variante“ novou vládou musieť niektoré rozostavané úseky zastaviť a zakonzervovať na čas, počas ktorého vláda nebude schopná získať nové dlhodobé pôžičky zo zahraničia. ermín dokončenia diaľnic sa tak presúva z roku 2005 na rok 2010, čím dôjde, samozrejme, k ďalšiemu predraženiu týchto stavieb. Z minulého roku získala väčšina stavebných spoločností, medzi nimi aj Inžinierske stavby, a. s., Košice, aj negatívnu skúsenosť, že získať štátnu zákazku ešte neznamená, že firma dostane načas aj zaplatené od štátu za vykonané stavebné práce. K takýmto precedensom vo vyspelých ekonomikách nedochádza, pretože štátne zákazky patria k najmenej rizikovým. Vyhliadky stavebného sektora v SR hodnotíme pre rok 1999 negatívne, pretože už za rok 1998 došlo k približne 2,5- až 3-percentnému medziročnému odhadovanému prepadu. Na základe najnovších údajov zo Štatistického úradu SR dosiahol objem stavebnej výroby za prvé tri mesiace roku 1999 len 6 miliárd Sk, čo predstavuje medziročný pokles o 30 %. Prehĺbil sa pokles prác na nových stavbách, rekonštrukciách a modernizácii. Po zohľadnení sezónnych vplyvov vykázala stavebná produkcie medzimesačný pokles o 6,2 % aj oproti januáru 1999. Pre rok 1999 očakávame výrazný pokles HDP až k hranici 2,5 %. Pokles stavebnej produkcie v roku 1999 odhadujeme až o 20 %, pretože už posledný štvrťrok klesli verejné objednávky až o 47 % a vzhľadom na stav štátnych financií je predpoklad mierneho oživenia v stavebníctve až koncom roku 2000. Celkový počet zamestnancov sa v stavebníctve za rok 1999 zníži dosť výrazne a hrubé odhady hovoria o poklese 30- až 40-tisíc pracovných miest za rok 1999, čo následne zvýši nezamestnanosť aj v ďalších výrobných sektoroch priamo nadväzujúcich na stavebnú výrobu. O charakteristike výrobnej činnosti a. s. Inžinierske stavby nás informuje široká škála činností, ktoré spoločnosť vykonáva. Ide hlavne o vykonávanie dopravných, inžinierskych, bytových a občianskych stavieb; projektovanie v investičnej výstavbe; inžinierska, poradenská, informačná a sprostredkovateľská činnosť súvisiaca s výstavbou; remeselné činnosti v stavebníctve a kovoobrábaní, kovoinštalácie, plynoinštalácie, elektroinštalácie; cestná motorová doprava; požičiavanie mechanizmov ich opravy a iné. Až do minulého roka patrila medzi najvýznamnejšie aktivity podnikateľskej stratégie spoločnosti najmä realizácia výstavby diaľničnej siete, ktorý bol pre minulú vládu SR jednou z dlhodobých priorít do roku 2010. Spoločnosť sa uchytila v tomto programe najmä vďaka tomu, že ponúka široké služby od výstavby ciest a pozemných úprav až po výstavbu cestných mostov. Schopnosť realizovať aj veľké zákazky považujeme za jednoznačne silnú stránku spoločnosti. Ako veľká hrozba vo výpadku celkových výnosov pre firmu sa nám však javí, že v dôsledku vysoko deficitného hospodárenie štátneho rozpočtu je viac ako pravdepodobné, že štát nebude v nasledujúcich rokoch prispievať dostatočne vysokými finančnými sumami do verejných investícií ako v rokoch 1996 - 1998. Ďalšie výkony realizujú Inžinierske stavby, a. s., pri stavbe plynovodov, vodohospodárskych stavbách a čistiarní odpadových vôd, opravách a údržbe komunikácií a mostov a tiež pri výstavbe bytových objektov. Vysoká kvalita stavebných prác bola potvrdená aj získaným certifikátom systému riadenia kvality podľa ISO 9002 závodu 02 Inžinierskych stavieb v Košiciach od belgickej skúšobnej a kontrolnej firmy SGS. Tento Košický závod Inžinierskych stavieb sa tak stal prvou univerzálnou stavebnou firmou na Slovensku s týmto ocenením. Spoločnosť sa prispôsobuje podmienkam vznikajúcim na stavebnom trhu, vďaka čomu sa jej darí zvyšovať objem základnej stavebnej výroby vykonávanej vlastnými pracovníkmi. Dominantnú časť realizovaných prác uskutočňuje spoločnosť vo východoslovenskom a stredoslovenskom regióne. V štruktúre prác za minulé hospodárske roky dominovali inžinierske stavby ( 40 %), opravy a údržba ( 32 %) a nebytové budovy ( 23 %). Celkový objem výroby za rok 1997 bol 2,2 mld. Sk a za rok 1998 bol už zaznamenaný mierny pokles na 2,1 mld. Sk. V roku 1999 spoločnosť očakáva jednoznačne prudký pokles v oblasti výkonov, čo sa potvrdilo za prvých 9 mesiacov tohto roka, keď spoločnosť zaznamenala pokles výkonov o 40 % na celkovú hodnotu 1 mld. Sk. Tento pokles je tiež v dôsledku problémov spojených s financovaním, pretože úhrada financií zo Slovenskej správy ciest je veľmi pomalá. Technický a investičný rozvoj spoločnosti je zameraný v posledných rokoch hlavne na posilnenie výrobných kapacít, ich inováciu a modernizáciu v ťažiskových technológiách. Investície do hmotného investičného majetku predstavovali ročne takmer 100 mil. Sk. Hlavným cieľom investičného rozvoja spoločnosti bolo udržanie si pozície schopného dodávateľa veľkých investičných celkov - stavba diaľnic a tranzitného plynovodu. V minulých rokoch boli investičné prostriedky vynaložené predovšetkým na nákup HIM a na splátky investičných úverov. Medzi významné investície patrila aj výstavba betonárky v areáli odštepného závodu 03 s počítačovým riadiacim systémom. V rámci technického rozvoja sa pozornosť sústredila na technológie súvisiace s výstavbou diaľnic. Inžinierske stavby, a. s., majú 12 chránených technických riešení, ktoré sú formou predaja licencií pripravené na obchodovanie. V zamestnanosti spoločnosti sa prejavovali tendencie, ktoré boli typické pre stavebníctvo ako celok. Až do roku 1995 bola stagnácia odvetvia ako celku, čo sa prejavovalo aj v a. s. v tom , že stále klesal počet zamestnancov. V roku 1996 po dlhšom čase sa zamestnanosť v spoločnosti zvýšila takmer o 4 % a evidovaný stav zamestnancov bol na hranici 2199. Z toho 644 bolo THP pracovníkov a zvyšok 1555 predstavovali robotnícke profesie. Zamestnanosť rástla aj v roku 1997, keď spoločnosť zamestnávala 2390 zamestnancov. Priemerná mesačná mzda dosiahla 10 600 Sk. Za minulý rok klesla zamestnanosť takmer o 5 %. Prebiehajúca reštrukturalizácia vo firme, ktorá sa prejavila zmenami najmä v organizačnej štruktúre, má za cieľ zoštíhliť počet závodov a tiež zamestnanosť. Zo šiestich výrobných závodov firma ponechala tri (cestný, mostný a potrubársky). Počet THP pracovníkov sa znížil o 116 a v súčasnosti spoločnosť zamestnáva 1750 ľudí, čo je v medziročnom porovnaní pokles o 25 %. Spoločnosť v tomto roku ide len na 60-percentný výkon v porovnaní s minulým rokom. Zimné mesiace prinášajú stavbárom vždy pokles, a aj preto spoločnosť očakáva za rok 1999 celkové výnosy len na úrovni 1,3 mld. Sk, čo predstavuje 60 % z minulého roka. Priaznivo hodnotíme skutočnosť, že produktivita práce rastie v spoločnosti každoročne rýchlejšie ako mzdy. Celkové vyhliadky spoločnosti hodnotíme ako neutrálne, pričom je predpoklad, že spoločnosť si svoje miesto medzi najsilnejšími stavebnými firmami udrží aj v nasledujúcich rokoch. Ekonomicko-finančná pozícia
Vývoj ekonomickej situácie spoločnosti možno na základe dosiahnutých výsledkov za analyzované obdobie rokov 1995 - 30. 6. 1999 stručne charakterizovať ako rozkolísaný v tržbách, pravidelný v oblasti tvorby prevádzkových ziskov pri súčasne vysokej miere zadlženosti. V období rokov 1999 - 2000 sú reálne predpoklady, že spoločnosť nevykáže rastové a kladné výsledky z hľadiska tržieb ani ziskovosti, ktoré v minulých rokoch boli takmer samozrejmosťou. Využívanie výrobných kapacít býva najvyššie v letných mesiacoch a pohybuje sa až na 90 %. Sezónny charakter stavebnej výroby vo využívaní výrobných kapacít sa prejavuje v nerovnomernom financovaní výroby a realizácii výkonov. Vzhľadom na angažovanosť firmy v diaľničnom programe a problémami spojenými s jeho financovaním zo strany štátu klesla aj bezpečnosť splácania cudzích zdrojov spoločnosti načas a v plnej výške. Financovanie cez tuzemské banky viazne a poskytovanie prevádzkových úverov stavebným firmám je takmer na nulovom bode, čo súvisí aj s problémami prudkého nárastu rizikových a nesplatených úverov v bankových úverových portfóliách. Z výsledkov analýzy zadlženosti vyplýva, že celková zadlženosť sa dlhodobo pohybuje na hranici 50 - 60 %, pričom za rok 1998 bola na maximálnej historickej hranici 63 % a za prvý polrok 1999 klesla na 53 %. Miera zadlženosti sa dlhodobo pohybuje nad hranicou 100 %, pričom za rok 1998 vyskočila až na kritických 180 %, ale v tomto období sa pohybuje na 120 %. Tento jav je však typický nielen pre slovenské stavebné spoločnosti, ale aj pre väčšinu zahraničných stavebných firiem vo svete, ktoré však operujú s niekoľkonásobne lacnejšími a dlhodobejšími zdrojmi od svojich tuzemských bankových domov. Úrokové krytie ustavične klesá, čo spôsobujú drahšie úvery a klesajúca ziskovosť v posledných dvoch rokoch. Úverová zadlženosť je však stále nízka a neprekračuje hranicu 20 %. Čistý dlh spoločnosti (( dlhodobé záväzky + úvery) - finančný majetok) / aktíva spolu)) je relatívne nízky a koncom roku 1998 sa pohyboval na hranici 14 %, pričom kritická sa považuje hranica 40 %. Krytie fixných aktív vlastným kapitálom sa za posledné štyri roky mierne znižuje a pohybuje na hranici 0,95 najmä v dôsledku rýchlejšieho rastu fixných aktív oproti rastu vlastného kapitálu za posledné kalendárne obdobia. Zdrojové krytie aktív má k 30. 6. 1999 nasledujúcu podobu ( 45 % vlastné zdroje, 25 % krátkodobé záväzky, 20 % bankové úvery a zvyšných 10 % tvoria rezervy a dlhodobé záväzky ). V oblasti celkovej ziskovosti sa čiastočne odráža silná konkurencia na vnútornom trhu, čo vedie k nízkym čistým ziskovým maržám v stavebných spoločnostiach. Čisté ziskové marže v Inžinierskych stavbách sa pohybujú na hranici 1 - 3 %, pričom za prvý polrok 1999 spoločnosť vykazuje záporné 3 % v dôsledku predbežnej straty 19,5 mil. Sk. Základ týchto nízkych marží sa tvorí najmä v prevádzkovej oblasti, kde základná produkčná sila spoločnosti meraná pomerom prevádzkového zisku k celkovým aktívam je nízka a pohybuje sa dlhodobo na hranici 1 - 6 %. Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že spoločnosť sa ani raz za sledované 5-ročné obdobie neocitla v červených číslach z prevádzkovej činnosti. Z akcionárskeho hľadiska je zaujímavé sledovať výnosovosť základného kapitálu, ktorá je značne rozkolísaná a najvyššiu hodnotu mala v roku 1997, keď vyskočila na 11 %. V súčasnosti je na úrovni 1 % a v priemere sa pohybovala ročne na 3 - 5 %, čo vytváralo v minulých rokoch základy pre nízku, ale takmer pravidelnú dividendovú politiku, ktorá sa však v posledných dvoch rokoch už nerealizuje a v nasledujúcich dvoch rokoch ani realizovať nebude. Aj napriek tomu, že vyplatené dividendy nedosahovali vysoké sumy, hodnotíme dividendovú politiku vzhľadom na rozsiahle investície v spoločnosti ako primeranú a neohrozujúcu finančnú stabilitu a ďalší investičný rozvoj spoločnosti. Celková likvidita spoločnosti nikdy neklesla pod kritickú hranicu koeficienta = 1, čo svedčí o tom, že spoločnosť sa nedostala do prvotnej platobnej neschopnosti. Ako nedostatočnú hodnotíme hlavne okamžitú likviditu, ktorá je nízka (0,1 - 0,2), čo núti spoločnosť používať na vyfinancovanie krátkodobých záväzkov bežné úvery. Nedostatočná tvorba vlastných zdrojov sa prenáša aj na nízky stav cash flow. Podiel cash flow na výnosoch sa pohybuje na hranici do 5 %, čo je len polovica optima, ktoré sa pohybuje na hranici 10 %. Celková výška odpisov firmy za rok 1998 bola 73 mil. Sk a za polrok 1999 bola vo výške 38 mil. Sk. Obchodovateľnosť s akciami je v súčasnosti veľmi nízka a väčšiu možnosť na kúpu alebo predaj majú malí akcionári cez RM-S, pretože na BCPB sa uskutočňujú najmä priame obchody s veľkými balíkmi akcií. Kurz akcií sa v rokoch 1993 - 1995 pohyboval v pásme 200 - 500 Sk za akciu. V druhej polovici roka 1996 kurz kulminoval, keď sa vyšvihol až na hranicu 1000 Sk za akciu, čo do veľkej miery súviselo s presunmi veľkých balíkov akcií. V súčasnosti je likvidita akcií Inžinierskych stavieb nízka a kurz sa pohybuje v pásme 100 - 200 Sk za akciu. Akcie nie sú kótované na BCPB, čo tiež neprispieva k ich väčšej obchodovateľnosti. Vzhľadom na to, že v súčasnosti nemá spoločnosť majoritného vlastníka a je možný príchod zahraničného investora, odporúčame akcie špekulatívne držať.

Ing. Jaroslav Kukučka
finančný analytik