Hospodársky denník
USD42,03 Sk
EUR43,037 Sk
CHF26,916 Sk
CZK1,191 Sk
  Štvrtok  25.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Hrubé čiary za našou históriou...


Minulý týždeň som sa po prvý raz mal možnosť oboznámiť s reálnym obsahom tzv. diskusií okolo okrúhleho stola z roku 1989, o ktorých som doteraz počul iba od známych. Vďaka za to televízii, ktorá sa rozhodla odvysielať spomienku na historické udalosti s tými istými ľuďmi, ktorí pred desiatimi rokmi boli účastníkmi verejnej televíznej debaty. Konečne som si mohol usporiadať dojmy tak z ľudí, ako aj z ich názorov vtedy a dnes. Pre každého zahraničného Slováka, ktorý sledoval rozpad komunizmu v Európe, bolo jasné, že pokojné prevzatie moci, ktoré sa uskutočnilo v Poľsku, bude signálom pre tých, ktorí sa odhodlajú moc prevziať aj v iných krajinách. Azda okrem dvoch členov panelu, ktorí si zaslúžia môj obdiv, nebol pred desiatimi rokmi nikto z prítomných schopný alebo ochotný pochopiť, že ide o zmenu systému a nie o jeho reformáciu. Revolúcie, aj keď nežné, doteraz vždy viedli k takým zmenám, že ich účastníci bez ohľadu, na ktorej strane sa na revolúcii zúčastnili, často nepoznávajú prítomnosť, v ktorej sa dôsledkom revolúcie ocitli. Tento fakt potvrdila väčšina prítomných tým, že vážne diskutovali o rôznych možnostiach vývoja udalostí po roku 1989. Pre mňa ako zahraničného Slováka bolo zaujímavé sledovať výroky niekdajších vysokých komunistov a ich prisluhovačov vo forme bývalých riaditeľov. Divákom určite neušlo ich sebavedomie, teraz už v úlohe „úspešných“ podnikateľov a politikov. Jeden z nich dokonca ponúkol moderátorovi možnosť špeciálnej relácie o tom, ako sa stať úspešným! Určite nie som sám, ktorý si kladie otázky „Kam sa všetci tí mocní a ich sluhovia vytratili?, Kde sú všetci tí, ktorí tvrdia, že im bolo ublížené?“ Každý národ, a my Slováci nie sme výnimkou, sa musí vyrovnať so svojou minulosťou. Dôslednosť, s ktorou sa Nemecko vyrovnalo s fašizmom, ho dnes robí tým, čím je. Naši susedia v Rakúsku zamietli problém „pod koberec“ a prešli z hnedého spoločenského systému k ružovému. Stranícka knižka je stále predpokladom spoločenského úspechu a extrémny charakter výsledkov posledných volieb ukazuje, že táto štátno-socialistická krajina stojí pred veľkými problémami. Kde stojíme my?
Nechcem vystupovať ako rozbíjač ilúzií alebo mýtov o tom, aké to bolo dobré kedysi. Húfy profesorov tvrdia, že dnešný HDP je nižší ako pred desiatimi rokmi a k tomuto názoru sa v televízii pripájajú aj mnohí z privatizátorov. Moja skúsenosť je celkom iná! Podľa mňa potrebovalo slovenské hospodárstvo minimálne desať rokov na to, aby sa prispôsobilo konkurenčnému a trhovému prostrediu. Technologická a mentálna nepripravenosť výrobnej základne na trhové podmienky v situácii, keď úlohu vlastníka prevzali neskúsení revolucionári a umiernení komunisti, bola východiskovou pozíciou dnešného hospodárskeho systému. Žiadne z doterajších vedení štátu nemohlo ovplyvniť toto dedičstvo a dnešná vysoká nezamestnanosť, sociálna zaostalosť a prázdna štátna pokladnica sú iba viditeľnou cenou za ilúzie predchádzajúceho spoločenského systému. Keď Ján Čarnogurský ako minister spravodlivosti bojuje za zisťovanie a možno aj potrestanie zločinov komunizmu, tak mi nie je jasné, čo vlastne chce. Ak je cieľom morálna obroda spoločnosti, kde sa všetci dozvieme mená tých, ktorí nás udávali, posudzovali a v mene štátu súdili iba preto, aby uspokojili svoju potrebu moci, tak som za. Ak však vyšetrovanie zločinov komunizmu prejde na ministerstvo spravodlivosti a pochopíme ho ako organizovanú administratívnu inkvizíciu, tak som proti. Tak ako Hitler a jeho najbližší spolupracovníci neboli jedinými zodpovednými fašistami v Nemecku, nie je možné vybrať niekoľko slovenských komunistov a ich odsúdením zbaviť spoločnosť zodpovednosti za eventuálne zločiny bývalého systému. Najprv treba definovať čo je zločin,
a potom hľadať tak postihnutých, ako aj vinníkov.
Vysoké morálne vlastnosti našich politikov nemusia automaticky viesť k pozitívnym výsledkom v dennom živote, ukazuje príklad predsedu okresného súdu v Žiline pána Polku. Tento pán sa stal predsedom súdu iba preto, že minister odstúpil od výberového konania a nechal si sudcom zvoliť šéfa. Právne istoty obyvateľov Žiliny sa vytratili a niektorí žilinskí právnici začali podnikať ďaleko od svojho remesla. Škody, ktoré vznikli ľuďom, spôsobili konkrétne osoby, ale systém, ktorý im to umožnil, zaviedol dnešný minister spravodlivosti. Pre majoritu občanov je funkčnosť dnešného systému rozhodujúca a definitívne dôležitejšia ako napríklad problematika obsadenia podunajskej nížiny Slovanmi v šiestom storočí. Občania sa potrebujú vyrovnať s udalosťami podstatne konkrétnejšími, ako eventuálna úhrada škody potomkom pôvodného obyvateľstva Slovenska. Najväčšou dilemou súčasnosti je nepochybne otázka priamych predajov podnikov ľuďom, ktorí tieto podniky okamžite predali ďalej, alebo jednoducho vykradli. Takisto si treba preveriť tých, ktorí pod rúškom nútenej správy privatizačných fondov tieto fondy s pomocou ľudí na ministerstve financií vykradli. Príkladom môže byť predaj akcií JCP Štúrovo vyvoleným a ich následný predaj do zahraničia. Som toho názoru, že proces vyrovnania sa z minulosťou sa musí začať v dnešnej prítomnosti. Tých, ktorí privatizovali a dodržali to, čo sľúbili, si budeme vždy vážiť a žiadny politik by nemal spochybniť takéto nadobudnutie majetku. Pre tých, ktorí nadobudli majetok vďaka svojmu spoločenskému postaveniu a za úplatok, musí náš právny systém garantovať postih. Ak sa tak nestane, tak dáme základ novej skorumpovanej spoločnosti, ktorá pod rúškom boja
proti nacionalizmu a na občianskom princípe pomaly vpláva do európskych štruktúr. Plece pri pleci nerozborne v jednom šíku budú ľudáci, komunisti a privatizátori reprezentovať „zdravé“ jadro našej spoločnosti. Určite mi viacerí dajú za pravdu, že táto čierna vízia nie je celkom nerealistická. Tak ako sa nedá urobiť hrubá čiara za fašizmom alebo komunizmom, nedá sa urobiť hrubá čiara ani za privatizačnými podvodmi. Alexander F. Zvrškovec
prezident Dividend Group

Amsterdamdážď8
Atényprehánky18
Belehradpolooblačno1
Berlínsneženie-1
Bratislavaoblačno2
Bruseldážď5
Budapešťoblačno2
Bukurešťzamračené7
Frankfurtoblačno2
Helsinkisneženie-1
Istanbulzamračené17
Kodaňdážď4
Kyjevhmla-1
Lisabonslnečno12
Londýndážď8
Madridslnečno13
Milánopolooblačno11
Moskvahmla-4
Oslosneženie0
Parížzamračené6
Prahaoblačno1
Rímpolooblačno12
Sofiaoblačno1
Štokholmsneženie1
Varšavazamračené-1
Viedeňoblačno2
Záhrebzamračené1
Ženevapolooblačno1

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.