Daň z príjmu fyzických osôb

Z § 25 ods. 2 písm. a) zákona č. 397/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o daniach z príjmov, vyplýva, že ak sa sprostredkovanie nevykonáva podľa osobitného predpisu, nepovažuje sa provízia na daňové účely za výdavok (náklad). Týka sa to aj vyplatených provízií v priebehu roka 1998? - Zákon č. 397/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, je účinný od 1. januára 1999. Znamená to, že aj obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia § 25 ods. 2 písm. a) [ale aj písmena b)] zákona o daniach z príjmov má účinnosť až od 1. januára 1999, a preto uvedené sa nevzťahuje na vyplatené provízie, resp. dohodnuté provízie v predchádzajúcich rokoch. Musí však ísť o provízie, ktoré sa vzťahujú na dohodnuté obchodné prípady týkajúce sa výkonu predmetnej činnosti daňovníka. Som advokát a zároveň správca konkurznej podstaty. Príjem za správcovstvo viem oddeliť od príjmu za advokáciu. Ako však oddelím výdavky? Zamestnávam zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosť aj v súvislosti s advokáciou, ale aj v súvislosti so správcovstvom, avšak využívam pri oboch činnostiach aj kancelársky nábytok a kancelársku techniku. Ako mám správne určiť výdavky na jednu a druhú činnosť? - Je pravda, že vykonávate dve činnosti, z ktorých príjem je na daňové účely zaradený medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda medzi príjmy podľa § 7 zákona o daniach z príjmov. Príjmy advokáta patria medzi príjmy z podnikania podľa § 7 ods. 1 písm. c), teda medzi príjmy z iného podnikania podľa osobitných predpisov a príjmy správcu konkurznej podstaty patria medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona o daniach z príjmov, teda medzi príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou a ani podnikaním podľa osobitných predpisov. Ako teda uplatňovať výdavky pri týchto príjmoch, ak ich uplatňujete preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu? S účinnosťou od 1. januára 1999 je podľa § 7 ods. 9 daňovník, ktorý uplatní výdavky percentom z príjmu (podľa odseku 8), povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Z tohto vyplýva, že daňovník už nemôže uplatňovať, resp. kombinovať tieto dva možné spôsoby uplatňovania výdavkov. Ak si zvolí uplatnenie výdavkov pri jednom druhu príjmu, potom ich takto musí preukazovať aj pri ďalšom druhu príjmu. Daňovník na daňové účely preukazuje výdavky, a preto je na ňom, akým vhodným spôsobom preukáže výdavky, ktoré súvisia s činnosťou advokáta a ako s činnosťou správcu konkurznej podstaty. Predpokladám, že ak aj v daňovom priznaní budete rozčleňovať príjmy (viete ich preukázať, ktoré sú z činnosti správcu konkurznej podstaty a ktoré advokáta), výdavky, ak nepôjde o daňovníka, ktorý si na daňové účely bude uplatňovať zníženie základu dane podľa § 41 ods. 16 zákona o daniach z príjmov, bude môcť uviesť jednou sumou, resp. úhrnom z oboch druhov príjmov, pričom by neporušil z tohto dôvodu zákon o daniach z príjmov. Ak pôjde o daňovníka, ktorý má nárok na uplatnenie zníženia základu dane podľa § 41 ods. 16 zákona o daniach z príjmov, tento bude musieť rozčleniť výdavky a pričleniť ich správne k jednotlivému druhu príjmu z toho dôvodu, že zníženie základu dane podľa uvedeného ustanovenia sa uplatňuje len pri príjmoch z podnikania, teda z príjmov podľa § 7 ods. 1 (a nie odseku 2, kam patria príjmy správcu konkurznej podstaty). Nie je možné určiť, ako uplatní daňovník výdavky pri príjmoch advokáta a pri príjmoch správcu konkurznej podstaty, je skutočne na daňovníkovi, aby správne určil výšku výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jedného či druhého druhu príjmu. Môže to byť aj napríklad percentuálnym pomerom, a to takým, aký je k príjmom advokáta a správcu konkurznej podstaty. Ing. Helena Dvoranovská