|
|
||||||||||||||||
| Streda 24.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Priveľká je záťaž na pleciach životného prostrediaNepreraziteľná je hradba Ministerstva financií SRNapriek niekoľkoročným tlakom zo strany mimovládnych organizácií a časti energetikov sú obnoviteľné zdroje energie na Slovensku stále skôr raritou ako samozrejmosťou. Potvrdzujú to i nasledujúce štatistiky: kým ich priemerný podiel na spotrebe energie v krajinách EÚ je okolo 7 %, v SR je to len 3,3 %. Pritom napríklad vo Švédsku je ich podiel až 27-percentný a v Rakúsku, ktoré má predsa len vyšší hydropotenciál ako SR, dokonca 26-percentný. Ako ukazuje tabuľka číslo 1, SR využíva najmä vodnú energiu, biomasu a bioplyn. Mnohým by sa síce mohlo zdať, že predsa len vodných elektrární je u nás dosť, takže podiel obnoviteľných zdrojov energie je podstatne vyšší. Omyl. Na výrobe elektrickej energie sa vodné elektrárne skutočne podieľajú asi štvrtinou, ale ak zoberieme podiel z celkovej spotreby primárnych energetických zdrojov, tak vodná energia (veľké i malé elektrárne) tvorí asi 1,2 %. Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie je pre slovenskú ekonomiku dôležitý najmä z dvoch dôvodov. Po prvé, máme vysokú závislosť od dovozu palív, čo negatívne ovplyvňuje našu obchodnú bilanciu. Na druhej strane využívanie obnoviteľných zdrojov energie predstavuje, spolu s racionalizáciou spotreby energie, krok k tomu, aby sa znížila celková záťaž životného prostredia. Ceny brzdou Hoci využívanie obnoviteľných zdrojov energie je jednou z priorít novej energetickej politiky aj z programového vyhlásenia vlády, predsa len paradoxov v praxi neubúda. Napríklad, slnečné kolektory vyrábame, ale viac ako 90 percent tejto produkcie vyvážame, lebo na domácom trhu o ne nie je záujem. Len niekoľko kilometrov od hraníc sa v rakúskej obci spracúva biomasa, ktorá sa dováža zo SR, a používa ako zdroj energie. Výstavba malých vodných elektrární sa síce rozbieha, ale veľmi pomaly, lebo návratnosť vložených investícií je pridlhá. Hlavnou brzdou širšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie sú zdeformované ceny. Hoci sa na obnoviteľné zdroje energie vzťahujú úľavy z dane príjmov na päť rokov, nie je to postačujúce. Keby bol opak pravdou, ich využívanie by bolo oveľa rozvinutejšie. Preto výraznejšiu podporu navrhuje ministerstvo hospodárstva v materiáli Program znižovania energetickej náročnosti a využitia alternatívnych zdrojov energie. Navrhujú predĺženie lehoty oslobodenia od dane z príjmu na desať rokov, zníženie DPH pre malé vodné elektrárne, na využitie biomasy a na využitie geotermálnej energie. Len na papieri Nepriame ekonomické nástroje, najmä daňové úľavy, využili pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov energie aj vo vyspelých krajinách. Ich skúsenosti dokonca ukazujú, že napríklad pri zavádzaní slnečných kolektorov sa s určitou podporou mohli zapojiť aj obce. Výstavba malých vodných elektrární sa čiastočne dotuje a investor na takúto akciu dostáva dlhodobé úvery s úrokmi, ktoré sú z hľadiska slovenských podmienok doslova symbolické. V Rakúsku napríklad existuje energetická daň, ale nevzťahuje sa na energiu obnoviteľných zdrojov energie, čo je pre potenciálnych záujemcov veľký stimul. Potenciál takejto energie je na Slovensku značný, čo dokumentuje tabuľka č. 2. Hoci predstavitelia niektorých mimovládnych organizácií tvrdia, že aj v SR sa môže ich podiel na spotrebe energie priblížiť k 30 percentám, odborníci považujú za reálne dosiahnuť podiel 5 - 6 percent. A aj to však len vtedy, keď sa budú akceptovať uvedené návrhy na viaceré daňové úľavy. Podľa vyjadrení pracovníkov ministerstva hospodárstva by program znižovania energetickej náročnosti a využitia alternatívnych zdrojov energie mal prerokovať vládny kabinet už v najbližších dňoch. No v rámci mimorezortného pripomienkovania doslova stroskotal na MF SR. To odmietlo všetky opatrenia, ktoré sa týkajú daní. Čiže zopakovalo svoj postoj z minulých rokov, keď pre podobné myšlienky predstavoval postoj MF SR nepreraziteľný múr. Keďže uvedený materiál jasne hovorí o tom, koľko pracovných príležitostí je možné vytvoriť pri zavádzaní a prevádzkovaní obnoviteľných zdrojov energie, je naozaj namieste otázka, prečo MF SR nechce pristúpiť na systémové zmeny v daňovej oblasti? Slová a proklamácie o ich nevyhnutnosti totiž už dlho počúvame. Zdena Rabayová Tab. č. 1 Využívanie obnoviteľných zdrojov energie Zdroj Podiel v % Výroba energie spolu z toho: elektrina (GWh/r) (TJ/r) (GWh/r) Slnečná energia 0 7 25 0 Vodná energia 56 3 800 13 680 3 800 Veterná energia 0 0 0 0 Geotermálna energia 5 338 1 217 0 Biomasa a bioplyn 39 2 705 9 738 5 SPOLU 100 6 850 24 660 3 805 Tab. č. 2 Technicky využiteľný potenciál obnoviteľných zdrojov energie Druh Celková hodnota TVP z toho výroba elektriny (GWh/r) (TJ/r) (GWh/r) Vodné elektrárne (VE + MVE) 6 607 23 785 6 607 z toho MVE 1 033 3 722 1 034 Slnečná energia 5 200 18 720 1 537 Veterná energia 605 2 174 605 Geotermálna energia 6 300 22 680 60 Biomasa 9 178 33 041 1 270 SPOLU: 27 890 100 400 10 079 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
