|
|
||||||||||||||||
| Piatok 26.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
E-business na SlovenskuElektronický obchod si našiel svoje miesto takmer v každej vyspelej krajine. Rýchlosť, akou sa implementuje, je závislá od stupňa vyspelosti krajiny, jej teritoriálneho umiestnenia, úrovne podnikateľských subjektov a konkrétnych používateľov elektronických médií atď. Tempo, akým sa elektronický obchod v súčasnosti rozvíja, je enormné a vytvára množstvo dosiaľ neriešených problémov globálneho charakteru. Elektronický obchod môžeme definovať ako uskutočňovanie marketingu, predaja, nákupu tovaru alebo služieb a prenosu relevantných informácií prostredníctvom elektronických sietí. Podľa OECD (Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) to bude práve elektronický obchod, ktorý sa v 21. storočí stane motorom ekonomického rastu. Objem business-to-business elektronického obchodu uskutočňovaného prostredníctvom internetu dosiahol podľa OECD len v USA v roku 1998 hodnotu 43 mld. USD a v roku 2003 prekročí objem 1,3 bil. USD. Globálny e-obchod dosiahne 3,2 až 5 bil. USD v roku 2003, čo bude predstavovať 5 až 7,2 % z hodnoty svetového obchodu. Elektronické obchodovanie prostredníctvom internetu umožňuje aplikáciu štandardov elektronickej výmeny dát (EDI) pri relatívne nízkych nákladoch, pričom výrazne redukuje chyby, zabezpečuje zhodu s normami a zrýchľuje celý proces. OECD odhaduje úspory v rozsahu 10 50 %, hoci v mnohých prípadoch sú časové úspory rovnako dôležité ako finančné, keď nákupný proces je skrátený o 50 - 96 %. Výrazne sa znižujú náklady na distribúciu pri elektronicky dodávaných produktoch: pri životnom poistení 50 %, pri nákupe leteniek 87 %, pri bankových službách 89 % a pri dodávkach softvéru 97 až 99 %. Štartom liberalizácie obchodu s tovarom a so službami v elektronickej forme bola Deklarácia o obchode s produktmi informačných technológií ITA I, prijatá na ministerskej konferencii v Singapure v roku 1996. Slovenská republika pristúpila k tejto deklarácii v októbri 1997 spolu s ďalšími 25 európskymi krajinami, ktoré predstavujú viac ako 92 % obchodu s týmito komoditami. Táto dohoda urýchľuje zníženie colných bariér až po ich odstránenie v roku 2002 pre široký sortiment produktov podstatných pre elektronický obchod. V novembri 1997 pristúpila SR k 4. Protokolu GATS (Všeobecnej dohode o obchode so službami), ktorý liberalizuje základné telekomunikačné služby a v decembri 1998 k 5. Protokolu, týkajúcemu sa liberalizácie finančných služieb. Veľmi dôležitú úlohu zohrala aj Deklarácia o globálnom elektronickom obchode, ktorú Ministerská konferencia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) prijala v máji 1998. Deklaráciou sa členské krajiny zaviazali pokračovať v doterajšej praxi neuplatňovania ciel na elektronické prenosy, teda internet by mal zostať bezcolnou zónou pre obchod. Moratórium, pokiaľ ide o neuplatňovanie ciel na tento druh obchodu, sa navrhuje prijať na Ministerskej konferencii WTO v Seattli (30. 11. - 3. 12. 1999) ako dočasné riešenie do času, keď sa majú sformulovať všetky náležitosti týkajúce sa e-obchodu vrátane princípu ochrany práv duševného vlastníctva, ochrany dát a odstránenia technických prekážok v obchode. Rada ministrov Európskej únie dňa 18. 11. 1998 schválila návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady ministrov o určitých právnych aspektoch elektronického obchodu na vnútornom trhu. Aplikácia smernice bude súčasťou prístupového procesu SR do EÚ. Elektronický obchod patrí medzi priority negociačnej skupiny č. 19 za oblasť telekomunikácií a informačných technológií (gestorom je ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií). Európska únia s platnosťou od 24. 10. 1998 prijala legislatívu týkajúcu sa ochrany dát a publikovala návrhy k problematike elektronického podpisu a k overovaniu totožnosti, ktoré umožnia rovnaké právne uznanie ako vlastnoručný podpis. Ministerstvo hospodárstva SR ako kompetentný rezort za zahraničný obchod iniciovalo na základe vývoja na pôde medzinárodných organizácií opatrenia, ktoré smerujú k vytvoreniu transparentných legislatívnych podmienok všetkých foriem elektronického obchodu. Na tento účel odbor OECD a medzinárodných organizácií vypracoval Správu o súčasnom stave riešenia problematiky elektronického obchodovania, ktorú prerokovala vláda SR 12. mája 1999. Z hľadiska Slovenska sa e-obchod osobitne týka stredných a malých podnikov, pre ktoré sa nástroje e-obchodu môžu stať rozhodujúcim existenčným a rozvojovým prvkom, a to na základe veľmi efektívneho sprístupnenia celosvetových trhov a zapojenia do medzinárodnej deľby práce. Význam elektronického obchodu pre ekonomiku Slovenska spočíva: - v úspore nákladov, - v raste produktivity práce, - v rozvoji malého a stredného podnikania, - vo vytváraní nových pracovných príležitostí, - v uľahčení integrácie do európskych a celosvetových štruktúr, - v účasti na globalizácii obchodu. Plnohodnotnému rozvoju e-obchodu v prospech ekonomiky Slovenska však v súčasnosti bránia bariéry, ktorých prekonanie si vyžaduje aktívnu účasť vládnej exekutívy. Vláda SR pri prerokovaní uvedenej správy prijala uznesenie vlády č. 375, ktorým uložila ministrovi hospodárstva v spolupráci s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií a so Slovenskou asociáciou pre elektronický obchod spracovať návrh zákona o elektronickom obchode do 30. júna 2000. Pri príprave legislatívneho prostredia pre elektronické obchodovanie v SR je potrebné venovať pozornosť analýze právneho stavu z hľadiska daní, ciel, finančných služieb, zmluvných vzťahov, hospodárskej súťaže, ochrany duševného vlastníctva, ochrany spotrebiteľa, účtovníctva, štatistiky a ochrany súkromia a zhodnoteniu predpokladov na elektronické transakcie v týchto oblastiach. Vzhľadom na to, že spracovanie návrhu zákona o elektronickom obchode zasahuje najmä do oblastí občianskeho a obchodného práva hmotného a aj do procesného občianskeho práva a zároveň obsahuje problematiku mnohých rezortov, bola vytvorená pracovná skupina zo zástupcov zainteresovaných rezortov a podnikateľskej sféry (ktorú reprezentuje SAEO), ktorí úzko spolupracujú na príprave návrhu zákona. Pracovná skupina spracovala predbežnú štruktúru zákona o elektronickom obchode. Všeobecné ustanovenia upravujú účel a pôsobnosť zákona, definujú pojmy a zaoberajú sa veľmi dôležitou otázkou technologickej neutrality. Samostatná časť je venovaná elektronickému podpisu, certifikačným autoritám a tretím dôveryhodným stranám (third trusted parties), ktoré považujeme za kľúčové. Zákon ďalej bude upravovať zmluvné záväzky v elektronickej forme, miesto a čas uzavretia zmluvy, platnosť a bezpečnosť elektronických dokumentov a ich archiváciu. Plne si uvedomujeme náročnosť tejto úlohy a chápeme ju aj ako jedno z opatrení proexportnej politiky. Naším cieľom nie je len komplexná právna norma, ale aj vytvorenie vhodného podnikateľského prostredia a program vzdelávacích aktivít používateľa. Ing. Marta Ružičková Ministerstvo hospodárstva SR |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
