Kľúčové zostavenie vlády
Kučma hľadá nové tváre n Snahy o zmenu ústavy
Alfou a omegou budúceho smerovania Ukrajiny je zostavenie novej vlády, ktorá by bola garantom potrebných ekonomických reforiem. Pred voľbami žiaden z topkandidátov nehovoril o svojom tipe na premiéra a teda o zafarbení budúcej vlády. Podľa ústavy z roku 1996 však vláda je de facto iba vojakom na bojovom poli medzi prezidentským štábom a 450-člennou Verchovnou radou (parlamentom). Ústava je nič neriešiteľným kompromisom, lebo politické rozpory zostali. Rieši síce pravidlá politickej hry na určité obdobie, ale nerieši vzájomný vzťah. Podľa ústavy ani jedna strana nemôže ublížiť druhej, teda prezident nemôže rozpustiť parlament a Verchovná rada, v ktorej majú väčšinu komunisti, zasa odvolať prezidenta. Avšak ústava nepredpokladá ich vzájomnú spoluprácu a koordináciu, a preto vznikli dve ohniská moci, ktoré vzájomným súperením brzdia skutočné záujmy krajiny. Kučma, istý si svojim víťazstvom, už pred druhým kolom volieb dal najavo, že východisko z hlbokej krízy a reformný kurz krajiny bude môcť zabezpečiť jedine vtedy, ak bude mať dostatočnú podporu vlády a doteraz nepružného parlamentu. Jedným slovom, chce sa obklopiť novými tvárami, vernými a lojálnymi ľuďmi. Odvolať parlament mu však nedovoľuje ústava, a preto Kučma bude zrejme iniciovať zmenu ústavy (hlasov na to má dosť) tak, aby sa spriehľadnili vzájomné vzťahy medzi prezidentom, vládou a parlamentom. Podľa všetkého táto iniciatíva Kučmovi zabezpečí ešte väčšie právomoci a silnejšiu ruku. Staronový prezident by zároveň chcel vznik hornej komory parlamentu, do ktorej by sa volilo na základe väčšinového princípu, alebo zmenu princípu volieb do Verchovnej rady, kde sa polovička poslancov volí na základe pomerného princípu a polovička na základe väčšiny. Lebo vzťahy Kučma - parlament boli doteraz viac ako zložité. Pred voľbami bol v parlamente ohlásený Kučmov ekonomický program, ale Verchovná rada súčasne prijala vlastný program, ktorý navrhol Kučmov súper O. Moroz. Takáto duálnosť je zbytočná, lebo ide tu najmä o politické hašterenie a až potom o serióznosť reforiem. Nakoniec, byť ukrajinským prezidentom je veľmi zaujímavé. Prezident je hlavou štátu, ale nie šéfom výkonnej moci. Tým je predseda vlády. Vláda sa však nezodpovedá parlamentu a nie sú silné mechanizmy zodpovednosti pred prezidentom. Ten však môže ovplyvňovať a organizovať jej činnosť (čo aj robí za pomoci dekrétov). Za chyby sa však nezodpovedá hlava štátu, ale premiér a parlament to môže iba tak skritizovať, nič viac. Prezident má právomoc vytvárať pracovné skupiny špecialistov, vyhlasovať ekonomickú politiku štátu a predložiť ju vláde a parlamentu. Ak však táto zlyhá, vinníka treba hľadať inde.
|
|
| Amsterdam | oblačno | 8 |
| Atény | oblačno | 15 |
| Belehrad | zamračené | 0 |
| Berlín | zamračené | 1 |
| Bratislava | veľká oblačnosť | 1 |
| Brusel | polojasno | 5 |
| Budapešť | sneženie | 0 |
| Bukurešť | sneženie | 1 |
| Frankfurt | sneženie | 0 |
| Helsinki | sneženie | -2 |
| Istanbul | oblačno | 10 |
| Kodaň | zamračené | 3 |
| Kyjev | sneženie | 0 |
| Lisabon | polooblačno | 12 |
| Londýn | oblačnosť | 7 |
| Madrid | oblačno | 10 |
| Miláno | oblačno | 5 |
| Moskva | zamračené | -7 |
| Oslo | zamračené | 0 |
| Paríž | oblačno | 5 |
| Praha | oblačno | 3 |
| Rím | polojasno | 12 |
| Sofia | sneženie | 0 |
| Štokholm | zamračené | 0 |
| Varšava | sneženie | -1 |
| Viedeň | veľká oblačnosť | 2 |
| Záhreb | oblačno | 0 |
| Ženeva | sneženie | 0 |
|
|
|
