|
|
||||||||||||||||
| Streda 24.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
V očakávaní privatizácieSedem rokov bez hospodárskeho rastu Od získania nezávislosti v roku 1992 Ukrajina ešte nezaznamenala hospodársky rast. Za sedem rokov sa HDP Ukrajiny znížil o 32 %. Tento rok nebude výnimkou. Podľa Tatiany Sytnik, hlavnej ekonómky Medzinárodného centra pre perspektívne výskumy v Kyjeve (MCPV), ekonomické reformy na Ukrajine chýbajú. Ich absenciu zdôvodňuje tým, že doterajšie vlády nemali nijaké strategické vízie a zameriavali sa väčšinou na hasenie požiarov novovznikajúcich problémov namiesto toho, aby riešili ich príčiny. Rozhodnutia vlády boli v nesúlade s ekonomickými potrebami Ukrajiny, a preto Kučma by mal teraz jasne definovať svoju hospodársku politiku a nepokračovať v doterajších praktikách. Vlani napríklad vláda vydala približne 2000 direktív - a tohto roku ich bude ešte viac - zameraných na riešenie problémov vyplácania miezd vo verejnom sektore, zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a zníženie platobnej neschopnosti odberateľov elektrickej energie (stratové štátne podniky). Ak sa doteraz ekonomická politika chápala v podobe intervencií vlády do určitých odvetví (daňové stimuly a priame dotácie), od budúceho roka musí Kučma popustiť uzdu privatizácii. Program privatizácie na rok 2000, ktorý prezentoval Fond štátneho majetku Ukrajiny, predpokladá príjmy vo výške 2,5 mld. hrivien (asi 500 mil. USD). Doterajšiu metódu privatizácie - výmenu investičných poukážok za akcie privatizovaných podnikov - by mali nahradiť priame predaje balíkov akcií bývalých štátnych podnikov. Predtým sa však predpokladá finančná reštrukturalizácia podnikov, čiže zvýšenie likvidity privatizovaného majetku. Nedôvera v reformy Reformy sú potrebné ako soľ, avšak dôvera obyvateľstva v reformy viditeľne klesá. V roku 1994 (počas prvých prezidentských volieb) reformy podporovalo 30 % ľudí, kým tohto roku už len 10 % voličov. Za posledných päť rokov ekonomika klesla o jednu tretinu. Finančná situácia je nestabilná. Podľa zdrojov MCPV za posledné štyri mesiace tohto roka sa hrivna znehodnotila o 27 %, kým spotrebné ceny vzrástli o 110 %. Rozpočtový deficit klesol o 2,4 % HDP. Po vrátení časti vnútorných dlhov, čo bol jasný predvolebný ťah Kučmovej administratívy, príjmy obyvateľstva vzrástli o 1 %. V období január - október sa začína zvyšovať rozvoj priemyselnej výroby - o 10 % v porovnaní s tým istým obdobím roku 1998. Zásluhou prudkej devalvácie hrivny, čo malo na svedomí plusovú obchodnú bilanciu, čo však bolo dosiahnuté aj vďaka zníženým importom. Aj napriek tomu tempo ekonomických úspechov sa za posledné dva roky znižuje. V porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy štruktúra ukrajinského priemyslu nie je dostatočne schopná. Ukrajinské podniky boli silno integrované do priemyselného systému Sovietskeho zväzu, najmä vojenskopriemyselný komplex. Doteraz sa nijaká veľká reštrukturalizácia neurobila, veľká privatizácia ešte len čaká na príležitosť a krajina na veľké kontrakty, pričom štát aj naďalej podporuje stratové podniky, v ktorých pracovná produktivita je dosť nízka. Poľnohospodárstvo Ukrajinská černozem je známa. Krajina disponuje veľmi úrodnou pôdou a rozvinutou infraštruktúrou. Je tu aj vysoká spotreba potravinárskych produktov a najviac investícií plynie práve do agrárneho sektora. Avšak kolektívny družstevný systém prežije druhé tisícročie, lebo zatiaľ niet podmienok na návrat pôdy do súkromných rúk. Chýba ústavodarná základňa, dostatočná politická vôľa, ale aj nedostatočný záujem roľníkov. Kým na ekonomicky silnejšom západe štátu vôľa po odštátnení pôdy je silná, na východe to ľudia rozhodne odmietajú. Štát silno zasahuje do financovania roľníckych družstiev a poľnohospodárskych podnikov. Stredné a malé podniky Sektor malého a stredného podnikania je slabo rozvinutý. V krajine s 50 miliónmi obyvateľov existuje iba 140 000 malých podnikov. Takýto stav má 2 príčiny: vláda to nepovažuje ako prioritu (aspoň doteraz) a podporuje najmä veľké štátne podniky, kde môže presadzovať svoj vplyv. Chýbajú konkrétne opatrenia na využitie existujúceho potenciálu, čo by určite oživilo ekonomiku. Pre takýto stav obrovská časť pracovnej sily uniká do sfér tieňovej ekonomiky, ktorá je silne rozvinutá, avšak nestačí vytvárať pracovné miesta pre tisíce prepustených z veľkých štátnych podnikov. Podľa podnikateľa a politika O. Ržavského tieňová politika zaberá až 70 % ukrajinskej ekonomiky, čo predstavuje obrovský únik daní na úkor štátneho rozpočtu. Za absurdné pritom považuje existenciu 400 000 platených daňových inšpektorov v štátnej administratíve (armáda má 300 000 vojakov!), ktorí aj tak nič neustrážia. Zadlženosť V roku 2000 Ukrajina musí splatiť zahraničný dlh vo výške 3,1 mld. USD, pričom menové rezervy krajiny sa odhadujú na 1,200 mld. USD. Centrálna banka už vyčerpala svoje zásoby. Aj preto vláda musí mať konkrétnu ekonomickú politiku podporovanú zahraničím a rozbehnúť privatizáciu - perspektívne sektory sú štátom kontrolované telekomunikácie, energetika, hutníctvo - je v nich závažný kapitál, ktorý môže znížiť rozdiely medzi dlhom a prázdnou štátnou pokladnicou. Pokles HNP na hlavu obyvateľa (v USD) 1991 1994 1995 1997 1998 pokles HNP (v %) (od 1991 do 1998) (od 1995 do 1998) 2340 1910 1630 1040 850 -49,96 -1,50 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
