Hospodársky denník
USD42,195 Sk
EUR43,041 Sk
CHF26,901 Sk
CZK1,192 Sk
  Piatok  26.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Ide o kvalitu výchovy a vyučovania


Každý piaty učiteľ si cez prázdniny zarába
Delegátka cestovnej kancelárie, lesný robotník, upratovačka, programátor, vychovávateľ, kreslič i biletár na kúpalisku... To je len zopár zamestnaní, v ktorých si počas prázdnin zarábajú naši učitelia. Vyplýva to z výskumu zameraného na životné a pracovné podmienky učiteľov
materských, základných a stredných škôl, ktorého výsledky teraz spracúvajú v Ústave informácií a prognóz školstva. Ešte pred jeho oficiálnym zverejnením sa nám podarilo získať niektoré údaje o vedľajšej zárobkovej činnosti učiteľov a jej pohnútkach, ako vyplynula z odpovedí 1246 respondentov. „Neskúmali sme zárobkovú činnosť učiteľov popri hlavnom zamestnaní všeobecne,“ povedal doc. PhDr. Matej Beňo, CSc. Vieme však, že kým v roku 1991 venovalo časť prázdnin alebo aj celé prázdniny zárobkovej činnosti asi 18,7 % učiteľov, pri poslednom výskume v školskom roku 1997/1998 to už bolo 20 % učiteľov. Významne častejšie zarábali počas dovolenky učitelia - muži: v roku 1991 až 33 % (učiteliek-žien 13,5 %), no v školskom roku 1997/1998 to bolo 39,7 % mužov a16,4 % žien. Najmenej často zarábajú popri svojom zamestnaní učiteľky materských škôl - 15 %. V roku 1991 sa cez prázdniny najčastejšie pracovne angažovali učitelia gymnázií (27 %), v roku 1994 učitelia stredných odborných škôl (29,8 %) a v školskom roku 1997/1998 znova učitelia gymnázií (30,7 %). Väčšina zárobkových aktivít učiteľov (73,3%) nemá pedagogický charakter (práca v administratíve, fyzická práca, služby, obchod, stavebníctvo a iné). Najčastejšie sa práci nepedagogického rázu venovali učitelia základných škôl (80,5 %), pedagogickej práci sa venovali najviac učitelia gymnázií (54,2 %). Zárobková činnosť pedagogického charakteru učiteľov SOŠ a najmä učiteľov gymnázií je spätá s doučovaním a prípravou na vysoké školy. Medzi hlavnými dôvodmi zárobkovej činnosti učiteľov počas hlavných prázdnin jednoznačne dominuje zarobiť si,
a to u 68,7 % učiteľov, z učiteľov gymnázií až 78,3 %.
K tomu ešte možno dodať, že chcelo by zarábať podstatne viac učiteľov, no buď si nemôžu zohnať nijakú, alebo vhodnú prácu, sú chorí a musia sa liečiť, alebo majú rôzne neodkladné (napríklad rodinné) povinnosti a záväzky. Nebezpečné je, že zárobkové aktivity neumožňujú učiteľom primeraný oddych, ďalšie štúdium, cestovanie a sebazdokonaľovanie. Alarmujúce je, že len 25 % učiteľov tvrdí, že si počas prázdninovej dovolenky oddýchli veľmi dobre, väčšina - 52,9 % - uvádza, že si síce oddýchli, ale nie veľmi dobre a 21% učiteľov sa necítia byť oddýchnutí vôbec. Prispieva k tomu aj to, že 52 % učiteľov trávi dovolenku len doma. „Spôsob života súčasných učiteľov je krajne vyčerpávajúci. Hlavné zamestnanie ich sotva uživí. Existujúce odmeňovanie im neumožňuje ani nevyhnutnú a poslaniu učiteľa primeranú kvalitu života. Nejde tu len o ich subjektívne pocity a strasti, ale o kvalitu výchovy a vyučovania na našich školách. Ako asi vyzerá škola, v ktorej na začiatku školského roka, po dovolenke sa cíti byť dobre oddýchnutý len každý štvrtý učiteľ? Aké výsledky môže dosahovať škola, ktorej učitelia sa denne boria so základnými materiálnymi problémami? Títo ľudia sa buď nevedia, alebo sa len s ťažkosťami dokážu postarať o vlastné deti, nemôžu sa primerane obliekať, nemajú za čo
kupovať nové knihy, nemajú na základné odborné a pedagogické časopisy, dennú tlač, nemôžu si dovoliť navštevovať kultúrne podujatia, nemôžu cestovať, poznávať, porovnávať, učiť sa. Nuž a tendencia je taká, že opísaný stav pre Slovensko sa už stal charakteristický,“ komentoval výsledky svojho výskumu Matej Zuzana Krútka
Graf: Zárobková činnosť učiteľov MŠ, ZŠ a SŠ počas prázdnin 1991 18,66 %
1994 19,27 %
1997-1998 19,98 %
Zdroj: ÚIPŠ
Graf: Hd
Graf: Zárobková činnosť učiteľov - mužov a žien
1991 muži 32,95 % ženy 13,52 %
1994 muži 39,29 % ženy 12,12 %
1997-1998 muži 39,69 % ženy 16,35 %
Zdroj: ÚIPŠ
Graf: Hd
Graf: Privyrábajúci učitelia podľa typov škôl
1991 MŠ 11,66 % ZŠ 16,66 % Gymnáziá 26,98 % SOŠ 15,21 % SOU 21,97 % 1994 MŠ 8,38 % ZŠ 18,05 % Gymnáziá 24,34 % SOŠ 29,75 % SOU 22,69 % 1997-1998 MŠ 15,04 % ZŠ 18,50 % Gymnáziá 30,67 % SOŠ 24,32 % SOU 29,35 % Zdroj: ÚIPŠ
Graf: Hd
Graf: Charakter zárobkovej činnosti učiteľov počas prázdnin (koláčový) Nepedagogická 73,28 %
Pedagogická zvyšok
Zdroj: ÚIPŠ
Graf: Hd
Graf: Dôvody zárobkovej činnosti učiteľov počas prázdnin (koláčový, prosím) Len potreba zarobiť si 68,67 %
Pre prácu aj pre zárobok 26,51 %
Iné (zdokonaliť sa v cudzom jazyku, samozásobenie ovocím atď.) 3,21 % Len pre prácu, na zárobku mi nezáleží 1,61 %
Zdroj: ÚIPŠ
Graf: Hd

Amsterdamdážď11
Aténypolooblačno16
Belehradpolooblačno3
Berlínoblačno6
Bratislavapolooblačno6
Bruseldážď11
Budapešťpolooblačno4
Bukurešťsnehové prehánky2
Frankfurthmlisto3
Helsinkisneženie2
Istanbuloblačno10
Kodaňdážď10
Kyjevzamračené-2
Lisabonpolooblačno15
Londýnprehánky14
Madridslnečno15
Milánopolooblačno14
Moskvazamračené-11
Oslodážď6
Parížoblačno10
Prahazamračené4
Rímpolooblačno17
Sofiasnehové prehánky3
Štokholmdážď4
Varšavadážď3
Viedeňpolooblačno6
Záhrebpolooblačno5
Ženevahmlisto5

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.